Pred novým, neznámym časom

Pred novým, neznámym časom

  Drahí bratia a sestry, milé cirkevné zbory, zvláštny a nečakane dramatický rok 2020 nedávno prešiel do minulosti a do spomienok. Okrem toho, čo sme prežívali osobne, v rodinách, zamestnaniach  a priateľstvách, sme jeden veľký spoločný príbeh prežívali aj ako cirkev. Aký bol teda rok 2020 pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku? Spomeňme si aspoň na to najdôležitejšie. A pozrime sa tiež s dôverou viery dopredu.

Stroskotanie plánovania

     Predovšetkým: v roku 2020 kvôli koronakríze stroskotávalo akékoľvek naše plánovanie. Viac bolo toho, čo sme museli z plánov vypustiť ako toho, čo sa podarilo uskutočniť. Aj tak sme za ten rok vďační.

     Bol to predovšetkým Rok evanjelického školstva. Uskutočnila sa však iba štvrtina špeciálnych podujatí, ktoré boli plánované. Za mnohé vykonané voľby spomeňme slávnostné uvedenie Petra Mihoča do úradu dištriktuálneho biskupa a Renáty Vinczeovej do úradu dištriktuálnej dozorkyne. Z veľkých evanjelických osobností, ktoré sme si zvlášť pripomenuli, to boli hlavne Andrej Sládkovič, Milan R. Štefánik a Ján A. Komenský. Z významných udalostí to bolo predovšetkým 410. výročie Žilinskej synody, 490. výročie prednesenia Augsburského vyznania (Bardejov), 500. výročie zverejnenia Lutherových téz proti odpustkom na území Slovenska (Ľubica) a 110. výročie založenia časopisu Evanjelický posol spod Tatier. Množstvo našich pracovných výborov a orgánov pracovalo online. Doslova v hodine dvanástej sa však naživo uskutočnila v Ružomberku synoda. Okrem iného schválila dôležitý zákon o financovaní cirkvi, ktorý má pomôcť našej cirkvi dosiahnuť väčšiu ekonomickú sebestačnosť a zvýšiť mzdy duchovným. Konsolidované bolo vydavateľstvo Tranoscius. Letný mládežnícky festival SEMfest sa konal online.

Tmy a svetielká koronačasu

Rok 2020 nabúral pýchu a sebavedomie digitálneho veku. Ukázal, že v našom svete sa môžu udiať predtým nepredstaviteľné veci. Že sme veľmi zraniteľní. Áno, mnohých ľudí vystavil ťažkým stresom, zložitým situáciám a zruinoval ich zdravotne či finančne. Korona sa prelínala s politikou a zaznamenali sme jej spochybňovanie, búrenie sa a občiansku nespokojnosť. Mnohí žiaľ prišli o svojich drahých. Mnohých však ten rok priviedol k pokore a životnému reštartu. Napríklad k online vysielaniam pritiahol mnoho ľudí z okraja cirkvi i priamo sekulárnych ľudí. Ukázal, že jestvuje obrovská skupina duchovných, ktorí dokážu v krízovom režime poskytovať alternatívny model pastorálneho zaopatrenia svojim cirkevníkom. Radovým členom cirkvi pripomenul, aké je dôležité, aby mali aj svoj vlastný osobný duchovný život, vo všetkých jeho rozmeroch a prejavoch. Oživil v našej cirkvi v minulosti veľmi silnú tradíciu rodinných pobožností, stretaní sa malých spoločenstiev, tiež osobného modlitebného života a štúdia Písma. Ukázal mnoho hrdinov slúžiacej lásky, ktorí počas prvej i druhej vlny urobili množstvo ušľachtilých, pomáhajúcich činov. V istom zmysle tento všetko spomaľujúci rok mnohých členov cirkvi prebudil a zrýchlil.

Aj v korone veríme v cirkev

     Rok 2020 nám vzal množstvo tradičných i nových podujatí, ktoré sa pripravujú na úrovni našich zborov, seniorátov, dištriktov a generálnej cirkvi. Život nás rozmaznával a servíroval nám ich ako samozrejmosť. Stále bolo žiadané viac, modernejšie, perfektnejšie. Keď sme podujatia stratili, uvedomili sme si aké to bolo úžasné, keď sme sa mohli slobodne stretať, zdieľať sa, vzájomne sa povzbudzovať, budovať, rásť.

