POCÍŤME POHNUTIE

POCÍŤME POHNUTIE

Text: Lk 4, 36-50

Veľké množstvo ľudského utrpenia, ktorým sme obklopení, nebýva na prvý (a niekedy ani na druhý) pohľad zjavné a viditeľné. NO práve podstatou dobra a záujmu je nájsť si čas, aby sme človek skutočne videli.

Farizeja Šimona pohoršovala a až urážala Ježišova láskavosť voči žene s pochybným charakterom. A tak ho Ježiš skúšal: „Vidíš túto ženu?“ Ale Šimon nevidel. Videl len pobehlicu, hriešnicu, niekoho, kto je špinavý a nečistý, prostitútku

Čo vidíme, keď vidíme...
Ø Plačúcu a utrápenú susedu?
Ø Človeka, ktorý má problém s alkoholom?
Ø Špinavého bezdomovca?
Ø Vulgárnu partiu mladých z nášho sídliska či dediny?
Ø Blízkeho, ktorý trpí vážnou chorobou?
Ø Ľudí, pohltených konzumom, honbou za peniazmi, majetkom, užívaním si, kultom tela?

„Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera.“Mat.9,36

„Bolo mu ich ľúto“ alebo „pohnutý hlbokou ľútosťou“/ROH/ či „zľutoval sa“ /KAT/. Je to veľmi zvláštny výraz. Po grécky je to „splanchnizmomai“ čo v preklade doslova znamená „pocítiť pohnutie vo vnútornostiach /v útrobách/“. „Útroby“ sa považovali za sídlo lásky a súcitu. zľutovanie teda znamenalo hlboké pohnutie – úder do útrob. Možno preto sa odvraciame. Prečo sa pozerať do tváre utrpenia. Ak nemôžeme nič zmeniť. ALEBO PREDSA?

Skúsme sa ale na bolesť a životy ľudí, ktorých stretávame, pozrieť očami Pána Ježiša. Dovoľme, aby sme pocítili pohnutie a súcit. A možno to spôsobí, že sa nebudeme len pozerať, začneme sa s vierou a láskou prihovárať a možno aj prakticky konať.

Neznamená to ospravedlňovať ich zlé a deštruktívne správanie, ale dokázať sa pozrieť zaň. A tam sa modliť, zápasiť prihovárať. Možno tomu človeku za tomu maskou poslúžiť.

„Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne.“ Lk 3, 11

Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=ZGeiSnEi2ck