Spomíname na vzácnych evanjelikov: Zoltán Palugyay

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Zoltán Palugyay

Dnes si pripomíname 85. výročie úmrtia významného AKADEMICKÉHO MALIARA 20. st.- Zoltána Palugyaya.

Zoltán Palugyay sa narodil 9. novembra 1898 v Paludze, v rodine chudobného zemana z rodu Palugyay de Nagy- et Kispalugya.

Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši v roku 1916, ho ako osemnásťročného povolali na taliansky front 1. svetovej vojny. Tam začínal svoju maliarsku kariéru ako vojak rakúsko-uhorskej armády.

Študoval na výtvarných akadémiách v Budapešti (1919 – 20, Eduard Ballo), Krakove (1920 – 21, W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg), 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. V lete 1926 sa vrátil na Slovensko, býval v rodinnej kúrii v Bodiciach (dnes z nej zostala už iba časť).

Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k prírode a záujem o maliarstvo. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. Na jeho vývin pôsobilo dielo L. Medňanského ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz nostalgie za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký obzor podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným symbolizmom a cez dielo J. Falsta sa začal systematicky zaujímať o akvarel. V roku1920 vystavoval so spolkom Sztuka v Krakove.

Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole avantgardného pedagóga a výtvarníka Hansa Hofmanna. V Mníchove bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého expresionizmu a skupiny Modrý jazdec, ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele E. Muncha. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom A. Kubínym, pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote, uľahčil existenciu mladého maliara.

Po návrate domov sa zapojil do činnosti Spolku slovenských umelcov. V roku 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s J. Alexym a M. A. Bazovským vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po Turci, Orave, Horehroní a Liptove. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. V roku1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímal sa o rozbehy maliarskej kolónie, ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. Alexy. Po návrate z Piešťan sa v roku 1935 vybral na turistickú túru do Nízkych Tatier. Prenocoval na Štefánikovej chate na Ďumbieri a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol nezvestný.
Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky, asi tristopäťdesiat metrov od ďumbierskej chaty, pod skalnatým zrázom, pastier oviec J. Kozák. V jeho batohu sa našlo niekoľko kresieb. Prečkali viac ako trištvrte roka a ostali pomerne zachované. Po desiatich mesiacoch, 17. júla 1936, pochovali umelca v rodinnej Palugyayovskej hrobke v rodných Bodiciach.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.