AKO VEĽMI POTREBUJEME NÁTANOV

AKO VEĽMI POTREBUJEME NÁTANOV

Určite sa zhodneme v tom, že neradi počúvame kritiku na svoju vlastnú adresu. Ak nás ktosi napomenie alebo na niečo upozorní, že sme to urobili neprávne, tak sa nám to, spravidla, veľmi nepáči. Vyruší nás to! Prečo? Pretože naše ego a pýcha nám nedovolia uvažovať o sebe v iných kategóriách ako tých, že sme "in" či "cool".

Usilujeme sa o to, aby sme mali iba tú najlepšiu mienku. Chceme byť dobrí! Úžasní! Perfektní! Jedineční! Nenahraditeľní! S iskrou v oku alebo charizmou v srdci! Chceme predsa na iných zapôsobiť ako najlepšie vieme. Veď predsa ide o naše meno! Ide o nás! Sme „niekto“! A preto, radšej skôr preferujeme to, keď sa o nás hovorí v tom najlepšom slova zmysle. Keď si nás iní všimnú, pekne o nás hovoria alebo píšu. A nás to nesmierne teší a motivuje k dosahovaniu ďalších cieľov a výkonov. Niekedy to vyzerá, akoby sme tým boli naspídovaní.

Stará zmluva nám sprostredkováva veľmi zaujímavý príbeh, na pozadí ktorého dochádza k zvláštnemu stretnutiu. 2S 11 otvorene opisuje situácie, v ktorých sa Dávid ako reprezentant izraelského národa dopúšťa dvoch vážnych a ohavných prehreškov. Okrem spáchaného cudzoložstva s Batšebou, ktoré sa nedá nijakým spôsobom ospravedlniť a vedomého podpísania sa na Uriášovej smrti, svoje okolie, nielenže, pohoršuje, ale mu, zároveň, dáva priamu príčinu, aby zľahčoval samotný Boží zákon.

Boh, ktorý je vo svojej podstate spravodlivý, nenecháva tieto ohavnosti iba tak. Veľmi dobre si ich všíma a koná! Do cesty mu posiela proroka Nátana s jasným posolstvom (2S 12, 1-12). Na základe vyrozprávaného príbehu „o nečestnom ukradnutí ovečky“ mu je oznámené, že Boh v najbližších časoch na neho dopustí pohromu. Okrem toho, že ho vlastné manželky budú podvádzať, okrem toho, že jeho vlastní sa proti nemu postavia na odpor, tak im, dokonca, novonarodené dieťa za niekoľko dní zomrie.

Dávida tieto správy zasiahnu! Začína prichádzať na to, čo sa vlastne deje! Kajá sa, prosí Boha o odpustenie a o záchranu pre svoje dieťa. Jeho modlitby sú sprevádzané prísnym pôstom. Dávidovi záleží na tom, aby sa veci v jeho živote dali do poriadku. Áno, je mu odpustené! Boh rád odpúšťa tým, ktorí sú úprimného srdca. Avšak, jeho syn zomrel! Musel zomrieť! Tragédia! Smútok! Boh to robí preto, aby si Dávid vážne uvedomil, čo spravil. Čoho sa dopustil a čo tým spôsobil. Má niesť zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia.

Tento príbeh má jasné posolstvo. Ako veľmi potrebujeme aj my takýchto Nátanov, ktorí by nás upozornili na naše chyby, ktorých sa, či už vedome alebo nevedome, niekoľkokrát dopúšťame. Samozrejme, s cieľom, aby Boh vykonal v našom živote ozajstnú nápravu skrze dielo Ducha Svätého. Ako sa veľmi potrebujeme stretnúť so živým Bohom. Ako veľmi potrebujeme počuť Jeho priame slovo. Počuť Božiu pravdu o nás samých a našej biede. Tú pravdu, ktorej sa neraz bránime ako „čert kríža“, lebo nám to hriech nedovolí.

Vyvstáva tu teda jasná otázka, či vôbec chceme - či nám na tom záleží, aby nám Boh posielal do cesty ľudí, skrze ktorých bude k nám On hovoriť. Ľudí, skrze ktorých budeme môcť sami prijať nielen napomenutie ako také, ale napomenutie, ktoré vedie k pokániu - k zmene života. Napomenutie, ktorého cieľom je požehnanie.

Ak chceme rásť vo vzťahu s Bohom, ak chceme, aby sa Jeho moc v nás dokazovala, potom niet inej cesty ako je cesta pokory. Cesta uznania Boha ako tej najvyššej Autority.

Boh nás pozýva k zodpovednému, čestnému a spravodlivému životu. Životu, ktorý bude prinášať ovocie. Životu, ktorý bude príkladom pre naše okolie. Životu, ktorý nebude zľahčovať nároky Božieho slova. Životu, ktorý bude so všetkou vážnosťou nasledovať živého Boha a ukazovať tak na Ježiša Krista ako Toho, ktorý je Záchranca a Darca života.

Nebuďme ako Dávid, ktorý si, možno vo svojej pýche, myslel, že môže všetko. Že má neobmedzenú moc a možnosti. Že mu niekto nemôže nič. Že je autonómny a suverénny vo svojom konaní. Opak bol však pravdou! Boh neprehliada nijaký hriech. Všíma si ho a koná! - Preto ho nijako nezľahčujme! Radšej Ho prosme o odpustenie, novú silu a ochotu prijať, možno aj bolesť ako následok vlastných rozhodnutí, ktorá v konečnom dôsledku i tak prináša nový rozmer viery a hlbší pohľad na Božiu spravodlivosť.