ŽIARIA AJ NAŠE TVÁRE?

ŽIARIA AJ NAŠE TVÁRE?

V Starej zmluve si čítame o Mojžišovi, ktorému žiarila tvár: "Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom. Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu." (2M 34, 29-30)
Áno, bolo to dôsledkom toho, že Mojžiš sa osobne zhováral s Hospodinom a Jeho sláva a svätosť bola na ňom zjavná, viditeľná. Mojžiš bol nielen sprostredkovateľom Božieho zákona, ale aj samotnej Božej prítomnosti a moci.
Kladiem si otázku: "Čoho sprostredkovateľmi sme my? Hoaxov? Falošných a dezinterpretačných informácii? Klebiet a ohováraní? Neprajností? Nenávisti voči politickému alebo cirkevnému systému či voči tým, ktorí sú neschopní? - Ako je to vlastne s nami? Čo ľudia potom vidia na našich tvárach? Vidia, že sme skôr nahnevaní? Frustrovaní? Arogantní? Nepríjemní? Drzí? Ľahostajní? Podlí? Úlisní? Falošní? Nátlak vyvíjajúci? Strach a nedôveru šíriaci? 
Alebo: Keď sa aj my zhovárame osobne s Bohom v modlitbách, dotýka sa nás Jeho slávna svätosť a moc? A vystupujeme pred inými ako tí, ktorí sú priateľskí? Príjemní? Milí? Požehnanie, lásku, pokoj a nádej sprostredkúvajúci? 
Keď Izraelci uvideli Mojžiša a boli blízko neho, cítili sa pri ňom dobre, príjemne. Cítili a vnímali Hospodinovu blízkosť. 
Opäť: "Ako sa ľudia cítia v našej prítomnosti? Radi nás vyhľadávajú? Je im medzi nami dobre a príjemne? Radi sa k nám vracajú? Radi spomínajú na spoločné chvíle s nami? Vnímajú, že čas s nami im aj niečo dáva? Že prijímajú cez nás Boží dotyk a Jeho lásku? - Alebo: Sa nám skôr vyhýbajú, pretože sa pri nás necítia dobre? Odchádzajú od nás, pretože vedia, že ich iba využívame pre svoje osobné ciele a ambície? Pretože vedia, že ich považujeme za úžitočných a prospešných iba preto, lebo čosi aj dajú a čímsi prispejú? A keď niečím neprispejú, považujeme ich za menejcenných? Zbytočných? Nepotrebných? Zavadzajúcich?"
Pôstny čas je čas osobných reflexií. Skúmajme teda vo svetle Božieho slova, akí sme a ako je to s nami a naším sprostredkovaním Hospodinovej slávy, moci a prítomnosti. Kiež by ľudia v našom okolí videli Pána Boha cez to, čo robíme a akí sme! Aby vždy zatúžili po osobnom stretnutí sa s Ním, ktoré premieňa a napĺňa a už nikdy viac netúžili po ničom inom!