Príhovory počas ordinácie 2021

Príhovory počas ordinácie 2021

V drevenom evanjelickom artikulárnom kostole vo Svätom Kríži boli do služby v cirkvi uvedení dvaja noví kňazi - Marek Žaškovský a Ján Gdovin ml.. Nesú mená dvoch evanjelistov a aj ich poslaním bude šíriť dobrú zvesť – evanjelium. Zvesť o spáse, záchrane, hriešneho človeka, prostredníctvom nášho Pána a Spasiteľa, hlavy našej cirkvi, Ježiša Krista. Do tejto služby ich vyslali na slávnostných ordinačných službách Božích. Záznam si môžete pozrieť na tomto linku: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/290230 
Ponúkame vám príhovory, ktoré zazneli počas Ordinácie 2021.

Príhovor k Večeri Pánovej- biskup ZD, Ján Hroboň  

Sk 9, 10-19

10 A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane! 11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. 17 Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. 18 A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. 19 Potom prijal pokrm a zmocnel.

V prečítanom príbehu nachádzame človeka v hlbokej sebareflexii. Saul, známy neskôr ako apoštol Pavol, po mimoriadnom stretnutí s Kristom, hlbokým a zásadným spôsobom prehodnocuje svoj doterajší život.

Ako k tomu došlo?

Saul bol vtedy mladý, vzdelaný, ambiciózny človek. V mene svojho náboženského presvedčenia sa iniciatívne podujal na desivú vec. Vyvraždiť kresťanov v Damašku! Hrôza. Z jeho pohľadu však išlo o správnu vec, veď oni sú fanatici, sekta, nepriatelia, ohrozujú náboženstvo židov, teda aj ich štát a existenciu a preto sa ich treba zbaviť!

Je skutočne desivé, keď človek v mene svojho náboženského presvedčenia dokáže siahnuť na život druhého a vidí to ako správnu vec. Vidí sa ako vykonávateľ spravodlivosti. Koľko hrôzy a utrpenia spôsobuje takýto postoj, v minulosti aj dnes.

Saul bol odhodlaný konať. Je na ceste do Damašku, aby uskutočnil svoj hrôzostrašný plán.

Na tejto ceste prišlo zastavenie. Radikálne, mimoriadne.

Ožiarilo ho svetlo z neba, padol z koňa a počul hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?

Po tejto udalosti oslepol, zaviedli ho do Damašku, tri dni nevidel, nejedol ani nepil.

Zaujímavé však je a tu sa dostávame k dnešnej časti príbehu, ktorú sme prečítali, že keď Pán posiela za Saulom učeníka Ananiáša,  hovorí o ňom – modlí sa a vidí ťa vo videní.

Saul stratil bežný zrak, ale otvorili sa mu vnútorné oči, začal vidieť všetko inak. Hlavne seba.

Nedávno sa videl ešte ako ten schopný, odhodlaný, pravoverný, rozhodný, zásadný, spravodlivý, po stretnutí s Kristom tento pohľad na seba radikálne zmenil. Uvidel sa ako pomýlený, nehodný a hriešny človek, ktorý sa nasadzuje za absolútne nesprávnu vec. V kresťanoch prenasleduje Krista.

V hlbokej sebareflexii prehodnocuje svoj život. Prichádza k nemu Ananiáš, kladie na neho ruky, prijíma naplnenie Duchom Svätým a otvárajú sa mu oči. Čítame, padli mu z očí, akoby lupiny.

Naozaj začal vidieť až potom, keď začal žiť s Kristom. Stretnutie s Ním mu dalo pravdivý obraz o sebe, pravdivú sebarefexiu.

Neviem, milí bratia, či aj vaše nasledovanie Krista, žiť s Ním, vo viere v Neho, bolo vecou rozhodnutia v mimoriadnej chvíli, alebo postupným procesom, fakt je ten, že stretnutie s Ním, otvára naše oči, aby sme sa videli v pravdivom svetle. Takí, akí naozaj sme.

Trochu na odľahčenie. Bývajú také celkom vtipné ilustrácie, ktoré zobrazujú to, ako ma vidia v rodine, práci, škole, priatelia a ako sa vidím ja. A spôsob, ako sa vidím ja, je diametrálne odlišný, ako ma vnímajú iní. Napríklad pri pohľade do zrkadla sa vidím ako atlét, a druhí mi dávajú najavo, že by neuškodilo, keby som schudol...

