Spomíname na vzácnych evanjelikov: Fedor Ruppeldt

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Fedor Ruppeldt

Dnes si pripomíname 135 rokov od narodenia EVANJELICKÉHO KŇAZA, PREKLADATEĽA a BISKUPA ZÁPADNÉHO DIŠTRIKTU Fedora F. Ruppeldta. Narodil sa 1. júna 1886 v Liptovskom Sv. Mikuláši a zomrel v Žiline 25. augusta 1979 vo veku 93 rokov. 

Jeho otec Karol bol učiteľ, hudobník, vydavateľ Slovenských spevov a zakladateľ spevokolu Tatran. Matka Klementína, rodená Augustíny, bola národopisná a osvetová pracovníčka, jedna z prvých Sloveniek angažujúcich sa za rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti.
Maďarizačná politika bola jednou z príčin, prečo Fedor Ruppeldt študoval na gymnáziu v burgenlandskom Oberschützene (vtedy ako súčasť Uhorska Felső-Lövő), kde bolo voči Slovákom priaznivejšie prostredie a kde bol jedným z tamojších profesorov Banskobystričan Daniel Bothár. Neskôr študoval evanjelickú teológiu na akadémii v Šoprone, vo Viedni a v Lipsku. Ako uvádza v životopisných poznámkach, v Šoprone zďaleka nebol taký silný maďarský šovinizmus ako v slovenských krajoch.

Ruppeldta ordinovali za kňaza v auguste 1909 v Budíne. V Budapešti pôsobil ako kaplán slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. a v rokoch 1910 a 1911 strávil dva semestre na teologickej fakulte v Edinburghu spolu s básnikom Vladimírom Royom. Štipendium im pomohol vybaviť R. W. Seton-Watson, známy aj ako Scotus Viator (najuznávanejší po anglicky hovoriaci odborník na národnostné pomery v Uhorsku, ktorý svojimi prácami významne pomohol vzniku Československa).
Po návrate domov pôsobil Ruppeldt ako kaplán v Budapešti, Liptovskom Sv. Mikuláši, Hybiach, Vrútkach, Turčianskom Sv. Martine. V Sučanoch bol zvolený za farára a onedlho odišiel do Žiliny. To bolo v prvých rokoch novej republiky. Po politickom prevrate v roku 1918 napísal spis Hlavné mesto Slovenska, ktorý vyšiel v roku 1919 a neskôr mu vyšli aj rôzne iné články. Jeho vtedajšia publikačná činnosť vyvrcholila knihou Koncentračné snahy slovenské do roku 1918. Za hlavné mesto vzhľadom na predprevratové slovenské tradície presadzoval Martin.

Martinská deklarácia
Súdny spis z roku 1962 Ruppeldta obviňuje, že bol už od roku 1919 horlivým exponentom agrárnej strany, za ktorú ho v roku 1933 zvolili za poslanca Národného zhromaždenia a bol ním do roku 1935. Politickú činnosť však začal rozvíjať už za Uhorska, keď sa ako aktivista Slovenskej národnej strany stal jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V tom období národný výbor napomínal k pokoju a vystupoval proti výtržnostiam, pretože, ako spomína, s emóciami spojenými so vznikom republiky súviseli i javy prenasledovania Židov, notárov a vôbec ľudí všeobecne označovaných za nepriateľov.
Napriek silnej túžbe upevniť republiku sa Ruppeldt vždy snažil zmierňovať javy súvisiace s odchodom starého sveta a za každú cenu sa snažil nepristupovať k ľuďom na základe národnosti. Keď maďarské vojská Bélu Kuna napadli Slovensko, zorganizoval v júni 1919 s francúzskym dôstojníkom Dominoisom Zbor turčianskych dobrovoľníkov a viedol ho ako poľný kurát.
Vystupovanie proti Kunovi sa však po roku 1948 vnímalo ako nepriateľstvo voči komunizmu, preto sa zaň musel spovedať pred súdom: „Voči všelijakým politicky tendenčným a predpojatým kritikám v terajšom čase (1948) ja vždy som odprvu a som i teraz pevne presvedčený, že keby sa vtedy v roku 1919 bolo podarilo Maďarom preniknúť na Slovensko a ho zaujať či obsadiť, či už pod heslom Bélu Kuna či maďarských grófov, Slovensko by sa bolo dostalo pod moc Horthyho a ostatných feudálnych mocipánov.“

Prvá republika a ekumenická činnosť
Ťažiskom pôsobenia Fedora Ruppeldta bolo medzivojnové obdobie, keď v strane agrárnikov spolupracoval predovšetkým s Milanom Hodžom. Komunistický režim mu mimoriadne vyčítal priateľstvo s prezidentom Tomášom G. Masarykom, s ktorým si písal a ovplyvňoval jeho pozitívny vzťah k Slovensku.
V dlhodobom priateľskom vzťahu bol aj s Janom Masarykom a s prezidentovou dcérou Alicou Masarykovou. Vo svojej obhajobe na súde v roku 1962 otvorene hovorí, že v medzivojnovom období kritizoval v poslaneckej snemovni iné strany vrátane komunistickej (obžaloba používa slová „ostro napádal“), za čo sa mu už vtedy päsťou vyhrážal Klement Gottwald slovami, ktoré sa neskôr stali pravdou: „Takých ako vy, budeme vešať!“