Uplynulo 70 rokov od ordinácie prvej ženy v ECAV na Slovensku

Uplynulo 70 rokov od ordinácie prvej ženy v ECAV na Slovensku

Dnes uplynulo 70 rokov od ordinácie prvej farárky Darinky Bancíkovej, ženy, ktorá svojou odhodlanosťou, vernosťou, odvahou, aj svojimi snami ovplyvnila na celých sedem desaťročí život našej ECAV. Jej sen sa zrodil v čase noci smútku nad smrťou krstnej mamy, kde citujem: "Strýco Riečan mi oznámil, že i ženy môžu študovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Bolo to pre mňa, ako keď jasné slnko zasvieti do hustej tmy.”

Ako jediná žena sa v roku 1941 zapísala do zimného semestra štúdia na EBF UK. V čase vojnovej spoločenskej nestability, musela okrem ťažkej sociálnej situácie riešiť aj problémy s prijatím a s predsudkami vlastnej cirkvi. Jej sen stať sa evanjelickou farárkou sa v danej dobe zdal skôr ako drzosť a trúfalosť, za čo sa jej dostalo aj mnohého neprijatia. Predsudky sa stali obrovskou bariérou v plnení jej sna, čo ju  v jej vnútornom odhodlaní neodradilo. Aj napriek prvotnej nevôli generálneho biskupa Chabadu, ju 15.7.1951 ordinoval biskup VD Čobrda. 
No nielen od vlastných sa jej dostalo mnohého neprijatia. Po krátkej službe v cirkvi sa ocitá vo väzení ako persona non grata za jej nezlomnú osobnosť a vernosť cirkvi. Krivé obvinenia z vlastných radov cirkvi a z radov prívržencov komunistického režimu, spôsobili roky trvajúce utrpenie vo viacerých väzniciach v ČSR. 
S veľkým odstupom času, dnes po 70 rokoch by sme v duchu slov biblického Jozefa mohli vyznať: „Vy ste proti mne zamýšľali zlé, ale Boh to obrátil na dobré“. 
Hľadiac na dnešnú službu ordinovaných sestier v ECAV chceme ju vnímať v kontexte tohto ťažkého zápasu o postavenie žien ako ordinovaných sestier v ECAV. Boh to všetko obrátil na dobré a požehnané. Práve príbeh o Jozefovi mi v mnohom pripomína životný osud sestry D. Bancíkovej. 
Jozefove sny, ktoré hovoria o jeho výnimočnom postavení spôsobili predsudky, závisť aj nenávisť súrodencov. Krivé obvinenie Potifarovej ženy, pre ktoré sa Jozef dostal do väzenia. Až napokon sa mu dostáva príležitosti spravovať celú Egyptskú krajinu ako splnenie snov od Hospodina. 
Uvedomujem si, že aj v dnešných časoch mnohé ordinované sestry zápasia s predsudkami voči službe ženy v CZ. A pritom schopnosť empatie, odhodlania, obetavosti a lásky je ovocím mnohých ženských duchovných korunou služby v cirkvi. 
Chcem vysloviť dnes jednu výzvu a jedno prianie.
  • Aj v ťažkých chvíľach to milé sestry nevzdávajte, nevzdávajte to v službe v cirkvi, v manželstvách, rodinách. Nevzdávajte to vo svojom vnútri a vo vzťahu k Pánovi. Buďte odhodlané a majte nádej, že aj z tých najťažších vecí života, Božia moc môže zrodiť záchranu pre mnohých a obrátiť to napokon na dobré. 
  • A prajem Vám, aby aj na svoju službu ste sa naučili dívať Jozefovským pohľadom odpustenia, lásky a milosrdenstva a najmä optikou, že mnohé veci, ktoré sú aj nepochopiteľné sa dejú v Božej réžii, ktorá vie všetkému dať dobrý koniec.
Zakončil by som citátom vzácneho človeka Dietricha Bonhoeffera, ktorý v koncentračnom tábore napísal tieto slová: "Verím, že pán Boh zo všetkého, aj z najhoršieho, môže nechať vzniknúť dobré a že to aj chce. K tomu potrebuje ľudí, ktorým všetky veci slúžia na dobro. Verím, že Pán Boh nám v každej núdzi dá toľko sily, koľko potrebujeme. Nedá ju však dopredu, aby sme sa nespoliehali samy na seba, ale len na Neho. V takej viere musí  byť prelomený všetok strach z budúcnosti.“