Zborový deň vo Vrútkach

Zborový deň  vo Vrútkach

Dňa 8. júna 2014 sme sa stretli v našom Ev. a. v. chráme Božom Dr. M. Luthera vo Vrútkach, aby sme si užili náš zborový deň: deň rodiny - deň povzbudenia - deň radosti z viery v Pána.
Už niekoľko dní a týždňov predtým sme plánovali túto požehnanú akciu so sestrou dozorkyňou Danicou. Bolo treba zabezpečiť program, pohostenie a, samozrejme, ľudí - teda urobiť misiu, aby sme sa po službách Božích hneď nerozbehli domov, ale chceli zostať v spoločenstve. A naozaj sa to podarilo. Sestra Elenka, za čo jej patrí vďaka, zabezpečila, že ničoho nebolo nedostatok - sladkých i slaných koláčov, ktoré napiekli ochotné sestry, i dostatok tekutín rôzneho druhu. V sobotu naše sestry pripravili ingrediencie na farársky guľáš, ktorý som varil spoločne s bratom Grenom, ktorý z vlastných zdrojov, z obecného úradu a od hasičov z Turč. Kľačian zabezpečil sedenie a stan. Za to vyjadrujeme úprimnú vďaku Kľačancom. V nedeľu od 5.30 hod. ráno sme spolu so sestrou Elenkou a mládežníkmi a neskôr s bratom Grenom varili 180 (stoosemdesiat) porcií guľáša. Som rád, že sa podaril. Vďaka patrí aj mojej drahej manželke Janke za presné načasovanie a zorganizovanie celého tohto vzácneho dňa.

Po službách Božích vypukla radosť nad prestretými stolmi, keď sme po nasýtení duše v 1. sviatok svätodušný prijali aj radosti požehnania stola. Hrali sme bingo, jazdili na koni, ktorého zabezpečila rodina br. Jelšíka, deti hrali hry a získavali body, ktoré si mohli vymeniť v našom obchode. Detskú časť mal na starosti br. Kleskeň. Dospeláci tak ako minulý rok mohli súťažiť o naj... starkú, starkého, ocina a maminu a potom o absolútneho NAJ... Strieľali sme zo vzduchovky, hádzali smrekovou kľuchtou (bol to vyše metra dlhý hranol), hod do diaľky vidlami či pribíjanie klincov na čas vyčarili nejeden úsmev. Atrakciou bol aj skákací hrad pre deti, ale i vodný futbal, ktorý sme mali požičaný od Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM). Tu si užili nielen deti, ale aj my, ktorí sme nabrali odvahu zahrať si. Dokonca sme mali aj dospelácky úraz, ktorý sa skončil týždňovým oddychom na lôžku.

Stretlo sa nás naozaj mnoho a boli pozvaní mnohí. Tak, ako sa to hovorí v evanjeliu: cítili sme sa ako na „svadbe“, kde sme prijali aj ľudí z ulice, keď nemohli prísť všetci 890 členovia nášho cirkevného zboru. Množstvo detí z našej ulice a z Vrútok, ale aj dospelých, ktorí možno prvýkrát prišli ochutnať radosť evanjelia, nás povzbudilo k tomu, že má zmysel investovať čas a peniaze do vnútromisijných aktivít. Pretože tu ide o veľa – ide o život!

Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pridali ruku k tomuto dielu a už dnes sa teším, ako výborne bude na budúci rok. Želám všetkým, ktorí veria v nášho Pána Ježiša, aby aj oni našli takúto radosť - ŽIVOT - vo svojich radoch. Mnohí ľudia totiž svoj život len „prežívajú“, a nie naozaj žijú. My sa v našom cirkevnom zbore snažíme skutočne žiť. Žiť vo všetkom, čo nám dobrý Hospodin požehnáva k životu, a nie iba k prežívaniu.

Galéria k článku