Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Novák

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Novák

Pred 215 rokmi sa narodil EVANJELICKÝ KŇAZ a NÁRODNÝ BUDITEĽ Samuel Novák. Narodil sa 20.mája 1806 v Liptovskom Trnovci a zomrel 3.1. 1895 v Dolnom Kubíne.
Samuel Novák bol ev. farár, senior a spoluzakladateľ Matice Slovenskej.
Študoval v Gemeri a v Kežmarku, do 1838 teológiu v Prešove, 1839 v Levoči vysvätený za kňaza. Kaplán v Bijacovciach, potom 3 roky v Nyíregyháze, 1842-43 u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. R. 1843-1895 pôsobil v Dolnom Kubíne, od 1844 ako ev. farár, od 1865 senior. Aktívny účastník a podporovateľ slov. politického, kultúrneho a literárneho života. V revolúcii 1848-1849 organizátor nár. gárd, spolutvorca geceľských žiadostí oravských národovcov, poskytol úkryt vodcom nár. hnutia Ľ. Štúrovi, J. M. Hurbanovi a M. M. Hodžovi, po revolúcii 1849 sa skrýval v Haliči. Signatár Memoranda národa slovenského (1861), člen výboru MS (1865), spoluzakladateľ a podporovateľ slov. patronátnych gymnázií v Martine a v Kláštore pod Znievom, 1865 a 1875 kandidát Slovenskej národnej strany na poslanca do uh. Snemu, v máji 1868 člen slov. delegácie a s J. M. Hurbanom slávnostný rečník na slávnosti kladenia základného kameňa Nár. divadla v Prahe. Ľudovýchovné snahy Meštianskej besedy a člen Hospodárskeho spolku pre Oravskú stolicu v Dolnom Kubíne. S J. Matuškom a A. Medzihradským pričinil sa o vydanie Hviezdoslavových prvotín Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Kázne, články a listy uverejňoval v Slov. nár. novinách (1845-47), Ev. cirk. novinách (1861), Pešťbudínskych vedomostiach (1862-64), Obzore (1864, 1871-80), Cirk. listoch (1872-74) a v Korouhvi na Sione (1879). Člen Tatrína, zakladajúci člen Matice slovenskej a Oravskej učenej spoločnosti pri Čaplovičovej knižnici. R. 1881 vyznamenaný zlatým záslužným krížom s korunou. Patril medzi slovenských národných buditeľov. Vystupoval ako obranca Slovákov. Na Orave zakladal spolky miernosti. Zúčastnil sa na Memorandovom zhromaždení v Martine. Bol spolutvorcom Gäcelských žiadostí oravských národovcov. Prispieval do Štúrových Slovenských novín. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií. Stal sa aj členom Oravskej učenej spoločnosti pri Čaplovičovej knižnici. Prispieval do Cirkevných listov (1872-74), Obzoru (1864), Pešťbudínskych vedomostí (1862-64). Zaslúžil sa o vydanie prvých básní Hviezdoslava.