KTO UVERÍ?

KTO UVERÍ?

Iz 53, 3-7

Kto uverí? Máme tak veľký problém uveriť čomukoľvek, čo sa vymyká našim ľudským predstavám, našim vzorcom a schémam, v ktorých sa pohybujeme a ktoré ovládajú našu myseľ.

Preto Izaiaš začína takouto otázkou – Kto uverí?

Pán Ježiš nešiel cestou popularity, nešiel cestou mediálnych vplyvov, nestála za ním žiadna reklamná spoločnosť, nestáli za ním všemocné rímske peniaze ani vplyvné rímske osobnosti a konexie.

„Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme“

·        Žiadne zázemie, žiadne paláce, obyčajná chudoba, pre väčšinu „nemanželské dieťa“

„Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili.“

·        Žiadny model, žiadny hezoun z titulných strán módnych časopisov, či z článkov o horných desaťtisíc. Žiadny poloboh gréckého či rímskeho panteonu

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi“

·        Bol príliš priamy a čestný, ku každému nekompromisne pravdivý, úprimný, nehľadel na postavenie človeka, odkrýval pravdu, rozdával lásku nezištne, bez postranných záujmov

·        A to je niečo, čo ľudia nemajú radi, čo sa dotýka ich pýchy a ješitnosti,

„Muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.

·        Ježiš hlboko preciťoval hriech, bezmocnosť ľudských bytostí, duchovnú chudobu, videl vnútornú biedu ľudí

·        Hlboko sa ho to dotýkalo. Ak mu bolo niečo vlastné, tak srdce pohnuté súcitom. Keď Videl ľudí, bolo mu ich ľúto, lebo boli bezmocní  a opustení „ako ovce bez pastiera.“

·        My sme voči bolesti, trápeniu iných otupení a necitliví.

·        Pokiaľ sa to netýka priamo nás, tak radšej vypíname. Rýchlo prepíname TV, keď vidíme utrpenie, zabuchneme dvere, pred tým, kto potrebuje pomoc, vypíname myseľ a srdce. Tvárime sa, že všetko je v poriadku. Aj dnes, v tento situácii sa mnohí snažia tváriť, že sa ich to netýka

ON bol „muž bolestí“, žiadna  ľudská bolesť mu nebola cudzia a stále mu ani nie je.

„Opovrhnutý bol a nevážili sme si ho“

·        Napriek tomuto hroznému ľudskému postoju voči Tomu, ktorý „mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“Fil.2,6-8

Napriek tomu že sme to boli my, ktorí sme mali neriešiteľný problém, pretože máme hlboko v sebe vírus hriechu, ktorý je jednoducho neriešiteľný, na ktorý nemáme a nebudeme mať vakcínu, môžeme mať humanistické reči aké chceme. Zomrieme vo svojich hriechoch a zabije nás naša slobodná voľba. Boh ale urobil neuveriteľný ústretový krok voči každému jednému z nás – nás, ktorí s princípu hrešíme, žijeme vo vzbure a odmietnutí..

ON sám urobil vo svojom kríži ústretové gesto smerom ku každému jednému z nás – „Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (naučme sa tento text naspamäť, stojí to zato)

Pozrime na Ukrižovaného, tam máme všetko

Čítajme si dnes pozorne a s modlitbou Ev. Jána 17. kapitolu

Piesne na povzbudenie

https://www.youtube.com/watch?v=YwWxNMvZS_E

https://www.youtube.com/watch?v=Nuw-qBRd82E

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.