ŤAŽKO TOMU UVERIŤ

ŤAŽKO TOMU UVERIŤ

Mt 28, 1-10

Ťažko uveriť. Rozumieme učeníkom. Rozumieme ženám. Beznádej vyzerá takto. Keď máme dojem, že sa naše nádeje, naša dôvera v niekoho, koho sme si vážili, bol pre nás vzorom a osobnosťou, zrútia, tak načo je potom to všetko? Nie sme predsa takí naivní, že budeme hľadať mŕtveho medzi živými. Keď je niekto raz mŕtvy, tak sa s tým nič nedá robiť.

Takýmto tónom končili Pašie „A oni šli, zabezpečili hrob, zapečatili kameň a postavili stráž.“ Pri týchto slovách mi chodia po mysli slová jednej už staršej populárnej piesne, kde autor krásne vystihol túžbu ľudského srdca pri pohľade na ukrižovaného:

„Sprav zázrak zíď z kríža a zákon svoj bráň
Ukradli nádej, zabili krásu, predali lásku

Len závisť nenávisť povedz kadiaľ mám ísť

Čas v nás zostal stáť z pravdy púšť z lásky pád
Sladká lož slaný žial každý sám nesie svoj kríž“
 (pieseň Szidi Tobias „zíď z kríža)

 

Z úcty, veľkej (aj keď sklamanej) lásky, a aj z ľudskej povinnosti sa ženy začas ráno, hneď ako to bolo možné, prvý deň po sobote, vybrali k hrobu. Chceli dôstojne a podľa tradícii a predpisov pripraviť telo ich milovaného majstra na pohreb. Veď čo iné im už ostávalo. BEZNÁDEJ

         Deň týchto žien naozaj nezačal pekne, pozitívne a optimisticky. Nedá sa tu hovoriť o nejakých dobrých vyhliadkach na zmenu. Veď prichádzajú na cintorín. Prichádzajú k mŕtvemu. Čo sa tam dá ešte očakávať?

Všetci si mysleli že pochovali s Ježišom divy, úkazy, znamenia, jednoducho, že je koniec. Či už to boli strážcovia, konajúci si svoju povinnosť, ktorým to vlastne všetko mohlo byť jedno, alebo na druhej strane ženy, po ťažkom sobotnom dni smútku a žiaľu, keď si prišli vykonať svoju poslednú povinnosť a dokončiť prípravu tela na dôstojný „posledný“ odpočinok.

Aj jedným aj druhým sa však ich plány v sekunde zmenili. „A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh.“

·        Na tomto mieste sa chvíľu zastavme. Mocní tohto sveta urobili všetko preto, aby Krista umlčali a zapečatili v hrobe raz a navždy. Lenže svetská moc pri stretnutí s mocou a slávou Boha ostáva bezmocná. Kameň ostal naveky odvalený od hrobu, a tvorí najúžasnejší protiklad pečati, ktorú vysoká rada na kameň vtlačila. Moc neba triumfuje nad bezmocnou autoritou Židov a Rimanov. Keď hovorí Boh ľudia musia mlčať, ľudské ruky sú ochromené a ľudské opatrenia nič neznamenajú.

„A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi“.

Boli tam zo zlého motívu, mali rovnakí strach ako ženy, ale reakcia Božích poslov bola iná – vždy rozhoduje srdce

strach – ten dokáže človeka úplne zresetovať – vymazať všetko dobré , pozitívne, odstráni každú nádej.

·        Chvejú sa strachom a hrôzou, pri stretnutí sa s nadprirodzenou mocou  - ale nepohne to ich srdcom – utekali zo strachom k tým, ktorí ich poslali a „Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali.“Mat.28,11-13 – VIDELI ČO SA STALO – V PRIAMOM PRENOSE – NO ODMIETLI  PRAVDU

SRDCE ČLOVEKA – AKÉ JE NAŠE???

Ale ženy do svojho strachu a predesenia počuli úplne inú výzvu: „Vy sa nebojte“

Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.

·        Nebojte sa, je čas radosti, stalo sa iba to, čo sám Ježiš predpovedal. Pravda sa zjavila v plnosti

·        DÔLEŽITÉ JE – KOHO HĽADÁTE – JEŽIŠA, TOHO UKRIŽOVANÉHO

Koho hľadáme v živote, toho aj nájdeme.

Ak celou túžbou svojho srdca hľadáme Ježiša, toho ukrižovaného, nájdeme Ho, ale ako slávneho, vzkrieseného a milujúceho

Máme slovo Boha, môžeme na ňom postaviť celý svoj život.

Čítajme si dnes pozorne a s modlitbou Ev. Jána 20. kapitolu

Piesne na povzbudenie

https://www.youtube.com/watch?v=Xhjx4io51Zw

https://www.youtube.com/watch?v=hjllFF-vvRo