KVAS, ČO VŠETKO ZNIČÍ

KVAS, ČO VŠETKO ZNIČÍ

Text: 1Kor 5, 7-8

Dnešné premýšľanie bude ťažké. Každý z nás vie, že jedna kvapla oleja v pohári vody, znehodnotí celý objem pohára. Jedna kvapka jedu urobí smrteľne nebezpečným celý obsah, do ktorého bola vložená.

Premýšľajme, ako často používame frázu: „No a, veď sme len hriešni ľudia, tak hrešíme“. Ako často si týmto ospravedlňujeme svoje bezbožné správanie, svoje skutky aj myšlienky, ktoré sú v priamom rozpore s Božím slovom? Ďalšie slová, po ktoré nechodíme ďaleko sú: „veď to aj ak všetci robia, prečo by som nemohol aj ja.“ Podotýkam, že teraz hovorím o kresťanoch, ktorí chodia do kostola, snažia sa žiť svoj cirkevný život. Nemyslím, papierových, matrikových „kresťanov“, ktorí s reálnym kresťanstvom majú spoločný len názov.

Apoštol Pavol sa v našom texte vyjadruje voči hriechu smilstva (čítajme kontext 1Kor.5,1-13). Tu je kvas obrazom hriechu nemravnosti. Keby podobné hriechy v korintskom zbore trpeli, potom by tie rástli, pribúdalo by ich a nakoniec by tým bolo zasiahnuté celé spoločenstvo. „Nie je dobrá vaša chvála! Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto?, alebo ekumenický preklad:  „To, čím sa chválite, nie je dobré. Neviete azda, že trocha kvasu prekvasí celé cesto?“ Spravodlivá, Božia výchova, napomínanie a pomenovanie hriechu či problému je nevyhnutné, ak má byť cirkevný zbor duchovne zdravý.

„Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom.“ Preto mali Korintskí nekompromisne vystúpiť proti hriechu vo svojom strede, aby boli stále „nové či čisté“ cesto.  „veď ste nenakvasení /keďže ste nekvaseným chlebom/“. Tým hovorí, že sú „nekvasení“ vo svojom postavení pred Bohom. Boh ich vidí v Pánovi Ježišovi Kristovi ako svätých, spravodlivých a čistých. Teraz ale majú svoj vlastný stav uviesť do súladu so svojim postavením v Bohu. Majú dbať na to, aby boli „nekvasení“ aj v praxi. Ich životný štýl má byť v súlade s ich menom – kresťania (patriaci Kristovi) a ich vyznaním.  Veď predsa „aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol za nás obetovaný“.

               Pri tomto mal Pavol na mysli krásny sviatok Paschy z 2. Knihy Mojžišovej. Večer prvého dňa sviatku musel každý Izrealita odstrániť zo svojho domu akýkoľvek kvas. Išiel k nádobe či korýtku a celého ho dôkladne vymyl. Potom očistil nádobku na kvas a vyleštil ju. Potom dôsledne prehliadol celý dom so sviečkou v ruke (nebola elektrika J ) aby mal istotu, že nič neprehliadol, že nikde v dome nezostalo nič kvasené. Potom pozdvihol ruku k nebu a povedal: „Pane, vyvrhol som z domu všetok kvas a ak by v dome predsa len ešte niečo zostalo, aj to celým srdcom vyvrhnem.“

               Je to veľká výzva a životný štýl, v ktorom ty a ja, ako kresťania nemáme na výber. Preto slávme sviatky nie v starom kvase.“ Náš život musí byť sviatkom radosti, hlbokého vnútorného pokoja a sústredenia sa na Pána Ježiša. A takýto život sa nedá žiť „v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti,“ či „zloby a neprávosti“ /Ekum.p./ Verím, že nám je z prečítaného úplne jasné, že Pavlovi nešlo o samotný kvas používaný v kuchyni, ale o kvas v duchovnom zmysle, totiž o hriech. Hriech poškvrní, poškodí, znehodnotí všetko, s čím sa dostane do styku, do kontaktu.

Osobne jednoznačne vidím, že toto je jeden z dôvodov, prečo sú naše zbory doslova „prežaté“ rakovinou hriechu. Keď o tom farári kážu, tak je to pričasto veľmi všeobecné, neosobné, málo konkrétne. Božie slovo s tým problém nikdy nemalo, prečo teda my?

Áno uvedomujem si, že je to veľmi citlivá téma a bojíme sa, že sa takéto kázne môžu ľudí dotknúť, uraziť, že z toho môže byť „prúser.“ Áno je to pravdepodobné, lebo všetci sme na seba veľmi citliví a detto, keď niekto pomenúva naše skryté „hriešiky“.

Lenže ak sa k hriechu a jeho praktickým deštruktívnym dôsledkom nepostavíme biblicky a keď je to potrebné, ja radikálne, tak len legitimizujeme v úvode spomenuté výhovorky a alibizovanie si spôsobu života, ktorý je Bohu odporný. Fráza „všetci to robia“ JE VSTUPENKOU DO VEČNÉHO ZATRATENIA. Žiaľ,  mnohí kresťania sa obhajujú ďalšou obľúbenou frázou „Kto si ty, aby si ma súdil. Si lepší ako ja?“ Je to veľmi prekrútená „pravda“. Ja nikoho neodsudzujem, na to nemám právo, ale verne kážem Božie slovo so všetkými dôsledkami a dôrazmi. Božie slovo je to, ktoré súdi, upozorňuje a odhaľuje. Ja som len poslom. A keď takto kážem, robím to z lásky k ľuďom a sám som tomu slovu vystavený, konfrontovaný a Duchom usviedčaný. Ale kázať to musím! Pretože, farár, pastor, ktorý odmieta jasne kázať o hriechu a pokání, je kuriérom pekla.

Premýšľajme, drahé sestry a bratia, čo by sme nemali vyčistiť kvas zo svojho srdca, mysle a domácnosti. Ináč veľmi rýchlo dokáže nakaziť aj to dobré.

„Pravda môže uraziť iba tých, ktorí žijú v klamstve.“

Čítajme si dnes pozorne a s modlitbou Ev. Jána 10. kapitolu

Pieseň na povzbudenie:

https://www.youtube.com/watch?v=0vtTg0lek_E

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.