KEĎ ŤA CHCÚ ODLÚČIŤ

KEĎ ŤA CHCÚ ODLÚČIŤ

Text: R 8,35-39
Štve ma to. Celá táto situácia, tento stav, toto izolovanie, ten strach, tá nekompetentnosť tých, ktorí majú viesť a určovať smer.... hnevám sa, že do niekoľko mesiacov odlúčený od rodičov, ktorých sme ako rodina nevideli od minulého leta, lebo pandémia, obavy o zdravie a život milovaných....... uvedomujem si, že ten môj hnev a naštvanie je možno niekedy príliš emočné a možno nie vždy správne. Ale tak to cítim. Aj teraz 
Má to ale aj inú stránku a uhol pohľadu. Tým, že prežívam takéto dlhé odlúčenie od rodičov, za ktorých som tiež zodpovedný a žiaľ, neviem im fyzicky pomôcť, o to viac sa modlím, žehnám a prihováram. A Boh ma veľa krát presvedčil a utvrdil, že je to rovnako (ak nie aj viac) dôležité, ako fyzická prítomnosť a pomoc. Preto som si povedal, že nedovolím situácii, vzdialenosti či občasnému hnevu a frustrácii, aby ma odlúčili a odpojili od tých, ktorí sú mi blízki a za ktorých som zodpovedný.
Je to ale ešte iný a oveľa závažnejší typ odlúčenia. Od „lásky Božej v Kristovi Ježišovi.“ Koľkí sme pod tlakom pandémie, obáv, reálneho utrpenia z nákazy a strachu zo smrti, či iných vážnych chorôb, bolestí, zlyhaní.... tento zoznam sa zdá byť nekonečný. Myslím, že vieme, čo sa v takomto prípade začne v našej hlave diať. Zrazu je tam hlas, ktorý ti veľmi jemne, naliehavo a argumentačne začne šepkať: „pozri ako trpíš, kde je tvoj Boh? Nepočuje ťa, zabudol na teba, ináč by si sa takto netrápila. Vidíš, je zbytočné sa modliť, prosiť, plakať. Načo. Nemá to cenu. Nečítaj Bibliu, tie zasľúbenia aj tak nie sú pre teba, veď sa len na seba pozri.......“ A odrazu máš pocit, že je to asi pravda. Že Boh naozaj zabudol, že ťa nemá rád, lebo toľko ľudí ťa už v láske sklamalo..... toľko zrád si v živote zažil, toľko podrazov. Tie hlasy sú veľmi naliehavé a neodbytné. A slová Písma či povzbudení ti začínajú znieť ako „zbožné frázy“ bez moci, bez obsahu.
ALEBO
Napriek tlaku pokušenia, mnohým nezodpovedaným otázkam či bolesti a strachu SA ROZHODNEM SÚSTREDIŤ SVOJU MYSEĽ ÚPLNE INÝM SMEROM. A ak to urobím, viete čo počujem: „Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“8,31-32 Boh teda nie je sudcom, ale práve naopak, stáva sa naším ochrancom. Preto nás od neho nemôže nič odlúčiť, keď sa s ním stretávame prostredníctvom Ježiša, jeho milovaného Syna.
ON JE ZA TEBA. POZRI NA KRÍŽ. JEŽIŠ TAM ZOMREL ZA TEBA. VZAL NA SEBA VŠETKY TVOJE HRIECHY. STÁLA SI MU ZA TO A STÁLE STOJÍŠ. NIČ SA NEZMENILO A NIKDY SA NEZMENÍ. NIKDY! – všetko ostatné je lož a diablovo klamstvo.
Žiadna veľká alebo malá ťažkosť, ktorá na nás zvnútra či zvonku dolieha a neraz veľmi neodbytne, nie je pre Božiu lásku neprekonateľnou prekážkou. Pavol, apoštol, hovorí, že práve v týchto situáciách sa „super-víťazom“ stáva ten, kto dôveruje Bohu a odovzdá sa mu!
AK SA DETSKOU DÔVEROU CHYTÍME KRÍŽA PÁNA JEŽIŠA, UKÁŽEME ĽUĎOM OKOLO NÁS JEDINÉ REÁLNE VÝCHODISKO Z CELEJ TEJTO SITUÁCIE.
„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?“ Nikto, lebo GARANTOM TENTO LÁSKY NIE JE ČLOVEK, ALE DOKONALÝ, VERNÝ A MILUJÚCI BOH. A to mi úplne stačí. To je istota, do ktorej môžem v pokoji vložiť svoj život. Aj napriek bolesti, strachu, obavám. Toto všetko tu bude do konca sveta. Ale ja predsa žijem pre večnosť, pre niečo čo je dokonalé, nádherné, bez bolesti, hriechu, trápenia.
Preto chcem vierou vyznať spolu s apoštolom Pavlom: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
Neviem, čo bude zajtra, ale môj Boh to vie, a ON už tam je. A má to v rukách. A to mi stačí. Haleluja.
Čítajme si dnes pozorne a s modlitbou Ev. Jána 9. kapitolu

Pieseň na povzbudenie:

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.