Pred 175 rokmi sa narodil VYNÁLEZCA a KONŠTRUKTÉR vrtuľníka Ján Bahýľ. Narodil sa 23. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine a zomrel 13. marca 1916 v Bratislave.
Ján Bahýľ sa narodil v evanjelickej roľníckej rodine vo Veľkej Slatnie (dnes Zvolenská Slatina). Po skončení základnej školy v rodnej obci pokračoval na strednej škole Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde ho zaujal technický smer. Tam aj v roku 1869 maturoval a získal diplom technického kresliča.
Rok slúžil na vojenskej službe v Lučenci a ďalší rok v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Všimli si to aj jeho nadriadení dôstojníci a tak ho zaradili do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami, umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii vo Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval a vyradili ho v hodnosti poručíka. V rokoch 1876 až 1878 slúžil Ján Bahýľ ako vojenský staviteľ vo Ľvove a Krakove.
V rokoch 1880 až 1890 pôsobil v Charkove, Petrohrade a Kyjeve. Tam pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Realizoval niektoré svoje vynálezy, na ktoré dostal i patenty od rakúskeho cisára. Niektoré vynálezy boli z oblasti hydrauliky. Zostrojil tiež parný tank pomocou vlastných finančných prostriedkov, ktoré si sám nasporil a s úspechom ho vyskúšal pred zrakmi ruskej armády. Ruská armáda vynález odkúpila a tak mu získané finančné prostriedky umožnili venovať sa vynálezom z oblasti vzduchoplavebnej techniky.
V rokoch 1890 až 1891 pôsobil v Dubrovníku, kde projektoval mnohé vojenské objekty a opevnenia a viedol ich stavbu. V roku 1892 sa v Bratislave oženil s Rozáliou Schwanzerovou, dcérou zámožného vinohradníka z Rače. V manželstve sa im narodili tri deti: dve dcéry Frida a Vilhelmína a syn Gustáv.
V rokoch 1892 až 1895 pôsobil v juhoslovanskom Trebeníku. Roku 1894 zostrojil vznášacie balóny kombinované so vzdušnou turbínou, ktoré úspešne vyskúšal a dostal na ne patenty. Jeho hlavná myšlienka bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorickým pohonom na benzín. Dokončil ju v Bratislave.
Od cisára Františka Jozefa I. dostal 13. augusta 1895 patentnú listinu č. 3392. Konštrukčne zlepšený vrtuľník postavil v roku 1901, na ktorom sa vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 sa vynálezca Ján Bahýľ na svojom stroji vzniesol v Bratislave do výšky 4 metrov a preletel 1500 m. Tento pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.
Udelili mu 17 patentov na rôzne vojenské a iné technické vynálezy - na vrtuľník poháňaný benzínovým motorom, ba dokombinovaný so vzdušnou turbínou, tank čerpadlo, vynález výťahu na Bratislavský hrad, spolu s Antonom Marschallom zostrojili prvý automobil s benzínovým pohonom na Slovensku, tiež vložku do kachlí na lepšie využitie paliva, pozoruhodný patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.
Ján Bahýľ bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom vzduchoplavebnej organizácie v Bratislave. V Bratislave si tiež sám vyprojektoval a postavil jednoposchodový dom na Holubyho ulici. Ján Bahýľ zomrel 13. marca 1916 v Bratislave a pochovaný je na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave pod náhrobkom, ktorý si navrhol.
O význame Bahýľovho diela a jeho života bol v roku 1978 nakrútený dokumentárny film "Premožiteľ Edisona", čím sa práci Jána Bahýľa dostalo uznania.