Domáca pobožnosť na Pamiatku reformácie (31. október 2020)

Domáca pobožnosť na Pamiatku reformácie (31. október 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 274

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Ž 46)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v žalme 46:

            „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov! Hľa, rieka... potoky jej potešujú mesto Božie, svätyňu príbytkov Najvyššieho. Boh je v jeho strede, neskláti sa, Boh pomôže mu na úsvite. Národy hučali a kráľovstvá sa zakolísali, vydal svoj hlas a zem sa rozplynula. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Poďte a hľaďte na skutky Hospodinove! Úžasné veci spôsobil na zemi! Po koniec zeme zastavuje vojny, luky láme, seká kopije, bojové vozy ohňom spaľuje! Utíchnite a poznajte, že ja som Boh, som vyvýšený medzi národmi, vyvýšený na zemi! Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.“

Milí bratia a sestry!

            Reformácia znamenala nielen v dejinách cirkvi, ale aj v dejinách spoločnosti obrovský prevrat. Priniesla nové pohľady na vieru, ale aj školstvo, právo, umenie, politiku a mnohé ďalšie oblasti života. Často si ani nedokážeme naplno uvedomiť, aké veľké dôsledky mala tá zdanlivo jednoduchá udalosť – pribitie 95. výpovedí na brány chrámu mníchom a vysokoškolským učiteľom Dr. Martinom Lutherom. Ak zostaneme len pri teológii a učení cirkvi, už tu je viditeľná tá obrovská zmena, keď sa ten najväčší dôraz presúva z učenia o ľudskom hriechu a potrebe jeho odčinenia dobrými skutkami na učenie o ľudskom hriechu a jeho odpustení Pánom Bohom pre zásluhy Pána Ježiša Krista. Dnes podľa Písma učíme, že nie skutkami, ale vierou sa človek „páči Bohu“ (Žid 11, 6), hoci aj dobré skutky sú potrebné, nie však ako vstupenka do neba, ale ako dôkaz živej viery. Ak si však aj naplno uvedomíme význam tej udalosti pre svet, cirkev či vieru, ešte stále ostáva čosi, čo nedokážeme naplno precítiť a pochopiť: samotný reformátor Dr. Martin Luther a jeho uvažovanie, cítenie a vnímanie udalostí.

            O Dr. Martinovi Lutherovi vieme, že bol na seba veľmi prísny. Chcel sa páčiť Bohu a preto si zvolil život v kláštore, dokonca si z troch kláštorov v meste Erfurt zvolil ten najprísnejší. Mníšsky život mal v prvom rade uspokojiť jeho túžbu byť taký, ako od neho chce Boh. To sa ale nedialo. Luther mal vždy pocit, že sa Boh na neho hnevá a že pred Ním nie je dosť dobrý. Hľadal teda odpoveď na otázku: čo robiť, aby som našiel milosť u Boha? Po mnohých iných pokusoch mu páter kláštora navrhol čítať Bibliu. Že azda tam by mohol nájsť odpovede na svoje otázky. Luther ho poslúchol a naozaj – v Biblii sa dočítal, že za hriechy človeka zaplatil už Boží Syn – Pán Ježiš Kristus a tak človeku netreba za hriechy platiť, ale treba sa mu pridŕžať Pána Ježiša, lebo Jeho zásluhy a spravodlivosť Pán Boh môže pripísať hriešnemu človeku.

            Toto zistenie znamenalo pre Martina Luthera obrovskú zmenu. Zrazu začal všetko vidieť v optike svojho nového poznania a túžil pravdu, ktorú sám ani nevymyslel, ani neobjavil, ale ju len prečítal v Písme, postaviť do stredu vtedajšieho záujmu cirkvi. Ako sa to dialo, vieme. Vieme, že jeho výpovede na bráne chrámu vyvolali rozruch, že sa zvesť o nich doniesla až k pápežovi a že cirkev nezareagovala tak ochotne, ako by možno Luther čakal a v snahe zachovať si svoje dovtedajšie učenie aj pozíciu, Luthera radšej exkomunikovala.

