MOJE TELO

MOJE TELO

Text: Rim.12, 1

Drahé sestry a bratia, dnes je to trochu dlhšie – ale nevedel som to na túto dôležitú tému skrátiť (je to už v podstate kázeň J )

dnešná doba je vizuálna. Všetko je „hrané tak“ aby tu upútalo náš pohľad a oslovilo naše zmysly. Reklamy, upútavky na filmy a seriály, videoklipy, vizuálne dokonalé efekty, obyčajné letáky z obchodných reťazcov... športy, autá, makeup...... úplne všetko dnes bombarduje naše zmysly, obrazy sa striedajú v rýchlom slede aby sme nemali čas premýšľať, snažia sa nám dostať do podvedomia. A priznajme si, práve tým, že žijeme v internetovej, vizuálnej, mediálnej dobe, necháme sa priľahko zmanipulovať, oklamať. Vypíname mozog, zdravý sedliacky rozum, nechávame sa zabávať, prepožičiavame celému tomuto systému svoje ja, svoju podstatu, svoju osobnosť,  svoje telá. Chceme prijať „pravdu“, že sme tu na tomto svete aby sme si užívali, zabávali sa, zarábali, mali sa ako „prasce v žite“, že na to všetci máme právo, že v prvom rade sa my musíme mať dobre a až potom ostatní. A tak na jednej stane človek spohodlnel a zlenivel, lebo pomaly už všetko má na dosah monitora počítača, a na druhej sme sa vrhli na kult tela a posadnutosť krásou, zdravím životným štýlom. Z toho plynúce závislosti na veciach, kráse, alkohole či fajčení, pornografii či posadnutosti sexom berieme ako súčasť života a neriešime. Pripustiť, že sme vlastne otrokmi nám naša pýcha a zaľúbenosť do samých seba nedovoľujú. Výstižne to vyspieval Jožo Ráž v jednej zo svojich piesni s textom Borisa Filana: „moje telo by stále jedlo, pilo a milovalo, len by sa hralo, dobre sa malo a stále si užívalo. A všetko je mu málo.“ Je to žiaľ, veľmi výpovedný text písaný pred cca 30 rokmi. Myslím, že dnes je to ešte podstatne horšie.

Je len na našom rozhodnutí, ako budeme nakladať so svojim telom, s tým, čo nám bolo zverené. A možno ak to posuniem v zmysle Pavlových slov do Efezu, mali by sme si pripustiť, že sme v podstate otroci svojich žiadostí a vášni: „Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.Ef.2,3 Či, ako píše Peter: Sľubujú im slobodu, a sami sú otrokmi skazy; každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol.“2Pt.2,19 – sme otroci svojich žiadostí a sme vedení slúžiť – otročiť telu. Za tým všetkým sú samozrejme duchovné mocnosti.  Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, 2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch.“Ef.2,2

„Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“

Aký naliehavý Pavlov výkrik „pre milosrdenstvo Božie, bratia (aj sestry) – „pre celé Božie milosrdenstvo“, pre to, čo je vám najdrahšie, vydávajte svoje telá. Z tohto Pavlovho naliehania je pre nás ale vážne varovanie – komu svoju telá vydáme do služby. Toto rozhodnutie a zodpovednosť je na nás. Apoštol to zdôrazňuje v šiestej kapitole:

„Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.“Rim.6,12 Pavol nalieha, aby sme vydávali svoje údy – svoje telá do služby spravodlivosti a nie naopak. Tieto slová píše kresťanom, preto sa to tak bytostne týka každého jedného z nás.

„Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste odovzdali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz odovzdajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie.“Rim.6,19 Tým, že sa nám otvorili „oči srdca“, náš duchovný zrak, vidíme, že sme kedysi boli otrokmi tela a hriechu a celkom prirodzene sme vydávali svoje telá „do služby nečistote a neprávosti“. Teraz je ale všetko inak. Duch Svätý nás vedie, aby sme žili posvätený a oddelený život v každej oblasti, pre Božiu spravodlivosť a týka sa to aj nášho tela – toho čo prakticky robíme.

Pavol nás teda vedie ďalej do praktickej roviny. Vydávajte svoje telá v:

Živú - praktickú službu (nie sedenie v kostole – to nie je žiadna obeť, ak nežijeme s Bohom v živote a v praxi). Stačí mať otvorené oči a chcieť vidieť. Duch Boží nás veľmi rýchlo bude viesť ku konkrétnym ľuďom, do konkrétnej služby

Svätú– naše telá majú byť jasne oddelené od hodnôt tohto sveta, ako nás upozorňuje Ján vo svojom prvom liste: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete — žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom —, nie je z Otca, ale zo sveta.“2,15 Boh špinavé veci neprijme. Nedá svoje požehnanie na špinavé veci, myšlienky skutky.

„Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi! Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou? A aký je súlad Krista s Beliárom, a aký má podiel veriaci s neveriacim? Ako patrí k sebe Boží chrám a modly? My sme predsa chrám živého Boha, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem“2Kor.6,15-17

Príjemnú Bohu – premýšľajme, kým niečo urobíme, povieme, pozrieme si, či je to BOHU príjemné, či by sa na to chcel pozrieť s nami, či HO to nezneucťuje a nezarmucuje.

Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“1Kor.10,31

„Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.“Fil.2,13

To, na čo dáva apoštol v tomto výpočte dôraz je slovo „obeť“. „vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť.“

·         Vieme, že BOH obetoval to najvzácnejšie, aby nás zo sebou zmieril, aby zaplatil našu dlžobu hriechu, vín a vzbury – obetoval Svojho Jednorodeného Syna. „On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“1J.2,2

·         Byť kresťanom a nasledovať  Pána Ježiša je nevyhnutne spojené s obeťou. Bez toho je naše kresťanstvo klamaním samého seba a nie je to kresťanstvo podľa Písma. Pán Ježiš to jasne hovorí: Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“Luk.14,33

·         A vydať svoje telá do Božej služby, vedome a dobrovoľne je obeť, ktorú si Pán cení a určite a rád ju použije.

Keď  sa odovzdáme do Božích rúk, aby si nás Pán použil, môže to byť pre nás nepríjemné, lebo Boh nás najprv prepáli, prečistí, vyskúša – aby sme naozaj boli plne použiteľní ako krásne Božie nádoby na JEHO SLÁVU.               

Boh od nás nechce fanatickú poslušnosť, ale dobrovoľné vydanie, nad ktorým premýšľame, kde sme sa dobrovoľne zaviazali mu slúžiť, ako prejav vďaky, pokory a radosti za všetko, čo ON už pre nás urobil a stále robí. Nech je to „rozumná služba“ nášmu Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Slúžme mu celým srdcom a celým telom práve v tomto ťažkom období, aby sme boli dobrými svedkami Jeho lásky, dobroty a milosti.

Link na túto kázeň: https://www.youtube.com/watch?v=d-v0LRUj3CE&feature=youtu.be