Ako získať teda pravdivý obraz o sebe? Dnešný príbeh hovorí o tom, že je vidieť sa v svetle Kristovej prítomnosti, počuť Jeho hlas, byť naplnený Jeho Duchom – to je ten odraz, tá refexia, v ktorej sa vidím pravdivo, taký, aký som. Schopnosť sebareflexie je vzácna, ale ak sú to iba odrazy môjho vnútra, nebýva pravdivá. Ak sebareflexia je odrazom Boha, Jeho svetla, Jeho slova, Jeho Ducha, to je tá oči otvárajúca, život meniaca, transformujúca skutočnosť.

Poznávam, že som nehodný, hriešny, pomýlený, že pred Bohom neobstojím. Ale zároveň ma on dvíha, najčastejšie cez druhých ľudí a padajú z našich očí akoby lupiny a dostávame nový pohľad, na seba, na druhých, na svoje poslanie.

Práve cez túto transformujúcu  skúsenosť otvorenia očí sa stal Pavol najväčším apoštolom Pána Ježiša Krista a jeho slovo, jeho misia, sa nám zachovali dodnes ako živé  Božie slovo.

Milí bratia, teraz budete prijímať sviatosť Večere Pánovej a zároveň máte príležitosť ku sebareflexii. Vidieť vo svetle Božej prítomnosti, cez Jeho slova,  že som nehodný a  hriešny človek, ale zároveň dostať nový pohľad,  že byť s Ním, je to najlepšie. Že iba spolu s Ním a v moci Jeho Ducha budete môcť naozaj naplniť to poslanie, ktoré vám dal. Nech vám v tom Pán Boh pomáha.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kázeň- generálny biskup ECAV, Ivan Eľko

V mene Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého. Amen.

Vážené zhromaždenie, prosím, povstaňte a vypočujme slová Písma Svätého, ktoré čítam z listu Efezským, zo 4. kapitoly:

„Kristus spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske.“

(Efezským 4, 16)

Vážené rodiny a priatelia ordinovaných, vážení hostia slávnosti ordinácie, milá cirkev zhromaždená tu v chráme, vážení televízni diváci, sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi,

ale predovšetkým vy, milí moji bratia, práve ordinovaní do duchovnej služby v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Ján Gdovin a Marek Žaškovský,

svoju ordinačnú kázeň začnem malou spomienkou. Pred niekoľkými týždňami sme mali  poradu s mojimi najbližšími spolupracovníkmi. Hovorili sme aj o tejto ordinácii. Vtedy už bolo jasné, že ordinovaných nebude napríklad dvanásť osôb, ani nebudú siedmi, ale iba dvaja. Zhodou rozličných okolností budete to iba vy.

Tento údaj by sa dal hodnotiť z mnohých aspektov a mohol by vyvolávať mnoho rozličných reakcií. My sme sa vtedy zhodli na tom, že treba z neho vyťažiť niečo, čo by tento údaj pozitívne mohol povedať vám dvom. Čo by mohol pozitívne povedať vašim budúcim cirkevníkom. A čo by mohol pozitívne povedať celej cirkvi.

Ten odkaz nie je zložitý a chcem ho vysloviť hneď na úvod. Znie: Sme odkázaní na spoluprácu. Ordinovaní s neordinovanými, ordinovaní medzi sebou, neordinovaní medzi sebou, väčší a silnejší s menšími a slabšími, starší s mladšími, rozličné spoločenstvá a názorové skupiny navzájom. Sme odkázaní na spoluprácu!

Vstup dvoch pracovníkov do duchovnej služby, ak by mali zostať odkázaní iba sami na seba, nemusí vyvolať  v cirkvi príval nadšenia. Ak však tí dvaja  zapadnú do širokej, pestrej a aktívnej siete spolupracujúcich a rovnako cítiacich, to už predstavuje veľkú nádej a veľkú silu.

Keď hovoríme o sieti spolupracujúcich, skúsme urobiť doma malý experiment. Zadajme si do vyhľadávača na biblickom webe slovíčko „spolu“. Uvidíme, ako často ho spomínal v rôznych podobách napríklad apoštol Pavel. Áno, aj on poznal situácie, v ktorých sa cítil sám, alebo v ktorých bol reálne sám. Neboli jednoduché. Spoznáte ich aj vy, Janko a Marek. Patria k údelu duchovného.