            Ako to všetko prežíval Martin Luther? Prinieslo mu poznanie Božej pravdy také šťastie a eufóriu, že mu všetky tieto okolnosti nevadili? Bolo mu jedno, že možno prišiel o mnohých priateľov, že ho preklial pápež i cisár, že sa stal vlastne vyhnancom vo vlastnej cirkvi i krajine, že ktokoľvek dostal právo ho zabiť? Dokážeme si vôbec niečo také predstaviť? Ak sa aj pohádame so šéfom v práci, vždy môžeme buchnúť dvermi, odísť a nájsť si inú prácu. Ak sa pohádame s farárom, neraz to riešime po svojom – zájdeme do iného kostola. Lenže čo Luther, pre ktorého zrazu nikde nebolo miesta a jeho najlepší priatelia ho museli na dlhý čas ukryť? Situácia bola vážna a hoci my pri historických náhľadoch často hovoríme o Lutherových nasledovníkoch, reálny život prinášal aj veľké zástupy protivníkov a nepriateľov, pred ktorými sa veru bolo treba skryť.

            Nie nadarmo sa hymnou reformácie stala pieseň „Hrad prepevný“. Pre Luthera bol 46. žalm mimoriadne dôležitý. Veď ak sa pozorne začítame do jeho slov cítime, ako nás tento žalm každým slovom chce uistiť o stálej Božej prítomnosti a vôli pred všetkým nás ochrániť. Práve to potreboval Martin Luther a to potrebujeme neraz aj my, hoci náš život nie je ani zďaleka taký pohnutý.

            Žalm 46 vznikol dávno pred Lutherom a jeho tvorcovia určite nemali na mysli reformáciu. Predsa však mali o čom spievať, pretože Hospodin neraz ochránil Izrael pred hrozbami okolia. Hoci bol Izrael iba relatívne malým národom, Hospodin ho zachoval v Egypte, previedol cez púšť, dal mu získať Kanaán, pomohol mu vyhrať v mnohých bitkách. Tvorcom žalmu bolo jasné, že to všetko sa deje zásluhou Hospodina a preto sa oni nemusia ničoho báť. Hospodin je ten, ktorý zastavuje vojny, láme luky, seká kopije. Jeho moc je taká veľká, že Zem sa rozplynie ak On vydá hlas. Môžu hučať moria a triasť sa vrchy, môžu zmietnuť človeka z povrchu Zeme, Hospodinom to však nezatrasie, On ostane stále pevný a bude Hradom pre tých, ktorí sa k Nemu budú utiekať.

            Udalosti okolo Martina Luthera pripomínali trasúcu sa Zem a hučiace more. Národ hučal, Nemecká ríša sa zakolísala, ale Luther sa schoval v hrade svojho Boha a vďaka tomu vytrval až do konca. Sám vyznal, že dielo reformácie podarilo sa len vďaka Božej prítomnosti a modlitbám, ktoré vystavali hradbu okolo Luthera a jeho diela.

            Kiež nám dnešná pamiatka reformácie nielen pripomenie tie obdivuhodné a vzrušujúce udalosti, ich význam či veľkoleposť, ale hlavne nech nám ukáže, aká veľká bola Božia moc pri Lutherovi a my kiež si uvedomíme, že ten istý Boh, ktorý vtedy bol hradom pre Luthera, ponúka bezpečie svojho nádvoria aj nám. Aj my sa môžeme k Nemu upnúť v čase trasúceho sa sveta, napríklad aj v čase pandémie, u Neho zložiť svoju nádej a spoľahnúť sa, že s Pánom Bohom všetko prežijeme, lebo On je naším pevným hradom. Amen.

            Pomodlime sa:

            Všemohúci a láskavý náš Bože, Ty, ktorý si pevným hradom, stvoril si Zem a stojíš pevne nad ňou, nesklátiš sa a nezatrasieš, keď sa ona chveje a hučí. Ďakujeme Ti, že si pevne stál pri reformátorovi Martinovi Lutherovi a tých, ktorí ho pri jeho práci podporovali. Ďakujeme Ti, že vďaka tomu smieme dnes počúvať čistú zvesť evanjelia a radovať sa z Tvojej milosti. Prosíme, buď aj naším prepevným hradom. Aj nám otvor svoje brány, prichýľ nás do svojho nádvoria a ochráň nás v čase prevratov a turbulencií. Buď s nami v čase tejto pandémie, ale aj v čase našich osobných kríz, neistôt a zmien. Veríme, že s Tebou všetko zvládneme, lebo Ty si mocný, nad všetkým pevne stojíš a všetko máš pevne v rukách. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 263

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.