Pri pamätníku "Brána slobody" pod hradom Devín sa 17. novembra 2026 stretli predsatvitelia politického, spoločenského a aj cirkevného života. Spolu s bývalými politickými väzňami, medzi ktorými nechýbal náš spolubrat Branislav Tvarožek, položili vence na pamiatku tých, ktorí prišli o svoj život, keď sa snažili prekonať železnú oponu. Význam slobody, ako prejavu Božej milosti, zdôraznil vo svojom príhovore generálny biskup ECAV, Ivan Eľko.
"Vaše excelencie, ctené pietne zhromaždenie a drahí priatelia.
Sloboda, tá vnútorná – teda sloboda od všetkých osobných démonov, závislostí a žiadostivosti, sloboda osobná – teda sloboda rozhodnúť, kde a ako prežijem svoj život a sloboda politická – teda život prežitý mimo dosahu akýchkoľvek pozemských tyranov, takáto sloboda je veľkou témou Biblie.
Pre túto chvíľu pietnej spomienky vyberám z nej iba jedno miesto, veľmi známe a celkom kľúčové. Sú to slová, ktoré Boh hovorí utečencovi a pastierovi Mojžišovi. Predstavuje sa mu a dáva mu veľké poverenie: má vyviesť národ Izrael, zotročený v Egypte, späť do slobody, do vlasti praotcov, do Kanaánu.
Hospodin hovorí Mojžišovi: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.
Počujme dobre, ako sa Hospodin Mojžišovi predstavuje: On nie je Boh slepý a hluchý, ale Boh vnímajúci. Nie je Boh ľahostajný, ale cítiaci a reagujúci. Nie je Boh povznesený nad ťažké reálie ľudského osudu, ale zostupujúci a priamo vstupujúci do týchto reálií. Nie je Bohom uzavretým do seba samého, ale otvoreným a prajným. Chce ľuďom dopriať slobodu – tu, na tomto biblickom mieste sa myslí na slobodu v širokom politickom a sociálnom zmysle slova. To všetko preto, lebo je absolútnou láskou.
Toto všetko spomínam preto, lebo som osobne presvedčený a určite i vy mnohí so mnou, že sloboda, ktorej sa nám pred tridsiatimi siedmymi rokmi dostalo, nebola iba náhodným politickým faktom, iba nejakou technikáliou s dobrými dôsledkami. Mnohí vyznávame, že to bolo milostivé Božie dielo a milostivý Boží dar pre nás.
Osobne som nikdy nepredpokladal, že niekedy budem žiť v politickej slobode. Keď sa to udialo, nemohol som to pomenovať inak, ako milosťou. Bola daná všetkým nám. Nehľadela na to, kto, s kým a pri kom stojí, alebo nestojí. Prejavila sa neuveriteľne, nepochopiteľne prajným, veľkorysým, univerzálnym spôsobom.
Nie, nebudem hovoriť nič ďalej, nič, čo by malo komentovať ďalších tridsaťsedem rokov.
Zostaňme iba v tých prvých okamihoch, spomeňme iba na ten prvý záblesk svetla, nadšenia, úžasu a slobody. Bola to milosť. Bol to dar Boha, ktorý miluje slobodu a ktorý z lásky dáva dobré veci.
Nikdy Mu za to neprestaňme ďakovať, nech už by sa dialo čokoľvek!"
"Vaše excelencie, ctené pietne zhromaždenie a drahí priatelia.
Sloboda, tá vnútorná – teda sloboda od všetkých osobných démonov, závislostí a žiadostivosti, sloboda osobná – teda sloboda rozhodnúť, kde a ako prežijem svoj život a sloboda politická – teda život prežitý mimo dosahu akýchkoľvek pozemských tyranov, takáto sloboda je veľkou témou Biblie.
Pre túto chvíľu pietnej spomienky vyberám z nej iba jedno miesto, veľmi známe a celkom kľúčové. Sú to slová, ktoré Boh hovorí utečencovi a pastierovi Mojžišovi. Predstavuje sa mu a dáva mu veľké poverenie: má vyviesť národ Izrael, zotročený v Egypte, späť do slobody, do vlasti praotcov, do Kanaánu.
Hospodin hovorí Mojžišovi: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.
Počujme dobre, ako sa Hospodin Mojžišovi predstavuje: On nie je Boh slepý a hluchý, ale Boh vnímajúci. Nie je Boh ľahostajný, ale cítiaci a reagujúci. Nie je Boh povznesený nad ťažké reálie ľudského osudu, ale zostupujúci a priamo vstupujúci do týchto reálií. Nie je Bohom uzavretým do seba samého, ale otvoreným a prajným. Chce ľuďom dopriať slobodu – tu, na tomto biblickom mieste sa myslí na slobodu v širokom politickom a sociálnom zmysle slova. To všetko preto, lebo je absolútnou láskou.
Toto všetko spomínam preto, lebo som osobne presvedčený a určite i vy mnohí so mnou, že sloboda, ktorej sa nám pred tridsiatimi siedmymi rokmi dostalo, nebola iba náhodným politickým faktom, iba nejakou technikáliou s dobrými dôsledkami. Mnohí vyznávame, že to bolo milostivé Božie dielo a milostivý Boží dar pre nás.
Osobne som nikdy nepredpokladal, že niekedy budem žiť v politickej slobode. Keď sa to udialo, nemohol som to pomenovať inak, ako milosťou. Bola daná všetkým nám. Nehľadela na to, kto, s kým a pri kom stojí, alebo nestojí. Prejavila sa neuveriteľne, nepochopiteľne prajným, veľkorysým, univerzálnym spôsobom.
Nie, nebudem hovoriť nič ďalej, nič, čo by malo komentovať ďalších tridsaťsedem rokov.
Zostaňme iba v tých prvých okamihoch, spomeňme iba na ten prvý záblesk svetla, nadšenia, úžasu a slobody. Bola to milosť. Bol to dar Boha, ktorý miluje slobodu a ktorý z lásky dáva dobré veci.
Nikdy Mu za to neprestaňme ďakovať, nech už by sa dialo čokoľvek!"
