Kvetko Martin - 15 rokov od smrti

3. júna 2010 uplynulo 15 rokov od jeho smrti MVDr. Martina Kvetka, ktorý sa narodil v Muránskej Dlhej Lúke v evanjelickej rodine. Patril medzi tých, ktorým boli blízke záujmy Slovenska a slovenského národa, ktorí si vážili ľudskú slobodu a v neľahkých podmienkach ju dokázali brániť.
MVDr. Martin Kvetko patril medzi popredných predstaviteľov slovenskej demokratickej politiky. Keď 3. júna 1995 v Bratislave zomrel, v jednom z nekrológov ho označili za nestora takejto politiky. Noviny vtedy písali, že "zomrel v 83. roku svojho, zápasom o demokraciu naplneného života". Vo štvrtok uplynie 15 rokov od jeho smrti a my si pripomíname, že patril medzi tých, ktorým boli blízke záujmy Slovenska a slovenského národa, ktorí si vážili ľudskú slobodu a v neľahkých podmienkach ju dokázali brániť.
Martin Kvetko bol v prvom rade demokrat. Prezentoval jemu vlastné princípy demokracie, tolerancie a humanizmu. Vo svojom politickom zmýšľaní preferoval antifašistické, demokratické a česko-slovenské postoje. Ak pristúpil k politickým kompromisom, tak len po únosné hranice. Slovenský politik, významný predstaviteľ pôvodnej, aj obnovenej slovenskej Demokratickej strany, sa narodil 9. septembra 1912 v Muránskej Dlhej Lúke v okrese Revúca v roľníckej evanjelickej rodine. Na Vysokej škole veterinárnej v Brne vyštudoval v roku 1936 zverolekárstvo a ostal tam pracovať ako asistent. Po návrate na Slovensko v roku 1939 pôsobil ako zverolekár v Štátnom žrebčinci v Topoľčiankach. Ako jednoznačný odporca totalitných režimov sa zapojil do protifašistickej odbojovej činnosti. Bol aktívnym účastníkom SNP a stal sa členom povstaleckej SNR za občiansky blok. V apríli 1945 sa zúčastnil na vyhlásení Košického vládneho programu v Košiciach.
V rokoch 1938-1944 bol členom predvojnovej Rázusovej Slovenskej národnej strany. Po jej zaniknutí cez vojnu patril v roku 1944 k zakladateľom Demokratickej strany a do roku 1948 bol jej členom a funkcionárom. V rokoch 1945-1948 pôsobil ako povereník SNR pre poľnohospodárstvo (1945-1947), povereník SNR pre výživu (1947-1948) a bol poslancom Národného zhromaždenia (1945-1948). Ako profesionálny politik obhajoval demokratické práva a slobody v mocenskopolitických zápasoch v tomto období. Aktívne vystupoval v štátoprávnych dohodách, ktoré upravovali v rokoch 1945-1947 postavenie Slovenska v československom štáte, ako aj postavenie či vzťah slovenských národných orgánov k ústrednej vláde a prezidentovi.
Po nástupe komunizmu v roku 1948 odišiel do exilu a stal sa popredným predstaviteľom demokratického pofebruárového slovenského exilu. Pôsobil v Anglicku, Nemecku a v USA. Bol členom, neskôr podpredsedom Rady slobodného Československa a v rokoch 1954-1960 spoluriaditeľom Čs. oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove a v New Yorku, ako aj generálnym tajomníkom Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov.
V roku 1976 sa zaslúžil o vydanie zborníka o SNP, v ktorom poukázal aj na možnosť slovenskej politickej samostatnosti v akomkoľvek štátnopolitickom usporiadaní v rámci Európy, aby sa dokončila historická úloha konštitučného procesu dotvorenia slovenského národného života a jeho programu, aj bez ohľadu na to, či bude existovať užšia spolupráca Slovákov a Čechov v spoločnom federatívnom štáte. Odmietal slovenský separatistický exil, lebo ho prirodzene spájal so slovenským štátom z rokov 1939-1945, ktorý rovnako ako aj komunistický režim, augustovú okupáciu z roku 1968 a následnú normalizačnú politiku KSČ odmietal.
Martin Kvetko hľadal rovnováhu v spolužití Čechov a Slovákov, preto privítal reformný proces v roku 1968 a federáciu, ktorá z neho vzišla. Hoci ju považoval za "komunistickú federáciu bez štátno-politického obsahu a s obsahom straníckeho demokratického centralizmu", tento skúsený politik uznával, že mohla byť určitým stupňom k realizácii skutočnej demokratickej federácie.
Keď sa po 42 rokoch vrátil z exilu domov, stál pri znovuzrodení svojej Demokratickej strany (DS), na krátke obdobie sa stal jej predsedom a od roku 1990 až do smrti bol jej čestným predsedom. Za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu v roku 1991 udelili Rad T. G. Masaryka II. triedy.

ZDROJ: TASR