Pavel však poznal a vo svojich listoch spomínal aj celú širokú a pestrú galériu – citujem – spolupracovníkov, spolucestovateľov, spolubojovníkov, spoluväzňov, spolutrpiteľov, spoluznášateľov, spoluúčastníkov, spoluúdov, spoluzapriahnutých, spoludedičov, spoluzomierajúcich, spolužijúccich, spolukraľujúcich, spoluzápasiacich. V jeho listoch nachádzame desiatky mien ľudí, s ktorými sa cítil byť spojený; ktorým niečo odkazuje, ďakuje im, spomína na ich dielo, povzbudzuje ich, či prosí ich o vykonanie nejakej úlohy. Títo ľudia spoluvytvárali kvalitu Pavlovej apoštolskej služby. Pavel veril, že takto, spolu, sme telom Kristovým, cirkvou.

Ako kázňový text som citoval krásne Pavlovo vyjadrenie zo 4. kapitoly listu Efezským. Veľmi sa podobá tomu, ako sa vyjadrujú dnešní ľudia, keď hovoria o spolupráci. Hovoria o vzájomnom „sieťovaní“, „zdieľaní“, „supportingu“. Pavel – a cez neho Duch Svätý – nám pred očami kreslí obraz o tom, ako samotný Pán Ježiš Kristus „spája a zväzuje celé telo cirkvi všetkými spojivami spoločnej služby“.

Pavel na tomto mieste vo svojom liste vzdáva úctu a chválu Pánovi Ježišovi Kristovi. On nie je mŕtvy a obdivovaný hrdina z nedávnej minulosti. Je to vzkriesený Pán, reálny, živý, v Duchu Svätom prítomný a konajúci v cirkvi. Je jej Hlavou. Jedným z Jeho mnohých prejavov v cirkvi je, že „... spája a zväzuje celé telo cirkvi všetkými spojivami služby“. 

A Pavel dodáva, že pri tomto „spájaní a zväzovaní do spoločnej služby“ dáva Pán Ježiš Kristus „každej časti pôsobiť primerane“. Teda, že Kristus v moci Ducha Svätého dokáže prihliadať na každého človeka, ktorý sa Mu odovzdáva do služby. Každému dáva duchovné dary, spôsobuje osobný rast, pripravuje správne miesto služby. Kristovým cieľom je, aby „telo – teda cirkev – rástlo a budovalo sa v láske“.

Milí Janko a Marek, celý tento krásny a silný obraz Pána Ježiša Krista ako Hlavy cirkvi, cirkvi ako Jeho tela, tela, ktorého časti sú navzájom spojené a previazané a každá čiastočka tejto obrovskej siete môže primerane pôsobiť, tento obraz máme pred sebou. Ním oslovení a motivovaní uvádzame vás dvoch do duchovnej služby v našej drahej cirkvi. Na základe vášho vnútorného povolania a po splnení všetkých podmienok vašej prípravy vás ordinujeme, teda verejne vám odovzdávame vonkajšie povolanie do služby. Vovádzame vás do obrovskej siete spolupracujúcich a spoluslúžiacich, ktorej máte byť súčasťou.

Pridávame k tomu niekoľko pastierskych rád a napomenutí.

To prvé: Pamätajte, kvalitné spoločenstvo s inými ľuďmi je vždy darom, vždy je milosťou. Mnohé preň môžeme urobiť my, ale keď do veci vidíme hlbšie, uvedomujeme si, že napokon Boh dáva do nášho života fantastických ľudí, fantastických spolupracovníkov. Janko a Marek, vždy robte svojich spolupracovníkov a spoločenstvo ľudí okolo seba predmetom svojich modlitieb, chvál a vďaky!

Druhé: Kvalitné spoločenstvo ordinovaného služobníka s inými ľuďmi je možné iba vtedy, keď služobník žije v kvalitnom spoločenstve so svojim Pánom Ježišom Kristom. Bratia, keď toto podceníte, vaša služba sa môže zmeniť na rutinu, úmornú lopotu, frustráciu, samotu, či panovačnosť voči ľuďom. Každý deň nanovo otvárajte svoj život Kristovi, aby ste ho potom boli schopní správne otvárať aj voči iným ľuďom!

A tretie nadväzuje na to: Ste vyzvaní k tomu, aby ste svoj život aktívne otvárali iným a ponúkali im spoločenstvo s vami. To bude pre iných vtedy príťažlivé, povzbudzujúce, formujúce, ak vás spoznajú ako úprimného, autentického kresťana, zanieteného služobníka, čestného človeka schopného byť príkladom. Naša samota v službe býva trpkým dôsledkom toho, že práve takýto nie sme. Naopak, ak takí sme, Boh nám do života posiela nových a nových priateľov a spolupracovníkov.

