SPOMÍNAME NA VZÁCNYCH EVANJELIKOV: Matej Bahil

SPOMÍNAME NA VZÁCNYCH EVANJELIKOV: Matej Bahil

Pred 315 rokmi sa narodil EVANJELICKÝ KŇAZ, NÁBOŽENSKÝ SPISOVATEĽ a PREKLADATEĽ Matej Bahil (alebo MATEJ BAHYL, pseudonym: Theodorus Meisner ab Hybla). Narodil sa 24.2.1706 v Šiveticiach a zomrel 22. decembra 1761 v poľských Prochowiciach.

Jeho otec bol evanjelický farár spisovateľ a filozof, Ján Bahil.
Matej Bahil študoval v Hrachove, v Kežmarku, v Banskej Bystrici a vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelický farár v Čerenčanoch a v Prešove, kde ho koncom novembra 1746 uväznili za preklad a vydanie protikatolíckych kníh. Začiatkom decembra 1746 ušiel z väzenia do Sliezska, kde pôsobil ako exulantský farár. Zomrel v Prochowici v roku 1761. 
Dielo
Matej Bahil je autorom latinsko-nemeckej barokovej autobiografickej prózy, v ktorej načrtáva situáciu protestantských cirkví v Uhorsku na prelome 17. a 18. stor. Počas pôsobenia v Prešove vydal vo Wittenbergu knihu E. Cypriana: Naučení o pôvodu a zrustu pápežstva, a knihu Srdečné napomenutí, pre ktoré bol obvinený z poburovania a vlastizrady, za čo sa dostal do väzenia. V Sliezsku vydal dvojdielnu knihu (s latinským a nemeckým textom) Tristeissima ecclesiorum Hungariae protstiantium facies („Smutné vyobrazenie protestantských zborov v Uhorsku“ r. 1747). I. časť opisuje Bahilove životné osudy, príchod do Prešova, zaistenie, väznenie a útek, II. časť sa zaoberá témou prenasledovania evanjelikov. Bahil svojim dielom kriticky oboznamoval širšiu, zahraničnú verejnosť s pomermi v Uhorsku. 
Kniha vzbudila pozornosť a patrila k príspevkom k zmierneniu náboženských treníc. Matej Bahil sa venoval prekladaniu náboženskej literatúry najmä polemického charakteru. Stratený je jeho rukopis prekladu dejín salzburských vysťahovalcov.
22. decembra 1761 zomrel v Prochowiciach (Poľsko).