Viera, krst, nelakomosť, ekuména, radosť

Viera, krst, nelakomosť, ekuména, radosť

Je za nami Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. U nás v Nitre sú to už tradične dni, keď sa úprimne tešíme zo stretnutí duchovných a veriacich minimálne troch kresťanských cirkví (rímsko-katolíckej, reformovanej kresťanskej a evanjelickej a.v.). Prvý modlitebný večer sa konal v Rímskokatolíckom kostole sv. Gorazda na nitrianskom sídlisku Klokočina. Predsedajúcim liturgom bol tunajší kňaz Jozef Tomica, liturgmi boli Tamás Ficzere – farár Reformovanej kresťanskej cirkvi a Ján Beňuch – presbyter CZ ECAV Nitra. Kázňou Slova Božieho poslúžil generálny biskup ECAV Ivan Eľko.

Druhý modlitebný večer sa konal v Evanjelickom kostole Svätého Ducha. Kazateľom bol Jozef Tomica a liturgmi Tamás Ficzere, Miroslav Hafera (špirituál Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre) a Ivan Eľko. Na duchovnej a organizačnej príprave oboch stretnutí sa podieľali hlavne Tomáš Pružinec, docent katedry filozofie UKF Nitra z rímskokatolíckej cirkvi a Tamás Ficzere, za čo im patrí veľká vďaka. Prevzali tak štafetu dlhoročnej zodpovednosti za prípravu týchto milých stretnutí od Ivana Eľka.


Viera, krst, nelakomosť, ekuména, radosť. Prečo takýto názov článku, ktorý práve čítate? Slová vychádzajú z nosných myšlienok kvalitných kázní, ktoré odzneli na oboch duchovne a ľudsky obohacujúcich modlitebných večeroch (modlitby zazneli v angličtine, nemčine, francúzštine, maďarčine a mnohé autentické v slovenčine).


Jozef Tomica svoju kázeň založil na veršoch z Markovho evanjelia (16, 14 – 20). Nosnými sú: „Povedal im: Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ Citujem z hlavného posolstva Jozefa Tomicu: „Dnešné Božie Slovo dáva veľký prísľub. Sme veriaci, máme vieru – tú, ktorá spočíva v primknutí sa k Pánovi Ježišovi. Neexistuje náhrada. To je veľká viera, keď takú budeme mať – že jedine On a iba On – budú sa v našom živote diať veľké veci. „A dá sa pokrstiť“ – krst ako viditeľný znak, niečo, čo sa dá vidieť a počuť, priznanie sa k spoločenstvu. To je súčasť našej viery aj priznanie sa k tomu, za čo sa spoločne modlíme. Ak chceme, aby sa tento prísľub splnil, treba uveriť a tešiť sa z krstu!“


Ivan Eľko kázal na slová z Listu Židom (13,5): „Vaše správanie nech je bez lakomosti, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím Ťa, ani nezanechám.“ Čo má spoločné lakomosť a ekuména? – opýtal sa Ivan Eľko v úvode kázne a vzápätí odpovedal. Lakomosť je modloslužba. Je náboženstvom, v ktorom naše vlastné „ja“ uctieva svoje vlastné potreby. Lakomý človek stráca schopnosť vnímať Boha v Jeho dobrote a starostlivosti (Mt, 6, 25 – 34). Vôbec: lakomosti sa Boh stratil. Aké môže byť potom prepojenie medzi ľuďmi, ktorí sú lakomí, ktorí nie sú oslobodení od diktátu vlastného „ja“? Opakom lakomosti je dôvera v dobrotu a starostlivosť Nebeského Otca. Sú tu 3 jednoduché pravdy, znejúce ako detská pieseň – Pán Boh je dobrý. Nemusím sa báť. On sa dokáže o mňa postarať – toto je už most, ktorý niečo unesie. Toto je úroveň, na ktorej sa už dá skutočne zjednotiť s inými. Keď sa zídu ľudia s touto duchovnou skúsenosťou, môžu byť spolu, spievať, modliť sa, spoločne uctievať Pána.“


Pán Boh je dobrý. Nemusím sa báť. On sa dokáže o mňa postarať. Týmto jedinečným pravdám dala „klokočinská“ hudobná skupina primeranú melódiu a zaspievala ich na záver bohoslužby.


Máme za sebou opäť dva krásne spoločne strávené večery. Chvíle, ktoré dokazujú, že kto uverí a nie je lakomý, môže prežiť radostné zážitky v ekumenickom spoločenstve. A myslí pri tom aj na pomoc iným – dôkazom je ofera z oboch večerov - vo výške 531 eur určená pre Centrum Slniečko v Nitre, ktoré pomáha týraným matkám a deťom.

Galéria k článku