Spomíname na vzácnych evanjelikov: Joannes Pruno

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Joannes Pruno

Pred 435 rokmi zomrel UČITEĽ, BÁSNIK a PREKLADATEJán Pruno (Franštacký / Hlohovecký). Narodil sav roku 1560 v Hlohovci a zomrel 23. apríla 1586.

Ján Pruno Hlohovecký (Joannes Pruno Galgociensis) narodený v r. 1560 v Hlohovci po vychodení domácej evanjelickej školy pokračoval v štúdiu na žilinskom gymnáziu, ktorého rektorom bol Michal Kolacináš (Colacinas). Ten si Pruna obľúbil a ich životné cesty sa preplietali.
V roku 1576 odišiel Ján Pruno spolu so žilinskými spolužiakmi Ondrejom Turským a Jánom Bizáciom do Jihlavy, kde bola zriadená latinská škola v duchu ortodoxného luteranizmu. O vysokú úroveň sa zaslúžil najmä Magister Joachim Beckher – Pistorius, ktorý v Jihlave pôsobil štyri roky a potom bol pozvaný za profesora na Univerzitu do Frankfurtu nad Odrou.
Pruno s priateľmi sa po roku vrátili, ale už 25. júna 1577 sa s Turským vybrali opäť do Nemecka, kde chceli pôsobiť ako učitelia. Neboli úspešní, a obrátili sa o pomoc na Michala Neandra, rektora školy v Illefelde, ale ani tam ich neprijali, pretože prijímali iba žiakov, ktorých odporučili patróni školy, kniežatá zo Stolbergu. Pruno s Turským odišli na univerzitu v Jene, ale už 25. apríla 1578 sú vo Wittenbergu. Turský sa pre nedostatok peňazí vrátil do Uhorska, ale Ján Pruno pokračoval v štúdiu vďaka finančnej pomoci Ondreja Balašu majiteľa hradov Makovica, Považská Bystrica a Budimír. Po dvoch rokoch odišiel Pruno na lipskú Univerzitu, kde sa vzdelával v literárnych vedách. V roku 1581 sa vrátil domov a stal sa rektorom hlohoveckej evanjelickej školy. Doma dlho nepobudol, odišiel nazad do Wittenbergu, kde ostal do roku 1583, vrátil sa a pokračoval vo funkcii rektora v Hlohovci. 25. mája 1583 v Trenčíne zomrel jeho bývalý učiteľ Michala Kolacináša a Jána Pruna zvolili za jeho nástupcu. Stal sa
teda rektorom trenčianskeho gymnázia, ktoré bolo pod ochranou hradných pánov Thurzovcov a od roku 1581 Imricha Forgáča. Životná púť Jána Pruna skončila nečakane 23. apríla 1586.

Ján Pruno (hlohovecký) bol evanjelický učiteľ, básnik, prekladateľ a vydavateľ. Z jeho diela sa však zachovalo málo a vystačiť musíme so sprostredkovanými informáciami tých, ktorí ešte mali možnosť sa s jeho dielom oboznámiť. Jozef M. Hurban charakterizuje básnický jazyk Jána Pruna nasledovne: „Jeho sloh je vyhladený, čistý, ľahký z ktorého by sa ešte aj teraz mnohý, proti slovenčine brojaci ale česky neznajúci kňaz evanjelický po česky písať učiť mohol“. Bohuslav Tablic mal v rukách Prunov „Katechysmus latinsko slowenský“, ale ani jeho výtlačok nebol úplný. Tablic píše (v preklade): „...táto kniha obsahuje
1. štyri časti Katechizmu Dr. M. Luthera, celé dve časti v mojom exemplári chýbajú; 2. nasledujú niektoré vyznania viery – a síce Nicejské, Atanáziovo, Konštantínopolské (Carihradské), Efezské a Chalcedónske, 3. Modlitby, 4. Piesne.
Na konci spisu sa nachádzajú latinské hexametre a pentametre.


V kapitole obsahujúcej piesne sú práce prevzaté z iných kancionálov, napr. „Hospodine uslyš hlas můj…“, „Děkujeme obránce náš…“ „Když přijde ta má hodina…“, ale sú tam uvedené aj jeho pôvodné piesne ako „Všemohoucí Bože náš…“, večerná „Slunce za horu zapadá…“, pôstna „Kriste pro naše spasení….“ v čase vojny „Všemohoucí věků králi…“, „Mocný Bože při slovu svém…“.

Niektoré Prunove piesne prevzal aj Juraj Tranovský do Kancionála. Ako príklad Tablic uvádza pôvodnú Prunovu pieseň:
Mocný Bože při slovu svém,
Zachovej nás spasitedlném,
zkaz Turky též i bludaře,
odpůrce Kristově víře.
Ó Kriste Pane nad Pány,
patř mile na své křesťany,
ukaž moc své božské ruky,
ať tě slavíme na věky.
Duše svatý nás potěšuj,
i jednou věrou poděluj,
a když zde běh dokonáme,
Dejž ať věčný život máme.