Lk 3, 1-20
Ponorme sa do nášho biblického príbehu. Zrazu stál pred ľuďmi v okolí Jordánu otrhaný muž s príšerným výzorom, v obleku s ťavej kože, neupravený a ktovie ako zapáchal – jednoducho zjav z púšte. A začal veľmi naliehavo, pre niektorých možno až agresívne hovoriť slová o pokání a o Božom súde. Tvrdé slová o živote a o stave ich srdca. A určite nebol zdvorilý, nemal uhladené spôsoby ani extra rétorické schopnosti, nebol diplomatický ani taktný, jednoducho nevyberal slová, miestami bol až hrubý a vrcholne netaktný a netolerantný. A navyše hovoril slová, ktoré sa nepočúvali dobre, boli konfrontačné a ostré. Napriek tomu ľudia cítili, že tie slová sú pravdivé a tiež, že nerobí len to, že ich karhá a ponižuje, ale tiež, že dáva riešenie a východisko. Nehovoril to, čo ľudia chceli počuť, ale to, čo potrebovali počuť.
„Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené.“
Jeho prvý dôraz bol na to najpodstatnejšie – na ľudské srdce. AKÉMU „PÁNOVI“ SME TAM PRIPRAVILI MIESTO? PRE KOHO SA SNAŽÍME „VYROVNÁVAŤ CHODNÍKY“? ČÍM VYROVNÁVAME TIE JAMY A VÝTLKY NA CESTÁCH NAŠICH ŽIVOTOV? Akými hodnotami, vecami, myšlienkami?
Jeho prvý dôraz bol na to najpodstatnejšie – na ľudské srdce. AKÉMU „PÁNOVI“ SME TAM PRIPRAVILI MIESTO? PRE KOHO SA SNAŽÍME „VYROVNÁVAŤ CHODNÍKY“? ČÍM VYROVNÁVAME TIE JAMY A VÝTLKY NA CESTÁCH NAŠICH ŽIVOTOV? Akými hodnotami, vecami, myšlienkami?
VYROVNAJME CHODNÍKY, ALEBO ZABUCHNIME DVERE, ROZHODNUTIE JE NA NÁS.
Ján Krstiteľ naozaj nepoužíval vyberaný slovník, keď na adresu farizejov a zákonníkov, ale tiež každého, kto počúval, prehlásil: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu?“
Budúci Boží hnev príde. že tu ešte nie je, je len Jeho milosť a nekonečná trpezlivosť. Boha ale neteší, že nás má raz, keď príde Boží súd, odsúdiť. Ak by to tak bolo, nedal by nám riešenie, neposlal Svojho Syna, ktorý zaplatil celý, kompletný dlh našich vín a zmieril nás s Bohom. Budúci Boží hnev príde na každého, kto nebude robiť pokánie a neuverí v Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa (nezmení svoj život, postoj svojho srdca a hlavne svoje myšlienky). Toto rozhodnutie je naša voľba. Boh ju bude plne rešpektovať a už aj teraz to robí. Ale so všetkými dôsledkami. „A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd.“ Žid 9, 27
„Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.“J.3,36 Tieto slová sú desivé v zmysle, že celá zodpovednosť o našej budúcnosti sa prenáša na Nás. Nik z nás nebude mať právo povedať Bohu: „prečo ma trestáš, prečo ma odsudzuješ na večné trápenie?“ Boh dal každému možnosť – cestu, ako sa tejto poslednej hroznej definitíve vyhnúť – Božieho Syna Ježiša Krista. Všetci poznáme slová: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil“ J 3, 16-17 a pokračuje: „Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ J 3, 18-19
Preto Boh pripravil cestu, tak ako to počul Jozef vo sne od anjela: „Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ Mt 1, 20-21
Ján Krstiteľ dával dôraz na to, ako „uniknúť budúcemu hnevu.“ Veľmi vážne premýšľajme nad týmito ťažkými slovami a v modlitbe si pred Pánom overme, či sme na „večnosti“, na ceste s Pánom Ježišom. Nech máme o tom uistenie v srdci.
To, či sme na ceste, na ktorej unikneme pred „budúcim hnevom“ je vidieť na ovocí života a na živote Pokánia. Základným významom výrazu „pokánie“ (gr. Metanoia) je „obrátiť sa“. JE TO ROZHODNÉ ODVRÁTENIE SA OD ZLÝCH CIEST A OBRÁTENIE SA KU KRISTOVI. Pokánie znamená „výmenu“ pánov – Musíme sa dostať Z PANSTVA DIABLA „Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch.“Ef.2,1-2 do panstva Ježiša Krista a jeho slova.
Vieš konkrétne, čo ti Pán hovorí? Čo potrebuješ opustiť, odstrániť, zmeniť? Potrebuješ odpustiť? prestať klamať? Kradnúť? si neverný, si smilník? si závislý na niečom – od alkoholu, počítačoch, pornografii? SI ČLOVEK, KTORÝ OHOVÁRA, JE PLNÝ NENÁVISTI, ZÁVISTI, HNEVU? POZRI SA DO SEBA VO SVETLE BOŽIEHO SLOVA A UVIDÍŠ, ČO TI PÁN HOVORÍ A UROB TO? NA TO ALE POTREBUJEŠ ČÍTAŤ BOŽIE SLOVO.
Pozri sa na seba z pohľadu Janových slov – „aké ovocie tvojho života si ľudia okolo teba môžu odtrhnúť“?
„Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti.“
• ovocie podpory, lásky, odpustenia, radosti, povzbudenia, pokory, empatie?
• zloby, závisti, pomsty, hnevu, horkosti, arogancie, opovrhnutia, pýchy
• Ale pozor – Božia sekera príde, nie je tupá. čaká!
SKÚMAME VÔBEC SVOJE OVOCIE. ALEBO SA USPOKOJUJEM TÝM, ŽE SI POVIEM – SOM EVANJELIK /HRDÝ/, ROBÍM VŠETKO, AKO MA NAUČILI, AKO KÁŽE CIRKEV A PREDPISY. Sme rovnakí ako namyslení židia, ktorí si hovorili: „Máme otca Abraháma!“ Čo ty od nás chceš! My sme vyvolený národ, Nás si Boh vybral, aby svetu zjavil seba. čo nás tu ty poučuješ.
TAKTO ČASTO REAGUJEME AJ MY. SME HRDÍ NA NAŠU CIRKEV. ALE NIE JE UŽ DÁVNO NAŠA CIRKEV LEN ORGANIZÁCIOU, KLUBOM, BEZ BOŽEJ PRÍTOMNOSTI, BEZ OVOCIA, BEZ MOCI, BEZ POKÁNIA, BEZ BOŽEJ PRÍTOMNOSTI A SLÁVY???
Veď sa pozrime na ovocie?
„Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“
otázka znie: „čo s tým?“ „Čo máme robiť“?
Našťastie pre nás je možná zmena, preto tu máme advent. Preto prichádza aj teraz ku každému jednému z nás náš Pán a Spasiteľ Pán Ježiš Kristus. Preto nám apoštol Peter hovorí: „A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia“ Sk 4, 12 Neodignorujme ho, mohlo by nás to stáť všetko. Naopak, s pokorou aj radosťou sa položme do JEHO náruče. „Vyrovnajme cestu pre Jediného Pána, ktorý nám dá nové srdce a pokoj pre naše duše.“
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=c-gkNkB5Ujo