Mudroňovci stáli v popredí národného a politického života na Slovensku

Pavol a Michal Mudroňovci, bratia - dvojičky, sa zapísali do dejín slovenského národného hnutia. Narodili sa pred 175 rokmi, 9. decembra 1835, v Čabradskom Vrbovku v evanjelickej rodine slovenského učiteľa.
Obidvaja boli právnici a poprední predstavitelia slovenského politického a verejného života v druhej polovici 19. storočia. Pavol bol známy ako formovateľ cieľov slovenskej politiky a vodca slovenského národného hnutia, Michal ako národnokultúrny dejateľ a publicista.

Bratia spoločne študovali, spoločne zložili skúšku dospelosti a štátnu skúšku na právnickej fakulte vo Viedni, aby sa potom obaja venovali povolaniu advokáta po celý zvyšok svojich životov. U svojich nasledovníkov si vyslúžili hrdý titul "vodcov predválečnej advokácie slovenskej". Boli výnimoční aj tým, že svoj život žili na pozadí zásadných zmien právneho poriadku na našom území, a tak slovenský advokát tejto doby musel byť nielen svedomitým právnikom brániacim a uplatňujúcim verejné i súkromné práva svojich klientov, ale vďaka príslušnosti k intelektuálnej elite národa bol povinný brať na seba aj úlohu v národnom živote, zapájať sa do verejného, spolkového života vo svojej obci, byť aj spisovateľom, žurnalistom či vydavateľom časopisov a kníh. A práve takýmito advokátmi boli aj bratia Mudroňovci.

Michal Mudroň, advokát, sa stal vedúcou postavou slovenského národného života v Bratislave. Mal veľký vplyv na slovenských študentov v bratislavských školách, ktorí sa často schádzali v jeho byte, poskytoval im rady, pomáhal im organizovať národné podujatia. Od 60. rokov 19. storočia bol prostredníkom medzi národno-politickým a kultúrnym centrom v Martine a bratislavským slovenským prostredím. V Bratislave propagoval matičné podujatia. V dvoch maďarsky písaných brožúrkach odhalil tendenčné skresľovanie slovenských národných snáh i skutočné ciele a metódy šovinizmu a vzrastajúcej maďarizácie. Bojoval za zriadenie slovenskej právnickej akadémie, pokúsil sa o rozpracovanie slovenskej právnickej terminológie.

Pavol Mudroň pôsobil ako advokát v Martine, kde sa dostal do centra národno-kultúrnej a politickej práce. Pomáhal pripravovať memorandové zhromaždenie a bol jeho zapisovateľom. V roku 1863 boli obidvaja bratia zakladajúcimi členmi Matice slovenskej (MS) a Michal jej tajomníkom MS. Pavol Mudroň sa v Martine aktívne podieľal na založení Živeny, Kníhtlačiarenského spolku, ochotníckeho divadla, spevokolu a na prenesení redakcie Pešťbudínskych vedomostí z Budapešti do Martina. Zúčastnil sa na založení a vedení martinskej Sporiteľne a Tatra banky, prispel k výstavbe Národného domu a múzea, zaslúžil sa aj o obnovenie vydávania Slovenských pohľadov.

Ako vzdelaní advokáti a dobrí rečníci viedli bratia Mudroňovci rad majetkových a politických procesov. Úspešne obhajovali slovenských roľníkov a obce v komasačných a urbariálnych procesoch, stáli v popredí súdnych sporov o zhabaný majetok MS, obhajovali slovenských národných činiteľov i predstaviteľov demokratických kruhov nemaďarskej národností perzekvovaných šovinistickými maďarskými vládnucimi kruhmi.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrili medzi vedúcich predstaviteľov slovenského národnodno-politického života, od roku 1877 stáli na čele slovenskej politickej reprezentantky Slovenskej národnej strany (SNS). Spolu s ideovo blízkymi Svetozárom Hurbanom-Vajanským, Jozefom Škultétym, Matúšom Dulom formulovali ciele slovenskej politiky, ktorej hlavným princípom zostávali štúrovské ideály. Národné a kultúrne záujmy prezentovali aj ako svetskí funkcionári v evanjelickej cirkvi - najmä Pavol.

Prispievali najmä do Národných novín, kde objasňovali rozličné právne normy, analyzovali spoločenské pomery, kritizovali uhorský štátny systém a cieľavedomý národnostný útlak, ale i sociálny útlak širokých más.

Michal Mudroň zomrel 11. septembra 1887 a Pavol 9. marca 1914.

Pohreb Pavla Mudroňa sa stal manifestáciou proti politike maďarských vládnucich tried, nad hrobom sa s ním rozlúčil Pavol Orságh Hviezdoslav. Pochovaný je v Martine. Svetozár Hurban Vajanský v roku 1914 v Národných novinách o Pavlovi Mudroňovi napísal: "... jeho duši, jeho srdcu nebolo nič cudzieho, čo sa len zďaleka týkalo slovenského národa, slovenskej národnosti, slovenského jazyka, práv a celého duševného i hmotného života národného".

Zdroj: TASR, 7. decembra