VYJADRENIE presbyterstva CZ ECAV Bratislava Staré Mesto

VYJADRENIE presbyterstva CZ ECAV Bratislava Staré Mesto

VYJADRENIE presbyterstva Cirkevného zboru ECAV Bratislava Staré Mesto k Pastorálnemu stanovisku k témam súvisiacim so sexuálnou etikou, ktoré vydal Zbor biskupov ECAV 13. júla 2020.

Predložené Stanovisko sa venuje skoro výlučne problematike homosexuálnej menšiny a v závere, vzhľadom na charakter textu, celkom nevhodne „rozboru“ mediálnych vystúpení Anny Polckovej (táto časť mala byť adresovaná osobne A. Polckovej).

Za najproblematickejšiu časť Stanoviska pokladáme „výklad“ biblického textu Rímskym 1, 24-32 „Za najdôležitejšie považujeme, aby človek pochopil, aký je Boží pohľad na homosexuálne správanie. Ono je hriechom“ a na základe toho stanovený cieľ pastorálnej starostlivosti „aby homosexualitu praktizujúci človek bol privedený k vedomého rozhodnutiu zanechať homosexuálnu prax, svoj život prežil v sexuálnej abstinencii, v dobrovoľnom celibáte.“

Biskupi sa tiež vo svojom stanovisku odvolávajú na Vyhlásenie synody o manželstve a rodine z roku 2013, ktoré sa však vôbec nevyjadruje k problematike pastorálnej starostlivosti o LGBTI ľudí. Toto vyhlásenie hovorí o homosexualite výlučne v čl. 16, že homosexuálne partnerstvá nie sú alternatívou rovnakou s manželstvom a ako dávnejšie upozornili aj niektorí z jeho autorov, právny status takéhoto vyhlásenia v zmysle cirkevnoprávnych predpisov nie je jasný.

Uznávame právo biskupov vyjadriť svoj názor, ale nemôžeme súhlasiť s povýšením tohto osobného postoja na status „Božieho pohľadu“, ani s názorom, že biblické svedectvo nás zaväzuje viesť ľudí s homosexuálnou orientáciou k životu v celibáte a označovať ich správanie za hriech – a to navyše bez akéhokoľvek diferencovania.

„To, čo robí protestantský prístup k štúdiu a interpretácii jednotlivých biblických spisov jedinečným a zároveň ho zreteľne vymedzuje voči tým ostatným, je metodika a hermeneutické predpoklady, s ktorými k tejto činnosti pristupuje...V rámci uplatňovania historicko-kritických metód je potrebné rozlišovať medzi slovom Božím a Bibliou. Ide o absolútne kľúčový hermeneutický predpoklad pri štúdiu biblických textov. Obe tieto veci sa totiž nekryjú, nie všetko v Biblii je Božím slovom.

Božie slovo (vôľa Stvoriteľa vo vzťahu k celému tvorstvu) treba v biblických textoch, ktoré boli vytvorené, tradované, zapísané a ďalej dotvárané konkrétnymi ľuďmi, a teda dobovo a kultúrno-spoločensky podmienené, sústavne hľadať.

Kresťanstvo dokázalo prejsť významnými názorovými premenami a akceptovalo nesprávnosť viacerých biblických názorov na určité fenomény života a existencie vo svete ako aj v celom univerze,  v určitých pasážach Biblie, ktoré boli podmienené kultúrno-spoločenským kontextom, (geocentrizmus namiesto heliocentrizmu, predstava trojpodlažného sveta, stvorenie v časovom úseku siedmych dní a pod.). Tieto názory boli časom prekonané a akceptované boli poznatky moderných vied , aj keď to v danom období znamenalo pre kresťanstvo zložité obdobie sebareflexie a ťažkých zápasov o vieru. No je to prirodzený proces, v ktorom možno pozorovať Božie pokračujúce pôsobenie v tomto svete a v celom vesmíre. Kde teda berieme istotu, že napríklad a práve v otázkach homosexuality a rodovej rovnosti, je všetko od vekov a naveky zafixované?“ (citované zo  štúdie „Problém homofóbie podmienenej menšinovou sexuálnou orientáciou“ člena nášho CZ prof. Mgr. Františka Ábela, PhD., garanta študijného programu Evanjelická teológia na EBF UK,; kompletný text na www.velkykostol.sk.)

Môže sa zdať, že takýto prístup relativizuje Lutherov princíp sola scriptura a autoritu Písma. Ako vo svojej štúdii upozorňuje prof. Petr Pokorný, už sám Luther bol pri výklade biblických textov veľmi odvážny, o čom svedčí jeho výrok: „Pokiaľ protivníci zdôrazňujú Písmo proti Kristovi, zdôraznime Krista proti Písmu.“ (lat. „Quod si adversarii scripturam urserint contra Christum, urgemus Christum contra scriptura“ – WA 39,1,47, z téz De fide z roku 1935).[1]

Z takéhoto kritického čítania Biblie odvodzujeme ciele pre pastorálnu činnosť s ľuďmi s homosexuálnou orientáciou. Za najdôležitejšie považujeme počúvať hlas každého jednotlivca, poznať jeho či jej životný príbeh, neubližovať, nezraňovať ich argumentáciou, že ich správanie je hriech a „taká je Božia vôľa“, ale podporiť ich vzájomnú partnerskú lásku a starostlivosť o životného druha i partnerskú vernosť.

