Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ctibor Ján Handzo

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ctibor Ján Handzo

Pred 115 rokmi sa narodil EVANJELICKÝ KŇAZ, SPISOVATEĽ a CIRKEVNÝ HISTORIK Ctibor Ján Handzo.  Narodil sa 15.9.1906 v obci  Pohorelá a zomrel 1. júna 1972 v Prešove.
Vychodil ľudovú školu v Pohorelej. Študoval na gymnáziu v Nyíregyháze, v Makove, do 1924 v Rimavskej Sobote, 1924-1928 teológiu v Bratislave, 1926 vo Viedni, kde navštevoval aj prednášky na vyššej novinárskej škole. V rokoch 1929-1935 pôsobil ako farár v Pondelku (dnes Hrnčiarska Ves), 1935-1950 v Ľubietovej, od 1950 v Prešove, od 1953 šarišsko-zemplínsky senior. Ako účastník SNP pomáhal prenasledovaným antifašistom. Venoval sa cirkevnej histórii, spracoval dejiny cirkevných zborov, v ktorých pôsobil, v prózach s náboženskou a historickou tematikou prejavil rozprávačský talent. Vecným základom jeho próz boli široké kultúrne znalosti, venoval sa v nich udalostiam v cirkevných zboroch. Náboženský a historický obsah mali i jeho rozhlasové dramatizácie. Prispieval do novín, ale hlavne do náboženských časopisov a kalendárov.
Bol členom generálneho presbyterstva ECAV a prechodne administrátorom Východného dištriktu ECAV. Venoval sa prekladaniu biblických textov zo Starej i Novej zmluvy. Patril k uznávaným cirkevným historikom: v roku 1931 napísal Históriu ev. a.v. cirkvi pondelsko - selčiansko - váľkovskej a v roku 1941 vyšli jeho Dejiny ev. a.v. cirkevného zboru v Ľubietovej s podtitulom Monografia bývalého slobodného kráľovského banského mesta. Historické témy tvorili obsah Handzových príspevkov aj v zborníkoch, v cirkevných i svetských periodikách a v rozhlasových dramatizáciách. Z cirkevných časopisov publikoval v Evanjelickom Posle spod Tatier, v Cirkevných listoch, Stráži na Sione, v Evanjelickom východe, v Tranovského kalendári a v iných.
Bol činný aj literárne. Histórii venoval svoju prvotinu Po starých stopách/ 1936/. Nasledovali kniha príbehov z prostredia Gemera a Malohontu Prázdne sú kolísky/ 1938/ a kresťanské poviedky Anjeli z kalendára/ 1941/.
Spracoval dejiny evanjelických cirkevných zborov z miest, kde pôsobil (Odkaz 400-ročnej Montany-Heptapolitany 1559 až 1959. CL 72, 1959; Vzácna pamiatka rusko-slovenských kultúrnych stykov. CL 66, 1953). Publikačne bol po roku 1945 aktívny na stránkach Cirkevných listov.
Jeho najznámejšou knihou je Príval - príbehy z rokov druhej svetovej vojny. V čase Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil, si Ctibor Ján Handzo písal denník, ktorý jeho staršia dcéra Viera Handzová - Miháliková pripravila neskôr pre tlač a vyšiel v roku 2001 pod titulom Údery a údely vydavateľskou iniciatívou Handzovej vnučky Žofie Novej.
Participoval i na biblických prekladoch – zo Starého zákona prekladal v Ľubietovej knihu Ezechiel a poďakovanie za spoluprácu pri preklade Novej zmluvy mu v roku 1942 vyslovili všetci členovia redakčnej biblickej komisie.
V pozostalosti Ctibora Jána Handzu sa zachovalo mnoho kázní : ako z jeho kaplánskych čias z Prešova, kde pôsobil na Evanjelickom kolégiu, tak z Kokavy nad Rimavicou i zo všetkých jeho neskorších kňazských pôsobísk. Ich obsah i po rokoch dokumentuje, že k členom cirkevných zborov sa prihováral Božím Slovom, ktoré im približoval zrozumiteľným a príťažlivým výkladom, doplňovaným o podnetné príbehy z histórie i zo života, ktorými ich v ťažkých časoch vojny, Povstania i v čase nežičlivého komunistického režimu povzbudzoval príkladmi hrdinov pevnej viery, odvahy, kresťanskej lásky a nádeje.
C. J. Handzo patril k aktívnym účastníkom protifašistického odboja a radí sa ku kňazom, ktorí počas Slovenského štátu poskytovali pomoc a úkryt prenasledovaným Židom. Po potlačení Slovenského národného povstania pomáhal perzekvovaným a ukrýval v Ľubietovej aj archív Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica. Neskôr sa i medzinárodne angažoval v mierovom hnutí.
S manželkou Martou rod. Výrostekovou boli rodičmi štyroch detí - Dušana, Viery, Ivana a Evy.
Ctibor Ján Handzo zomrel dňa 1. júna 1972 v Prešove a je pochovaný v Kokave nad Rimavicou.
Ján Pompura, ww.pohorela.sk