Spomíname na vzácnych evanjelikov: Izaiáš Pilárik

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Izaiáš Pilárik

Pred 340 rokmi zomrel EVANJELICKÝ KŇAZ, PROFESOR ASTRONÓMIE a VYHNANEC PRE VIERU Izaiáš Pilárik.  Narodil sa v roku 1613 a zomrel 10. júna 1681 v Löwene. 
Pred 340 rokmi zomrel Izaiáš Pilárik - prvý slovenský astronóm. Očovský rodák, študent banskobystrickej mestskej latinskej školy
Izaiáš Pilárik, dostal sa na vysokoškolské štúdiá až v pokročilom veku. Študoval síce aj v mladosti, no pre nedostatok peňazí musel štúdiá opustiť a pôsobil neskôr ako učiteľ a evanjelický farár. Prešiel tak niekoľko miest – bol na Spiši v Liptovskej Tepličke, Matejovciach, neskôr v Krupine a v Banskej Štiavnici. Dátum narodenia Izaiáša Pilárika nie je známy, ak sa však narodil v Očovej, mohlo to byť až po príchode jeho rodičov do tejto obce, čo bolo od roku 1613. V Banskej Bystrici študoval u magistra Jána Duchoňa, ktorý mal veľký vplyv na jeho vedomosti v oblasti astronómie a iných prírodných vied. V tejto záľube ho podporovali jeho priatelia a známi, s ktorými sa stretol v priebehu
svojho pôsobenia ako evanjelický kňaz. Medzi nich patril v prvom rade Dávid Frohlich a lekár Kristian Augustíny, s ktorými sa priatelil v čase svojho pôsobenia na Spiši a ktorí sa stali aj jeho ďalšími učiteľmi.

V čase pôsobenia v Banskej Štiavnici spolupracoval Izaiáš Pilárik s mnohými kňazmi, ktorí sa zaoberali astronómiou a správa o jeho aktivitách sa dostala až na univerzitu do Wittenbergu. Pilárik neprijal pozvanie univerzitného profesora Michaela Walthera, aby si dokončil štúdiá, naopak poslal do Wittenbergu svojich troch synov Izaiáša, Štefana a Andreja. Všetci traja štúdiá aj úspešne dokončili. Vtedy netušil, že neprejde ani desať rokov a jeho dávny sen – študovať na univerzite astronómiu a stať sa profesorom sa mu splní.

Po nevydarenom Wesselínyovom povstaní odobrali v Uhorsku evanjelikom chrámy a Izaiáš Pilárik bol s celou svojou rodinou vypovedaný do cudziny. Spoločne s manželkou, synmi Štefanom a Andrejom a dvomi dcérami odišiel do Brzegu, neskôr do Wratislavy.

Krátko na to v roku 1676 pozval Izaiáša Pilárika profesor Walther na štúdiá do Wittenbergu. Najprv bol adjunktom na filozofickej fakulte a 8. mája 1680 obhájil svoju dizertačnú prácu z oboru astronómie pod predsedníctvom profesora Walthera Dišputa o zatmení všeobecne a slnka zvlášť (Dissertatio astronomica de ecliptibus in genere et solis in specie) a stal sa profesorom. Vo svojej dizertácii citoval názory Tycho de Braha, Keplera, ale aj jezuitu Riccioliho. Vyslovil sa zásadne proti zneužívaniu zatmení pre účely astrológie.

Krátko na to už 15. mája 1680 predsedal starý, teraz už znovuzrodený Pilárik pri obhajobe svojho najlepšieho žiaka – Kremničana Mateja Schmidegga, ktorý tiež obhájil svoju dizertačnú prácu o zatmeniach Mesiaca. V ďalšom období predsedal pri obhajobách dizertačných prác najmä študentov, ktorí pochádzali z uhorských stolíc. Izaiáš Pilárik sa zo svojich úspechov dlho netešil. V júni 1681 odišiel na svadbu svojej dcéry Anny Margity do Löwenu, kde pôsobil ako evanjelický kňaz jeho syn Štefan. Tam 10. júna 1681 v skorých ranných hodinách zomrel. Tam bol aj pochovaný.

Na úspešného profesora astronómie, ktorý pochádzal z Očovej, sa na Slovensku zabudlo a trvalo to tristo rokov, kým sa verejnosť na Slovensku dozvedela, kedy a kde sa pred časom uplatnili naši rodáci. Bola to možno iba náhoda, že si hvezdáreň v Banskej Bystrici 10.
júna 2011, keď oslávila 50. výročie svojho založenia, pripomenula a uctila aj 330. výročie smrti svojho prvého promovaného astronóma.

Igor Chromek