V Jelšave si uctili pamiatku Pavla Valaského

V Jelšave si uctili pamiatku Pavla Valaského

CZ ECAV Jelšava v spolupráci s Mestom Jelšava si 20. 9. 2014 pripomenuli 190. výročie úmrtia Pavla Jána Valaského. Na slávnostiach sa zúčastnili generálny biskup Miloš Klátik, biskup VD Slavomír Sabol, senior v. v. Michal Hudák a farárka Ľubica Sobanská, ktorí tu pôsobili po 12 rokov, ako aj hostia z Baďana a zo Slovenského Komlóša.
Pavel Ján Valaský, evanjelický kňaz, gemerský senior, spoluorganizátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice, literárny historik a ovocinár, sa s Božou pomocou usiloval byť človekom, ktorý v zložitej a ťažkej dobe pre cirkev i pre celý národ bojoval za spravodlivosť, vzdelanie, a predovšetkým za duchovné a morálne hodnoty.

Na spomienkové služby Božie a zborový deň na pozvanie pricestovali do Jelšavy zástupcovia cirkevného zboru z Baďana v okrese Banská Štiavnica, kde sa senior Valaský narodil, so svojím farárom Petrom Jánom Sotákom a starostkou Ľubicou Kukovou, ako aj evanjelici zo Slovenského Komlóša so svojím farárom Endre Lehoczkým, kde senior Valaský pôsobil desať rokov. Z tohto dôvodu Jelšava nadviazala družobné vzťahy so Slovenským Komlóšom a obyvatelia, členovia občianskych združení a spoločenských organizácií sa stretávajú pri významných kultúrno-spoločenských udalostiach.

Na slávnostných službách Božích privítal vzácnych hostí jelšavský evanjelický a. v. farár Ivan Bojna. V kázni slova Božieho sa veriacim a všetkým prítomným prihovoril generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, ktorý o. i. povedal:
„V dejinách nášho neveľkého slovenského národa bolo veľa významných osobností, ktorých duchovne odchovala naša evanjelická cirkev. Ďakujeme za nich Pánu Bohu a sme na nich hrdí. Som rád, že sme sa zhromaždili v tomto jelšavskom chráme Božom a službami Božími začali cirkevnozborový deň, ktorý sa koná pri príležitosti 190. výročia úmrtia Pavla Jána Valaského, verného Božieho služobníka. Všade, kde pôsobil, pracoval obetavo a s presvedčením. Bol horlivým a do svedomia vstupujúcim kazateľom.
Pavel Ján Valaský sa narodil v Baďane 29. januára 1742 v roľníckej rodine. Jeho otcom bol Jakub Valaský a matkou Mária, rod. Tomišovicová. Po vychodení ľudovej školy v rodisku študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici aj v Rimavskej Sobote a na evanjelickom gymnáziu v Bratislave. Neskôr študoval teológiu aj filozofiu, dejiny, prírodné vedy a matematiku. V roku 1768 prešiel do Halle, kde navštevoval univerzitu. Odtiaľ navštívil kolísku reformácie Wittenberg a Berlín. Tu študoval v archívoch a knižniciach, čo mu bolo podnetom k napísaniu svojich prác. Po skončení štúdia ovládal niekoľko jazykov. Hovoril po slovensky, maďarsky, nemecky, latinsky, grécky a hebrejsky.
Po ordinácii za farára odišiel v roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale i jeho prvým kronikárom, ktorý zanechal písomné svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania tejto lokality Slovákmi. Už tu, popri cirkevnej činnosti, bola významná aj jeho literárna a historická práca. Po latinsky napísal prvé dejiny uhorskej literatúry, ktoré obsahujú zoznam uhorských spisovateľov od najstarších čias bez rozdielu etnickej príslušnosti. Toto jeho celoživotné dielo s názvom „Conspectus republicae litterriae in Hungaria“ vyšlo v roku 1775 v Lipsku a druhé, rozšírené a doplnené vydanie v roku 1808 v Budíne. Okrem literárnej histórie a kultúrnych dejín Uhorska obsahuje aj dejiny vedy a školstva. Opísal v ňom i Tešedíkovu činnosť. Keď v roku 1776 do obsahu vyučovanie zaradili aj literárne dejiny, Valaského kniha sa používala ako učebnica. Významne sa zasadzoval aj za rozvoj slovenských škôl, pre ktoré dal postaviť nové budovy. Podľa Tešedíkovho vzoru tiež propagoval nové, racionálnejšie metódy v poľnohospodárstve a ovocinárstve. Medzi slovenským dolnozemským ľudom bol veľmi obľúbený a uznávaný. V roku 1779 napísal štúdiu o Slovenskom Komlóši, Poľnom Berinčoku a Békešskej Čabe. Zaznamenal v nej i slovenské priezviská odvodené od osád, z ktorých Slováci pochádzali alebo ktorými prechádzali na dlhej ceste na Dolnú zem.
V roku 1780 sa stal farárom v Slovákmi obývanej Cinkote (dnes už časť Budapešti).
Po trojročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života v roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Vynikol ako skvelý organizátor a duchovný pastier. Oživil tamojší zbor, ktorý za protireformácie v roku 1712 zanikol a obnovil sa v roku 1783, dva roky po vydaní Tolerančného patentu, a to práve príchodom Pavla Valaského. Za necelé dva roky (1785) bol postavený tento mohutný chrám Boží bez veže (veža až 1832), farská budova a škola. Pavel Valaský sa venoval aj otázkam cirkevnej histórie a spracoval dejiny jelšavskej cirkvi pod názvom „Výťah historický o cirkvi evanjelické jelšavské“ (Prešov 1786). Bol aj autorom viacerých knižne vydaných náboženských spisov a kázní. Ako uznávaný evanjelický farár sa stal najprv konseniorom a potom aj seniorom Gemerského seniorátu. Z toho titulu bol v roku 1791 účastníkom synody v Pešti. Medzi jeho veľké zásluhy patrí aj to, že bol spoluiniciátorom založenia gemerskej seniorálnej knižnice a spolupracovníkom Učenej spoločnosti Malohontskej. V roku 1796 spoločne so Samuelom Glószom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku. Bol pokojnej povahy, vľúdny, chápajúci ľudí v ich položení. Pán ho z tejto časnosti povolal 24. 9. 1824. Pochovaný je na jelšavskom cintoríne. Slovo Božie, ktoré zvestoval Pavel Valaský, ale aj mnohí pred ním i po ňom, je veľmi aktuálne aj v súčasnosti.“


