Pred 55 rokmi zomrela HISTORIČKA, PREKLADATEĽKA a UČITEĽKA Želmíra Zuriaňová. Narodila sa v roku 1900 v Necpaloch a zomrela 16. decembra 1966 v Martine.
Celý svoj profesijný život bola predovšetkým stredoškolskou profesorkou a naslovovzatou odborníčkou na slovenčinu.
Podobne ako jej matka, aj ona sa rozhodla pre učiteľské povolanie. Úcta a oddanosť k slovenskej literatúre a kultúre ju napokon priviedli k vedeckej práci v oblasti literárnej kritiky a literárnej histórie.
Po maturite odišla študovať na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity do Prahy. Vybrala si odbor československé dejiny a československý jazyk a literatúru. Mala záujem aj o ďalšie prednášky (pedagogiku, filozofiu, dejiny umenia)a svoju aprobáciu si rozšírila o zemepis.
Spracovala dve záverečné práce – Jánošíkovská tradícia v literatúre a Život a dielo Michala Miloslava Hodžu 1811 až 1830.
Počas dlhoročnej učiteľskej činnosti vystriedala viaceré stredné školy. Mnohým generáciám študentov odovzdávala svoju lásku k rodnému jazyku, bdela nad jeho čistotou a správnym používaním, učila ich hodnotiť národných dejateľov a kultúrne tradície, vážiť si tvorivosť slovenských autorov a našu národnú literatúru.
Najrozsiahlejšou prácou Želmíry Zuriaňovej je dokumentárno-pramenná štúdia Po stopách Kukučínovho priateľstva s Elenou Maróthy-Šoltésovou, ktorá bola zaradená do zborníka Kukučín v kritike a spomienkach (1957).
Opierala sa v nej najmä o ich vzájomnú korešpondenciu a hodnotiace príspevky publikovaných prác, preto je táto štúdia cenná pre poznanie životných osudov i tvorby obidvoch autorov.
Pre úplnosť treba spomenúť jej preklad tretieho dielu románu maďarského autora Sándora Gergelya Juraj Dózsa (1952).
Bola ocenená titulom zaslúžilá učiteľka.