OČI VIERY

OČI VIERY

Text: Ján 14,1-6
Blížia sa Veľkonočné sviatky, tento rok ich budeme už po druhýkrát prežívať doma, mimo našich chrámov. S vírusom Covid 19 žijeme už rok. Otázky typu - Prečo prišiel korona vírus? Nám nie je neznáma. Do uší sa nám dostávajú rôzne myšlienky napr. ľudstvo dostalo zrejme takú chorobu, akú asi potrebovalo ... prestali sme si vážiť darcu života, samotného Boha, stratili sme k Bohu úctu a pokoru, mysleli sme si, že Boha k ničomu nepotrebujeme, že sme si sami najlepšími bohmi. Prestali sme si vážiť zdravie, a tak prišla taká choroba, aby sme si uvedomili, že na ňom záleží. Prestali sme si vážiť prírodu a tak prišla taká choroba, aby bol pobyt v nej pre nás vzácny. Prestali sme vedieť fungovať v rodinách a preto nás táto choroba zavrela do našich domovov, aby sme sa ako rodina opäť naučili fungovať. Prestali sme si vážiť starých a chorých, a tak prišla taká choroba, aby sme si pripomenuli, ako sú zraniteľní. Prestali sme si vážiť zdravotníkov a lekárnikov, a tak prišla taká choroba, aby sme zistili, akí sú nenahraditeľní. Prestali sme mať úctu voči učiteľom, a tak nám táto choroba zavrela školy, aby si to rodičia mohli sami vyskúšať. Mysleli sme, že si môžeme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek chceme. Zameriavali sme sa na náš vzhľad a porovnávali sa, preto nám táto choroba zakryla tváre, aby sme pochopili, že tam netkvie naše krása. Mysleli sme si, že sme páni na tejto zemi, a tak prišla taká choroba, aby nás niečo miniatúrneho, čo ani nie je vidieť, dokázalo skrotiť, dať nám príručku a trochu pokory...
Táto choroba nám veľa berie, ale zároveň nám dáva možnosť sa toho veľa naučiť a pochopiť, čo je v živote najdôležitejšie. Dostali sme zrejme chorobu na mieru ... Asi sme ju ako ľudstvo potrebovali. Priviedla nás však ku pokore, pokániu, zmene a návratu k živému Bohu? To je to prvé, čo by sme mali dnes počuť. Choroba - v prípade jednotlivca aj v rovine celosvetovej pandémie - je výzvou pre nás! Človek je chorý, zraniteľný a bezmocný, aby sa na ňom prejavili Božie skutky. Aby sme tam, kde si uvedomíme hranice našich možností, verili v Boha, Božiu milosť a zakúsili jeho prítomnosť. Vidieť v Kristovom svetle celý náš život, Boha, druhých ľudí, stvorenia - to je úloha na celý život. Mnohým veciam aj ako kresťania nerozumieme, ale "vieme, komu sme uverili". Veľa vecí určite nevidíme správne, aj tu vieme, že sme boli slepí, "boli sme tmou, ale Pán Ježiš nás urobil svetlom" (Efezským 5, 8). Dôležité je nestratiť nikdy z očí Svetlo sveta. Nestratiť okuliare viery. Pán Ježiš potešuje učeníkov a potešuje aj nás : Nech sa vám srdce nestrachuje! Nebojme sa prísť k Pánovi, aj keď sme úbohí, slepí, núdzni a nahí. Pozerajme sa na veci očami viery, nie veľkými očami strachu. Nenechajme sa znepokojiť. Viera nám odkrýva pravú istotu v Ježišovi Kristovi.

Pieseň č. 696 Verím to pevne