A napokon štvrtá rada: Nikdy nerezignujte na svoje poslanie spájať, sieťovať, smerovať navzájom k sebe, premosťovať, áno, aj zmierovať iných ľudí a tvoriť z nich spoločenstvo. Zdravé, fungujúce spoločenstvo cirkvi je vašim poslaním, vašou úlohou pred Bohom. Nie je to len bočný výsledok nejakých iných aktivít. Veríme v cirkev a v spoločenstvo a programovo sa máme oň snažiť. Raz sa nás Boh bude pýtať na to, ako sme cirkev spájali do spoločenstva, či ako sme ju rozdeľovali na jednotlivé oddelené ostrovy. Bude to nesmierne vážna otázka, pre vás Janko a Marek, pre mňa, pre všetkých.

A k týmto štyrom radám a napomenutiam pridávame ešte srdečné prianie:

Želáme Vám, aby ste na svojich prvých i na budúcich miestach svojho pôsobenia našli ľudí, s ktorými by ste boli spojení „všetkými spojivami spoločnej služby“, s ktorými spolu vytvoríte silné, zdravé a fungujúce spoločenstvo, aby boli jednotliví ľudia schopní žiť z viery v evanjelium, v dobrú správu o Božej láske a záchrane človeka v Ježišovi Kristovi, pripravení o Kristovi svedčiť a v Jeho mene prakticky slúžiť.

Áno, pretože o toto napokon ide a kvôli tomu dnes, pri ordinácii hovoríme o spoločenstve: jedine človek, začlenený do zdravého a fungujúceho spoločenstva cirkvi, jedine človek do spoločenstva zakorenený a spoločenstvom zastrešený, je schopný evanjelium žiť, niesť iným svedectvo o Kristovi a zapojiť svoje ruky do služby v mene Krista.

Janko a Marek, vaša misia sa práve začína. V jej znaku je okrem Kristovho kríža i Pavlom vylíčený obraz tela, obraz fungujúceho spoločenstva.

Boh vám žehnaj! Amen.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor za ECAV- zástupkyňa generálneho dozorcu ECAV, Renáta Vinczeová

Milí naši novokňazi, slávnostné zhromaždenie tu v chráme, vážení diváci pri televíznych obrazovkách!

Dnes prežívame všetci slávnostný deň – Vy, naši bratia,  ktorí ste boli oficiálne uvedení do služby, sa tešíte spolu so svojimi rodičmi a ostatnými príbuznými. Cirkev sa teší, že bude mať nových služobníkov na Pánovej vinici. Aj keď ste tento rok iba dvaja, máme z Vás radosť, lebo veríme, že aj malé stádočko je Bohu milé.

Skončila sa Vám cesta študentská, keď ste sa učili, ako Slovo Božie zvestovať, kázať, ako vyučovať iných o Božích pravdách. Nebolo to ľahké štúdium, ale stále to boli krásne, bezstarostné študentské časy.

Teraz Vám začína cesta praxe – keď budete môcť to, čo ste sa učili, pretaviť do praktickej roviny. Nebude to cesta zďaleka taká jednoduchá a pohodlná,  ako bola tá študentská. Bude to cesta náročná, na ktorej Vás čaká veľa prekážok.

Vaše povolanie nie je obyčajné zamestnanie, je to poslanie, Vaše privilégium otvárať ľuďom dvere, ktoré vedú do Božieho kráľovstva. Privádzať ich k živej viere v Ježiša Krista. Nielen kázaním v kostole a teoretickým vyučovaním, ale aj praktickou službou.  Nebojte sa vystúpiť  zo svojej komfortnej zóny, buďte tvoriví, nápadití,  hľadajte nové formy práce a šírenia evanjelia, aj za múrmi kostolov a fár. Choďte medzi ľudí, načúvajte im, rozprávajte sa s nimi, zdieľajte s nimi ich radosti, aj starosti. Nech Váš osobný príklad viery, Vaše odhodlanie a zanietenie zapáli čo najviac sŕdc pre život s Ježišom Kristom.

 Nebojte sa na tú cestu  vykročiť a kráčať po nej, lebo na nej nie ste sami. Pán Boh Vás po nej bude viesť, ak sa s pokorou a dôverou vložíte do Jeho rúk.

V mene predsedníctva a celej cirkvi želám Božie požehnanie na tej Vašej ceste.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor za EBF UK- prodekanka pre vzdelávanie Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK, Katarína Valčová

Milí novokňazi, milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,

Dovoľte mi, aby som Vám v mene vedenia a zároveň celého pedagogického kolektívu Evanjelickej Bohosloveckej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zablahoželala k vašej ordinácií.

