Kríž nemusí byť smutný

Kríž nemusí byť smutný

Mk 15,37-41

...takže Pán Ježiš, nevinný a bez jediného hriechu, zomrel na kríži na Golgote. Pamätáte si ešte slová, ktorými Pán Ježiš volal k Bohu? Áno, správne: „ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“  A po týchto slovách Ježiš vypustil ducha: teda zomrel.
Ak niekto zomrie, je to pre nás smutné, však? Smutné preto, lebo vieme, že toho človeka na tejto zemi už nestretneme a nebudem sa môcť s ním porozprávať ani mu podať ruku. No ale predstavte si, že  zomrieť nemusí byť až také strašné. Áno, naše telo sa dostane do hrobu, no naša duša ide k Bohu – do toho nebeského kráľovstva, ktoré je nad nami a kde nám Pán Ježiš pripravil miesto a je tam naozaj krásne; veď aj v Biblii je napísané, že tam, v nebeskom kráľovstve Pán Boh  zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, a ešte je napísané, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo ani do srdca človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Tak tam – nad nami – musí byť ozaj krásne a pokojne. Preto aj my, tak ako Pán Ježiš, odovzdajme svoj život Pánu Bohu – no nielen pred smrťou, ale už teraz – tak, ako to robil aj Pán Ježiš – On veril Bohu v živote i pri smrti.
V našom dnešnom texte je napísané, že keď  Ježiš zomrel, tak sa roztrhla chrámová opona od vrchu až do spodku. To znamená, že cesta k Pánu  Bohu je už voľná; teraz má každý voľný prístup k Bohu a k Jeho milosti. Súvisí to s jeruzalemským  chrámom, kde sa  deje niečo nevídané. Ľudia sú v údive, lebo   sa na dve polovice roztrhol odvrchu až dospodku tridsať lakťov dlhý a na štyri prsty hrubý záves, za ktorým sa skrývala najsvätejšia svätyňa. To, čo doteraz  nikto nikdy nevidel, sa ukáže   všetkým. Do svätyne svätých mohol iba raz v roku vstúpiť veľkňaz a v rukách niesol obetnú krv - a teraz tam môžu vstúpiť všetci. Len si to predstavte, milí čitatelia, to posvätné a nedostupné miesto   je zrazu odhalené a dostupné. Ten kríž, ktorý bol potupou a hanbou sa stáva znamením Božej milosti....
...a ten Kristov kríž už aj ukazuje svoju silu. Pod krížom stál stotník, ktorý bol pohan (- teda neveriaci) a on, predstavte si, čo povedal: „ Tento bol naozaj Syn Boží!“ Ten stotník uveril. Verme aj my! Verme tomu, že kríž už nie je hanbou a potupou spojenou so smútkom; krížom nám Pán Ježiš otvára cestu k Bohu – preto kríž nemusí byť iba smutný. 


Úlohy:

1. Podľa predlohy si doma urob takýto Kríž; nie smutný ale v pekných veselých letných farbách; vieš povedať prečo? Ako si predstavuješ krásu a pokoj nebeského kráľovstva? – skús opísať slovami alebo  nám nakresli obrázok alebo pošli fotografiu, ktorá podľa teba vyjadruje pokoj a krásu, ktorá nás čaká nad hviezdami.  
2. Popremýšľaj, ktorá ťažká a smutná udalosť v tvojom živote sa zmenila na dobrú a príjemnú; čo si pre túto zmenu urobil ty?
3. Choď na cintorín a polož na hrob človeka, ktorého si mal a máš rád a zomrel, kvety.
4. Vieš odpovedať na otázku, prečo sa ty nemusíš báť smrti?