Spomíname na vzácnych evanjelikov: Janko Matúška

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Janko Matúška

Pripomíname si 200. rokov od narodenia BÁSNIKA A SPISOVATEĽA, AUTORA SLOVENSKEJ HYMNY Janka Matúšku. Narodil sa10.1.1821 v Dolnom Kubíne a zomrel  11. januára 1877 vo svojom rodisku.
Janko Matúška sa narodil v roľníckej rodine a navštevoval ľudovú školu v Dolnom Kubíne, gymnázium v Gemeri a následne evanjelické lýceum v Bratislave. V Bratislave sa tiež stal členom Ústavu reči a literatúry československej.
V roku 1844 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra spolu s ostatnými študentmi do Levoče.
Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.
Slová hymny zapísal Viliam Paulíny do malého zápisníka pod pôvodným názvom "Prešporský Slowáci, budauci Lewočané". Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine "je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil".
(Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
1. 9. 1994 vydalo Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác príležitostnú poštovú známku "Nad Tatrou sa blýska..." v nominálnej hodnote 34 Sk. Na známke je text "Janko Matúška - spevec slovenský" a "Nad Tatrou sa blýska..., 1844-1994", ďalej portrét autora textu slovenskej hymny a alegorická postava slovenskej ľudovej piesne Kopala studničku, na nápev ktorej sa pieseň spieva.)
Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848-1849 sa však tvorivo odmlčal.
Na akademickej pôde sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848-1849 spoluorganizoval Slovenské národné povstanie na Orave, na jar 1849, po predchádzajúcom neúspešnom Slovenskom národnom povstaní sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal.
Po skončení povstania sa na krátky čas vrátil k práci vychovávateľa, od roku 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.
V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!
Spracované podľa viacerých zdrojov

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.