Dnes sa nachádzame na mieste, ktoré je nielen vzácnou pamiatkou UNESCO, architektonicky výnimočnou stavbou, alebo - svojím spôsobom zázrakom svojej doby. Pre nás je táto stavba živým symbolom, veľkým svedkom viery našich predkov, ktorí v nesmierne ťažkom období náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania a vojny uchovali svoju vieru živú a aktívnu. Tento chrám je pre nás hmatateľným svedectvom ich viery aj dnes.  

Dnešným dňom vstupujete do nového obdobia vášho života. Svojím spôsobom sa dnes, už po druhýkrát, završuje celé vaše štúdium. Slávnostnou promóciou ste ukončili štúdium akademické, dnes sme svedkami toho, ako ho môžete posunúť do praktického života. Štúdium na Evanjelickej bohosloveckej fakulte bolo pre vás totiž obdobím nielen akademickej, ale aj praktickej prípravy na výkon vášho budúceho povolania. Pevne verím a dúfam, že to, čo sme Vás naučili, čo ste mali možnosť vyskúšať si pod odborným vedením a v chránenom prostredí, to bude teraz môcť rozvinúť priamo a hlavne naplno v cirkevných zboroch. Vôjdete do nového sveta, ktorý je veľmi poznačný celosvetovou pandémiou. Ľudia prežívajú osobnostnú, spoločenskú, ale aj náboženskú krízu. Na povrch sa vyplavuje mnoho hnevu, frustrácie a zla… Mnohí ľudia si začínajú uvedomovať, že tento život v rámci pozemských starostí je značne limitovaný a snažia sa hľadať nové možnosti života s jasnejšou nádejou do budúcnosti. Budú vás hľadať, budú sa vás pýtať – buďte im blízko, pozorne im načúvajte, staňte sa pre nich svedkami viery.  A ak nenájdu odvahu – oslovte ich vy. Priblížte sa k nim celkom obyčajne – ľudsky. Zaujímajte sa o ich život, zdieľajte s nimi ich radosti a nad bolesťami spolu s nimi plačte. Ale nadovšetko – zdieľajte s nimi Evanjelium Ježiša Krista, živé a mocné.

Nikto z nás nežije tu, na Zemi náhodou, všetci sme svojím Stvoriteľom, Záchrancom a Posvätiteľom pozvaní do služby. On Sám nám zveril zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme. Táto služba je zodpovedná, zmysluplná a nikdy nekončiaca, až do momentu, kedy sa Boh vráti, aby, nás skontroloval. Tu, na zemi sme vlastne zodpovednými sluhami, zodpovednými pracovníkmi, zodpovednými manažérmi ľudských aj iných Božích zdrojov, zdôrazňujem – Božích zdrojov. Musíme si teda jednoducho priznať a hlavne uvedomiť, že tu nám nič nepatrí. Nič naplno nevlastníme. Staráme sa o majetok nášho Pána. Do tejto konkrétnej služby na Jeho vinici si Pán Boh povolal aj vás.

Prajem Vám, aby ste s pokorou a plnou vážnosťou, ale aj s radosťou, prijali túto obrovskú zodpovednosť.  Aby ste sa jej chopili ako príležitosti - slúžiť, zdieľať naučené, starať sa o blížnych, ale tiež učiť sa nové veci, získavať nové zručnosti v spoločenstve viery. Stojte zodpovedne v službe nášho Boha, ktorý Vás do nej povolal, osvietil, posvätil a Jeho cieľom je, aby vo Vás toto povolanie aj zachoval. Nech Vám v tom náš Pán pomáha a nech Vás ochraňuje.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor za novokňazov- Ján Gdovin ml.

Dôstojní bratia biskupi, vznešený brat senior, velební bratia farári a sestry farárky, vážená zástupkyňa generálneho dozorcu, brat dištriktuálny dozorca, vážený brat dekan EBF UK v Bratislave, milí rodičia a súrodenci, drahé naše polovičky, bratia a sestry tu v chráme Božom vo Svätom Kríži i pri televíznych obrazovkách.

