Z Cirkevných listov 12 - 2010

Vianoce ako misijná príležitosť
Editoriál – Ján Hroboň
Homília Spasiteľ vyhodený z nášho života – D. Bázlik...
Rozhovor s Ľubicou Poľaškovou, vedúcou práce s deťmi v CZ ECAV v Martine: Chlieb môj každodenný – Ján Hroboň
Reflexia Ako Boh pripravoval ľudstvo na Kristov príchod? – Igor Kišš
História Míľniky ekumenického hnutia: Svetová misijná konferencia v Edinburghu (1910) - Ján Badura
Leonard Stőckel - profil osobnosti – Miloš Klátik
Diskusia
Ad: Zo starých archívov – Šimon Júda
Recenzia
(V)Zlet z popola – Ján Lacko

Editoriál
Bývalý príbovský brat farár Chalupka neoslovoval početné štedrovečerné zhromaždenie inak než: Milí výroční evanjelici! Je v tom kus humoru, sarkazmu aj irónie, hlavne však reality. Čo s vianočným zástupom v kostole? Ako ho osloviť? Láskavo? Prísne? Odborne? Jednoducho? Nech už to skúšame akokoľvek, v nasledujúci deň je zástup dramaticky menší a v nasledujúcu nedeľu máme štandardný počet účastníkov služieb Božích. Osobne som ešte nepočul nikoho povedať – bol som na štedrovečerných službách Božích a tam som uveril. Možno sa len takáto informácia ku mne nedostala. Ktovie? Máme snáď rezignovať na vianočné posolstvo? Iste nie! V spleti myšlienok, ktoré sa hodláme adresovať takému širokospektrálnemu poslucháčstvu, treba nájsť niečo priame, jednoznačné, principiálne. Keď apoštol Pavel prišiel do Korintu, cirkevnému zboru – vo svojej rozmanitosti rozhádanému a „preduchovnelému“, adresoval známe slová: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý, i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1K 2, 1 - 5) Nevedieť nič, iba Ježiša Krista, toho ukrižovaného. To je základné, priame, jednoznačné, principiálne posolstvo pre všetkých ľudí v každej dobe a za každých okolností. Kto je Ježiš Kristus a čo pre nás znamená.

Veríme, že aj vianočné číslo Cirkevných listov bude povzbudením k takejto zvesti. O tom, aké ťažké je toto posolstvo prijať, hovorí úvodná homília Davida Bázlika. O tom, ako ho vedia prijímať deti, najmä cez láskavé srdce, vypovedá rozhovor s Ľubicou Poľaškovou. Igor Kišš si kladie otázku, ako je možné, že sa kresťanstvo v takom krátkom čase po Kristovom vzkriesení rozšírilo do celého sveta? Odpoveď naznačuje slovami: tým, že cirkev plní Kristov program. O napĺňaní takéhoto programu píše Ján Badura v príspevku o svetovej misijnej konferencii v Edinburghu. O tom, ako si Boh v našom prostredí na realizáciu svojho programu záchrany použil osobnosť Leonarda Stöckela vypovedá príspevok Miloša Klátika.

Ani posledná rubrika Cirkevných listov – Zo starých archívov neostáva bez odozvy. Takáto prišla v podobe príspevku Šimona Júdu. Ako obvykle, záver je venovaný recenzii. Tentoraz je z pera Jána Lacka. Týka sa výberu z diela nemeckej poetky Hildy Dominovej – (V)Zlet z popola.

S prianím, aby tieto Vianoce dali našim misijným snahám „nové krídla“ vám všetkým prajem za celú redakciu požehnané prežitie týchto krásnych sviatkov.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.