 

Sme vďační Pánu Bohu, že farárky CZ a ich spolupracovníci sledujú vo svojej pastorálnej starostlivosti o homosexuálov takýto cieľ.

Ak Zbor biskupov konštatuje, že „denne sme ako biskupi konfrontovaní s názormi nespokojných členov cirkvi, ktorí deklarujú, že odchádzajú zo svojich zhromaždení a dokonca z prostredia cirkvi. Poukazujú na to, že kázňová tvorba niektorých kazateľov je monotématicky zameraná na tému práv homosexuálnej menšiny“, dovoľujeme si poznamenať, že aj my, členovia Cirkevného zboru Bratislava staré Mesto (CZ BA SM) sa pravidelne stretávame s ľuďmi, ktorí vyjadrujú nespokojnosť s pasivitou vedenia ECAV vo vyjadreniach postojov k závažným spoločenským problémom akými sú napríklad korupcia, xenofóbia, utečenecká kríza, nárast fašizujúcich tendencií a pod. Tiež pripomíname, že kázňová tvorba kazateľov v našom CZ BA SM sa venuje najrôznejším témam, čoho dôkazom sú uverejnené kázne na web.stránke CZ.

Odmietame označenie práce v CZ prioritne ako starostlivosť o LGBT komunitu. Je nám ľúto, že biskupi tak málo pozornosti venujú detailnejšiemu poznaniu činnosti nášho CZ, inak by museli s radosťou pozorovať veľmi rozmanité bohoslužobné a kultúrne aktivity, širokospektrálnu sociálnu starostlivosť a kontinuálny nárast počtu členov CZ (z 2287 pri vzniku CZ v roku 2013 na 2758 v roku 2019).

Zavádzajúce a nepravdivé sú aj tvrdenia o ekumenizme založenom na spoločnom chápaní sexuálnej etiky. To, čo nás spája s našimi ekumenickými a medzináboženskými partnermi je Božia láska a z nej vyplývajúce skutky milosrdenstva voči každému človeku bez rozdielu, úcta k životu, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a presadzovanie sociálnej spravodlivosti. 

Otázky LGBTI ľudí a ich správania nie sú problémom Anny Polckovej, a preto je úplne pomýlené vidieť ich riešenie v jej odchode z ECAV. Chceme zdôrazniť, že ako presbyteri a členovia CZ sme svoje postoje prezentovali vo viacerých, žiaľ, vedením cirkvi nepovšimnutých stanoviskách a opakovaných výzvach k diskusii. Anna Polcková je farárkou nášho CZ, jej prácu si vážime a plne podporujeme. Je a zostáva  pritom „len“ jednou z tímu, jednou z členov presbyterstva. Predstava, že jej názory sú určujúce a rozhodujúce je „hlbokým nedorozumením“. Mnohé iniciatívy a aktivity prichádzajú od členov CZ a presbyterstva a sú rešpektované Annou Polckovou rovnako ako jej návrhy presbyterstvom.

 

Ak sa Anna Polcková podľa tvrdenia v závere Stanoviska „spreneveruje ordinačnému sľubu, vierouke a postoju cirkvi, čo je vnímané podľa platných cirkevnoprávnych predpisov ECAV ako disciplinárne previnenie“ platí to analogicky na všetkých členov ECAV, ktorí sa, povedané jazykom biskupov, „tiež prikláňajú k ‚liberálnemu‘ krídlu“? Vyzývajú nás biskupi k odchodu z ECAV?

My, presbyteri CZ BA SM takúto výzvu dôrazne odmietame. V ECAV chceme žiť, pomáhať a slúžiť bez donútenia stotožniť sa s názormi zboru biskupov uvedenými v Stanovisku. 

Sme presvedčení, že kresťanstvo ani ECAV na Slovensku neohrozujú „liberálni protagonisti prohomosexuálneho hnutia“, sekularizovaná spoločnosť, ani „liberálne“ médiá, ale neschopnosť poctivej sebareflexie, sebaskúmania, pokánia a následného prehodnotenia spôsobu komunikácie vo vnútri cirkvi i navonok k spoločnosti. Potrebujeme prejaviť viac odvahy k otvorenosti a rezignovať na snahu o potvrdzovanie exkluzivity kresťanov v spoločnosti.

Vyzývame Zbor biskupov a vedenie ECAV, aby neodkladne zriadili interdisciplinárnu komisiu rešpektovaných odborníkov z oblasti teológie, sexuológie, psychológie, psychiatrie, sociológie a práva s dlhodobým mandátom, ktorá pripraví študijný materiál o postoji cirkvi k ľuďom s homosexuálnou orientáciou. Zároveň si dovoľujeme s odstupom niekoľkých mesiacov zopakovať naše pozvanie do diskusie pri Veľkom kostole na túto tému, ktoré doteraz zostalo zo strany Zboru biskupov bez odozvy.

 

[1] Citované zo štúdie Pokorný, P. 2017. SOLA SCRIPTURA. Smysl Lutherovy teze In: Klátik, M. (ed.). Reformácia: Teologická konferencia ECAV na Slovensku 2016, s. 24.