Konferencia SLZ o úlohe cirkvi v meniacej sa Európe

Konferencia SLZ o úlohe cirkvi  v meniacej sa Európe

Počúvať, slúžiť, posilňovať – byť cirkvou v meniacej sa Európe bola téma konferencie Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) európskych regiónov v Ríme 27. – 29. októbra. Zúčastnilo sa na nej 55 účastníkov z 30 členských cirkví v 21 krajinách. ECAV na Slovensku zastupoval generálny biskup Miloš Klátik, ktorý sa podieľal na spoluorganizovaní konferencie.
OBAVY CIRKVI
Cirkvi v Európe vyjadrujú obavu, či v meniacej sa sekularizovanej a pluralistickej spoločnosti dokážu dostatočne plniť svoju úlohu a poslanie. Podľa účastníkov konferencie cirkev musí vrátiť svetu pravé hodnoty a zároveň brať do úvahy zmeny v spoločnosti, hlavne meniacu sa kultúru, ku ktorej patrí aj vizuálna kultúra a jej prostredie dávajúce prednosť pred slovom. Zvlášť mladá generácia nabáda k možnosti evanjelizovať pomocou médií. Sekularizácia je preto pre cirkev aj výzvou zrozumiteľným spôsobom a jazykom formulovať svoje presvedčenia a vyznávané hodnoty, a hľadať nové cesty, ako osloviť a získať nových členov. Odzneli tiež názory, že dnes cirkev akoby stála na okraji záujmu spoločnosti, preto svoje posolstvo svetu už nemôže prinášať z pozície autority, ale ho musí založiť na pravosti.

STRACH Z VOJNY JE REÁLNY
Maďarský biskup Tamás Fabiny upozornil na kritickú situáciu na východe Ukrajiny a na jej tragický záver. Delegátka za luteránsku cirkev v Ukrajine Anastasiya Piddubská hovorila o vplyve ozbrojeného konfliktu vrátane občianskej vojny na obyvateľstvo, pre ktorý sú mnohé osoby nútené opustiť svoj domov a emigrovať. Konflikty tiež oberajú deti o rodičov, o ľudí, ktorí sa o nich starajú, o základnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Susedné krajiny sú znepokojené aj z možného rozšírenia ukrajinského konfliktu do okolitých oblastí. Strach z vojny panuje tiež medzi obyvateľstvom baltických krajín. Ľudia sa obracajú na cirkev. Pýtajú sa, čo robiť, ako odpovedať v prípade vojny. A žiaľ, atmosféra podozrievania medzi etnickými skupinami sa zvyšuje. Piddubská poukázala aj na negatíva demografickej tendencie a vysťahovalectva. Tisíce ľudí totiž odchádzajú za prácou do západných krajín. Tí, čo opúšťajú krajinu, sú zväčša mladí vzdelaní intelektuáli, či už právnici, doktori, počítačoví experti. Zväčšuje sa i vnútorná migrácia mladých ľudí, ktorí sa presúvajú za prácou do väčších miest. Takto sa vyprázdňujú dediny, menšie mestá i cirkevné zbory na vidieku.

POMOC TALIANSKEJ EVANJELICKEJ LUTERÁNSKEJ CIRKVI UTEČENCOM
Do programu konferencie prispela správou domáca, hosťujúca Evanjelická luteránska cirkev v Taliansku (ELCI). Informovala o situácii utečencov a migrantov prichádzajúcich do Talianska z Blízkeho východu a z Afriky. V spolupráci s ďalšou protestantskou cirkvou v Taliansku – Valdenskou cirkvou zriadili programy a projekty na podporu utečencov prichádzajúcich do Talianska. V ich záujme je pomáhať aj týmto ľuďom, ktorí sa v nádeji na lepšiu budúcnosť vydali na nebezpečnú cestu do Európy, ktorá neraz končí tragicky. Chcú im pomôcť bez ohľadu na ich náboženstvo, vyznanie, rodovú rozdielnosť či pôvod. „Títo ľudia potrebujú pomoc!“ - ako je už spomenuté vo vyhlásení prijatom SLZ v júni 2013 s názvom „Vítanie cudzincov: Vyhlásenie pre cirkevných predstaviteľov“.

Osobitne ocenili projekt ELCI, ktorý sa týka potrieb týchto ľudí. Pomocou projektovej činnosti hľadajú ľuďom miesto pre život, možnosti, ako ich začleniť do spoločnosti a nájsť im prácu. Je povzbudením vidieť výsledky práce v oblasti diakonickej práce konanej pre imigrantov a utečencov. Ale aj ekumenické úsilie vynaložené pri sprevádzaní ohrozených ľudí. ELCI cirkvám týmito projektmi pripomína potrebu preklenúť priepasť medzi ekumenickým dialógom a praktickou diakonickou prácou. Okrem týchto aktivít, ktoré cirkev koná, poukázali aj na potrebu venovať väčšiu pozornosť zákonu o prichádzajúcich utečencov. Jeho súčasná podoba je prekážkou a potrebuje zmenu, ktorá by umožňovala väčšiu vyváženosť a zodpovednú prerozdelenosť medzi európskymi krajinami. „V týchto dňoch, keď čoraz viac utečencov prichádza na náš kontinent, chceme byť pre nich otvorení, chceme ich privítať a podporovať ich akýmkoľvek spôsobom.“

DIALÓG MEDZI RÍMSKOKATOLÍCKOU CIRKVOU A LUTERÁNMI
Zástupcovia cirkví sa zaoberali aj oslavou 500. výročia reformácie v súvislosti s medzicirkevným dialógom. Oslava 50. rokov medzinárodného dialógu medzi rímskokatolíckou cirkvou a luteránmi v roku 2017 má byť spôsobom, ako si pripomenúť náboženský konflikt, ktorý vznikol v Európe po reformácii, a súčasné znakom nádeje na hlbšiu jednotu medzi oboma partnermi.

Kardinál Kurt Koch – prezident Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, ktorý sa zúčastnil tohto stretnutia, zdôraznil, že aj pre katolíkov je dôležité premýšľať o tom, čo znamená pripomínať si toto výročie. Poukázal tiež na to, ako môže katolícka cirkev vnímať rok 2017 z pohľadu ekumény. Vo svojom príspevku pripomenul 50-ročný dialóg medzi rímskokatolíckou cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom. Oslava reformácie by mala byť zároveň možnosťou, keď sa obidve strany kriticky pozrú na konflikty, ktoré vznikli po reformácii medzi oboma cirkvami.

Panelová diskusia vedená viceprezidentom SLZ pre strednú a západnú Európu Frankom O. Julym, biskupom Württemberskej cirkvi, bola tiež príležitosťou, ako priblížiť spôsob, akým si treba pripomínať reformáciu a jej ekumenické dôsledky v troch rozdielnych krajinách kontinentu – Švédsko, kde sú luteráni majoritnou cirkvou, Poľsko, kde sú luteráni minoritní, a Nemecko, kde je početná rovnováha medzi katolíkmi a evanjelikmi. Pri oslave 500. výročia reformácie vyšiel aj dokument Od konfliktu ku komúnii, ktorý vydala komisia zložená z predstaviteľov evanjelických cirkví združených v SLZ a zástupcov rímskokatolíckej cirkvi. Tento dokument je výsledkom dlhoročných vieroučných a ekumenických dialógov.

Miloš Klátik, EPST č. 49/2014, 3. 12. 2014, s. 12

Galéria k článku