     Neboli to však iba samotné podujatia, o ktoré sme prišli. Boli sme ochudobnení o niečo podstatnejšie – o cirkev ako spoločenstvo. Vyznávame, že „veríme v cirkev“. K životu viery cirkev neoddeliteľne patrí. V uplynulom období sa dalo počuť a čítať veľa inšpiratívnych a duchaplných úvah o tom, ako koronakríza postavila kresťanov pred nové výzvy a dala im pochopiť kontúry toho nového, čo sa pred nimi otvára. Medzi iným aj toho, že kresťan budúcnosti bude menej naviazaný na inštitúciu cirkvi a viac sústredený na osobnú vieru, dokazovanú toleranciou, otvorenosťou a prežívaním nenáboženskej podoby viery, ktorá má výraz v angažovanom občianstve či charite. Žiadne uvažovanie o koronakríze sa bez takýchto a podobných myšlienok nezaobíde. Na kritickom premýšľaní o nich nemusí byť nič zlé. Problematickými sa môžu stať vtedy, keď ich dôrazy prekročia rámec daný nie náhodným, ale programovým kresťanským vyznaním, že „veríme v cirkev“. Odchýlka stotiny milimetra dnes, znamená v dlhšom časovom horizonte fatálne vybočenie. Dajme na to pozor! Ak z dnešných úvah o zajtrajšej podobe života kresťana vynecháme cirkev – hoc i ako ťažkopádnu inštitúciu, ak vynecháme väzbu na jej spoločenstvo, prežívanie viery v ňom a uctievanie Krista v ňom, ak pripustíme postmoderný individualistický koncept „viera áno, cirkev nie“, potom síce nenápadne, ale jednako zásadne vybočujeme z rámca kresťanskej pravovernosti. A tu už musíme vážne spozornieť. Tu sa končí akákoľvek duchaplnosť a vizionárstvo.

     Stále „Veríme v cirkev“. Napriek tomu, že korona rozhádzala rady jej spoločenstva. Veríme v ňu presne tak, ako veríme v Otca, Syna a Ducha Svätého. Z iného konca povedané: za online režim v čase koronakrízy sme vďační. Ale online cirkev berieme iba ako provizórium. Radi by sme ho prežili a vrátili sa k tomu pravému – k fyzickému životu našich spoločenstiev.

Sčítanie – stovka – festival – tridsiatka

A čo náš novorodenec, rok 2021? Hneď z jeho kraja nás čaká sčítanie obyvateľstva. Je dôležité  z hľadiska vyznávačského priznania sa k evanjelickej viere a k vlastnej cirkvi. Ale tiež z hľadiska dosiahnutia lepšej pozície cirkvi pre čerpanie finančnej podpory od štátu v nasledujúcich rokoch. Bratia a sestry, tu bude treba dať úplne bokom akékoľvek výhrady voči osobám, názorom, tendenciám. Zmobilizovať sa k priznaniu sa čo najviacerých k vlastnej cirkvi. Ak pri sčítaní prevážia naše vzdorovité pózy či naschvály, ublížime iba sebe, nikomu inému. Prosíme, pamätajme na to!

     Rok 2021 bude jubilejným rokom 100. výročia existencie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania mimo rámca Uhorska, v Československu a v ďalších po ňom nasledujúcich štátoch. Tejto téme sa určite bude venovať Evanjelický posol, sprievodné tematické podujatia, ale predovšetkým Evanjelický festival, ktorý by mal byť v Kežmarku 1. - 4. júla. Ak pandemická situácia dovolí, Kežmarok by mal privítať širokú rodinu evanjelikov, ale tiež ekumenickej verejnosti, či iných hostí od detí, cez mládež zúčastnenú na paralelnom SEMfeste, mladé rodiny, dospelých, až po seniorov, z domova i zo zahraničia.

     Krásne 30. výročie svojho historického znovuobnovenia si pripomenie dnes už druhý najväčší neštátny poskytovateľ sociálnych služieb na Slovensku - Evanjelická diakonia. Budeme tiež sledovať, aké výsledky a veríme i dobré ovocie prinesie zákon o financovaní cirkvi v prvom roku jeho fungovania. Dúfajme, že postupne budú môcť začať pravidelne žiť a slúžiť naše spoločenstvá na všetkých úrovniach života cirkvi, diakonické zariadenia a cirkevné školy.

     Pozývame vás k neustávajúcim modlitbám za ochranu zdravia ľudí, za múdrosť verejných autorít, za pokoj, vzchopenie sa a prosperitu našej drahej vlasti. Povzbudzujeme vás k povedomému a aktívnemu evanjelickému životu. „Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta.“ (Matúš 5, 13 – 14).

     Tešíme sa, že sme spolu s vami súčasťou našej drahej cirkvi. Je vám i nám tak vzácna! Bratsky vás pozdravujeme a vyprosujeme „milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!“ (Filem 3).

     Ivan Eľko, generálny biskup ECAV

     Ján Brozman, generálny dozorca ECAV