SPOMÍNAME NA VZÁCNYCH EVANJELIKOV: Pavel Šramka

SPOMÍNAME NA VZÁCNYCH EVANJELIKOV: Pavel Šramka

Dnes si pripomíname 190 rokov od úmrtia EVANJELICKÉHO KŇAZA, JAZYKOVEDCA, SPISOVATEĽA a BÁSNIKA Pavla Šramka. Narodil sa 13.2.1743 v Revúcej a zomrel 25. februára 1831 na fare v Klenovci.

Pochádzal zo zemiansko-meštianskej rodiny. Jeho otec Martin bol vážený revúcky mešťan a matka zemianka Helena, rod. Mokrolúcka. Pavel ukončil základnú školu v Slavošovciach. V rokoch 1751 – 1753 pokračoval v štúdiách v Ratkovej a v Gemeri. V maďarčine sa zdokonalil štúdiom v Celldömölku (Maďarsko). 

Ako súkromný učiteľ pôsobil v Revúcej a v Kunovej Teplici. Po tejto malej učiteľskej praxi prichádza v roku 1762 zase študovať a zdokonaliť sa v nemčine na lýceu v Kežmarku. Jeho ďalšie študijné pôsobe¬nie smerovalo do Viedne a na záver študoval v Bratislave u Bencúra. V roku 1768 zaujal miesto súkromného učiteľa v rodine Šturmanovcov v Gemeri. Ako 26-ročný bol zvolený za rektora latinskej školy v Paludzi. Svojím príchodom školu značne pozdvihol, pretože bol „vysokoučený a nevšedne vzdelaný muž“. Skladal v Paludzi valedikcie, ktoré sa osvedčili. V roku 1773 bol vysvätený za paludzkého kazateľa. Hneď, ako sa ujal úradu, pustil sa do opravy a prístavby kostola. Dnes je to jediná drevená architektonická pamiatka, v súčasnosti umiestená v Lazisku. Ako paludzský rektor sa Pavel Šramko oženil so zemiankou Katarínou Potockou. V roku 1775 sa im narodil syn Peter Pavel.
Pavel Šramko bol príležitostný veršovec v období, keď slovenská poézia priberala epické prvky. Patril medzi tých básni¬kov, ktorých poézia dosahuje obdivuhodnú krásu. Vo veršoch sa objavovali scény a príbehy zo života, opis rodného kraja, oslava slovenských hôr. Najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám, sobášom a úmrtiam.
Za pobytu v Paludzi napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Po smrti Jozefa II. zložil báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy v štáte. Venoval sa jazykovede. V roku 1805 napísal Česko-slovenskú gramatiku, ktorú gemerský seniorát predpísal ako učebnicu pre slovenské školy.
V roku 1810 odišiel na odpočinok a žil u svojho syna Petra Pavla. Jeho verše prispeli k obohateniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi široké vrstvy obyvateľstva.
Zomrel 25.februára 1831 na fare v Klenovci.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.