„Toto je deň, ktorý učinil Hospodin“ Ž 118, 24a

Každý nový deň, ktorý začíname, môžeme nazvať Hospodinovým dňom. Ten dnešný je však pre nás o niečo zvláštnejší. Deň, ktorý ostane v našej pamäti po celý život. Z daru Božej milosti a pôsobením Jeho moci môžeme nastúpiť do služby na Pánovej vinici. Preto naša najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu, nášmu Nebeskému Otcovi. On je tým, kto nás každý deň niesol vo svojej milosti. Dal nám múdrosť pri skúškach, vytrvalosť pri štúdiu, trpezlivosť pri práci, pokoru pri pádoch, odpustenie v pochybeniach. Celé päťročné štúdium nás priviedlo ku vyznaniu, že láskavosť Pána, nášho Boha, bola nad nami.

Božia láska úzko súvisí aj s láskou našich rodičov. Ďakujeme, drahí rodičia, že už od útleho veku ste nás viedli k Pánu Bohu, do chrámov Božích a na detskú besiedku, náboženskú výchovu, či iné duchovné aktivity, aby sme počúvali Božie slovo, a tak si cez neho upevňovali vieru. Ďakujeme, že ste nám umožnili ísť študovať. Za vašu duchovnú i materiálnu podporu. Za to, že sme nemali v ničom núdzu a že ste sa o nás starali a vždy ste nám nabalili naše ruksaky jedlom a čistým oblečením. Vďaka, že ste naše skúšky prežívali spolu s nami, za radosti aj starosti. Za to, že ste nás vždy očakávali, keď sme cestovali domov.

Vďaka patrí aj vám, súrodenci, že ste kedykoľvek pomohli, keď sme niečo súrne potrebovali,  alebo len za bežné zavolanie. Každý takýto telefonát nám priblížil naše domovy.

Ďakujeme aj vám, naše drahé polovičky, Gabriela a Janka, že ste doposiaľ vždy stáli pri nás a tiež nás povzbudzovali vo viere v Ježiša Krista, pri štúdiu, v službe, ale najmä že ste sa modlili s nami i za nás.. Boli ste pri nás v každej radostnej ale aj ťažšej chvíli.

Ďakujeme aj našej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jej zástupcom. Za to, že stojíte pevne na Božom slove. Že aj v čase rôznych prúdov sa neodchyľujete od učenia Evanjelickej cirkvi a zachovávate ju neporušenú v súlade s Písmom Svätým. Sľubujeme, že chceme v tomto aj my zotrvať, aby Kristova cirkev na zemi rástla. Budeme hájiť biblické učenie cirkvi, tak ako to robili naši predchodcovia v dejinách a ako nám to vyplýva z ordinačného sľubu.

Slová vďaky patria aj naším pedagógom na EBF. Pod vaším dohľadom a vedením sme prijímali nové poznatky z rôznych teologických disciplín. Predovšetkým ste nás viedli k poznávaniu Božích právd, k poznávaniu Kristovho diela, k poznávaniu našich nedostatkov a Božej neskonalej milosti. Vďaka patrí aj sestre spirituálke, ktorá nás duchovne viedla. Za jej ústretovosť, láskavosť, dôveru a čas. Za jej cenné rady do života a služby.

Vďaka patrí aj naším priateľom. Za ich čas, za duchovné ale aj bežné rozhovory, za krásne zážitky.  Za to, že sme tvorili dobrý kolektív, ktorý držal spolu.

Ďakujeme aj naším cirkevným zborom, v ktorých sme vyrastali, že sme v nich mohli slúžiť. I to nás formovalo k našej službe. Dodávalo nám to odvahu vystupovať pred ľuďmi. Vďaka patrí aj naším zborovým farárom, ktorí nás mnohému priučili. Za vzácne rozhovory, ktoré nás duchovne napĺňali, a tak v nás upevňovali vieru.  Ďakujeme aj všetkým ostatným farárom i farárkam, bratom i sestrám, cez ktorých Hospodin v našich životoch pôsobil.

Vďaka od nás novokňazov patrí aj cirkevnému zboru Svätý Kríž a bratovi farárovi Miloslavovi Gdovinovi za to, že sa tieto slávnostne služby Božie mohli tu v tomto chráme Božom uskutočniť.  

„Toto je deň, ktorí učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom!“ Ž 118, 24 Z Jeho milosti nastupujeme do služby na vinici Pánovej ešte intenzívnejšie. Prosíme preto, aby ste na nás mysleli v modlitbách, aby ste nás v láske napomínali, a vždy za nami stáli, aby Ten, ktorý toto dielo v našom živote začal, dal ho aj šťastne dokončiť. „Ó Hospodine, pomáhaj! Ó Hospodine, popraj zdaru!“ Ž 118, 25 

Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.