Slovenčina je pre Nadlačanov cenné dedičstvo, ktoré stále žijú a ctia

Žijú v Rumunsku viac ako dve storočia. Hovoria po slovensky napriek tomu, že sú stovky kilometrov vzdialení a aktívne udržiavajú tradície svojich predkov. Hovoria, že majú dve vlasti, Rumunsko a Slovensko. Slováci patria v Rumunsku medzi menšiny, no v kultúrnom živote a zachovávaní tradícii sú veľmi aktívni. Podľa posledného sčítania žije na území Rumunska viac ako 17-tisíc Slovákov.
Najväčším mestom so slovenským obyvateľstvom je Nadlak na rumunsko-maďarských hraniciach. Slováci tvoria viac ako polovicu miestneho obyvateľstva. Väčšina z nich sú evanjelici a do Nadlaku prišli v roku 1803. Odvtedy bolo mesto centrom národného a kultúrneho života. Do konca 19. storočia postavili deväť cirkevných škôl, z ktorých väčšina slúži až dodnes.
Osídľovanie územia dnešného Rumunska Slovákmi začalo na začiatku 18. a pokračovalo ešte v 19. storočí. Slovensko a Slováci boli jedným z mnohých národov národnostne pestrého Rakúsko-Uhorska. Po odchode tureckej armády ostala Dolná zem opustená. Chudobným roľníkom sľúbili zemepáni pôdu, ktorú dostali do vlastníctva po odstránení lesných porastov a vysušení močiarov. Prichádzali na nové územie, od ktorého si sľubovali lepšie životné, hospodárske, spoločenské, ale aj náboženské a národné podmienky.
Najviac Slovákov odišlo do Rumunska z horných stolíc, a to z Gemerskej, Novohradskej, Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej. Pôvod a korene rumunských Slovákov možno ľahko odhaliť podľa priezviska. Ešte stále sa zachovali mená ako Bodický, Dovaľ, Teplanský, Dovalovský, Lipták, Teplý, Bukovinský alebo Purubský. Rozšírené sú aj priezviská Kubínsky, Oravec, Oravčík, Jesenský, Chlebnický, Vrbovský či Rozkoš.
Manželia Zuzana Liptáková a Ondrej Kelo nedávno oslávili zlatú svadbu. Vychovali dve deti a majú tri vnúčatá, ktoré trávia leto v táboroch na Slovensku. Pôvod Zuzaninej rodiny siaha do Liptovského Mikuláša, no príbuzných v Liptove už nepozná. Doma, v rumunskom Nadlaku, znie iba slovenčina. Hovoria, že obľúbené slovo nemajú, pretože slovenský jazyk im krásne zvučí. "Rumunsko vnímame ako krajinu, ktorá nás prijala, dala a stále dáva právo rozprávať, vyučovať a spievať v našom krásnom materinskom jazyku," zhodli sa manželia.Pri porovnávaní pováh dvoch národov ani na chvíľu neváhali: "Rumuni sú temperamentnejší a majú iný pohľad na život."
Na úradoch vo väčších mestách hovoria po rumunsky. V Nadlaku tvoria približne 90 percent úradníkov Slováci a tak doma, medzi svojimi, znie iba slovenčina. Nikdy nemali problémy s domácimi pre svoj pôvod, ba práve naopak, mnohí obdivujú ich úprimnú hrdosť a národnostné cítenie. Hodnotiť vzťah pôvodných Slovákov a krajanov k vlasti si netrúfajú, je to podľa nich príliš komplikované.
Rumunská slovenčina je trocha odlišná. Akoby ju zakonzervoval čas, zachovala si svoju formu spred dvesto rokov. Keď rumunskí Slováci prepnú z nárečia na spisovnú formu jazyka, nie je problém im porozumieť. Aj keď žijú v cudzej krajine, sú hrdí Slováci. Zachovávajú slovenčinu ako cenný poklad, ktorí im zanechali predkovia. Sledujú slovenskú televíziu, počúvajú slovenský rozhlas, čítajú slovenské knihy, dokonca i do kostola chodia na slovenské služby Božie.
Zložitá situácia so zamestnanosťou trápi celé Rumunsko, problémy s hľadaním práce a uplatnenia sa nevyhýbajú ani našim krajanom. Veľa mladých odchádza skúšať šťastie na Slovensko, no viac je tých, ktorí sú nútení svoj pôvod odsunúť na druhú koľaj.
"Naši mladí sa sťahujú do iných častí Rumunska, kde sa nerozpráva po slovensky. Idú študovať, hľadajú prácu, takže sa materinská reč pomaly vytráca. Záleží ale od každého z nás, či chce slovenčinu zachovať, alebo nie," priznali Kelovci a zároveň doplnili, že za aktívne udržiavanie pôvodných zvykov si získali uznanie aj od domácich obyvateľov.

V Rumunsku dnes existuje 36 slovenských škôl, žiaci sa učia všetky predmety po slovensky okrem rumunského jazyka a rumunskej literatúry. V Nadlaku funguje Školské stredisko J. G. Tajovského, ktoré navštevujú krajania zo širokého okolia.V hlavnej budove tohto školského strediska bolo pred 65 rokmi založené československé štátne gymnázium, kde bola odchovaná celá slovenská inteligencia, ktorá pôsobí v súčasnosti v Rumunsku. Je to budova postavená nadlackými Slovákmi. Zriadili v nej aj sieň na divadelné predstavenia. V tých časoch patrila medzi najmodernejšie v Európe. /.../ Zdroj: sme.sk

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.