Domáci spevokol prispel do programu služieb Božích nábožnou piesňou „Celý život“. Deti navštevujúce besiedku milým a úprimným prejavom vyznali svojou piesňou lásku Pánu Bohu. Hostia z rodiska Pavla Valaského zaspievali nábožnú pieseň zo spevníka.

Spomienková slávnosť pokračovala na mestskom cintoríne pri hrobe Pavla Jána Valaského. Nábožnou piesňou v podaní spevokolu z Baďana sa začal akt položenia vencov. K prítomným sa prihovorila starostka rodnej obce Pavla Jána Valaského Ľubica Kuková a vzdala mu úctu položením venčeka. Následne položili na hrob venčeky aj primátor mesta Milan Kolesár, ktorý je zároveň aj dozorcom cirkevného zboru, a evanjelici zo Slovenského Komlóša. Modlitbou poslúžil generálny biskup Miloš Klátik.

Cirkevnozborový deň pokračoval návštevou Mestského múzea v Jelšave, kde si návštevníci mali možnosť prezrieť originál portrétu Pavla Jána Valaského a uchované dokumenty zapožičané evanjelickou a. v. cirkvou.

Počas misijného popoludnia sa veriaci stretli vo dvore evanjelického a. v. farského úradu pri chutnom obede, počas ktorého zotrvali v družnej debate a spomienkach s bratom seniorom Michalom Hudákom a sestrou farárkou zo Slovenskej Vsi Ľubicou Sobanskou, ktorí v tomto cirkevnom zbore pôsobili po 12 rokov. Deťom boli na farskom úrade premietnuté biblické príbehy.

Cirkevný zbor ECAV Jelšava a mesto Jelšava ďakujú za pomoc a sponzorstvo mestskému poľovníckemu združeniu Jelšavan, mestskému záhradkárskemu spolku Jelšava, Mestskému múzeu v Jelšave, PM, s. r. o., Tisovec, farme Hudaček v Jelšave, MVDr. Milanovi Kolesárovi, Silvii Zapletalovej, zamestnancom Mesta Jelšava, zamestnancom Mestských služieb v Jelšave a ďalším, ktorí podporili toto podujatie.

Galéria k článku