Martin Luther a jeho chorál „Hrad prepevný je Pán Boh náš“

Martin Luther a jeho chorál „Hrad prepevný je Pán Boh náš“

S Pamiatkou reformácie a s každou slávnosťou sa nám v mysli vybavuje záverečný spev našej evanjelickej hymny ES 263 „Hrad prepevný“. Určite to patrí k silnému duchovnému aj umeleckému zážitku. Lutherov chorál je spevom reformácie, plný nádeje a odvahy. Ale skrýva sa za ním oveľa viac.

Lutherovo hľadanie útechy v núdzi

Mnoho ľudí si dnes pod pojmom „Hrad prepevný“ predstavuje akúsi „bojovnú hymnu reformácie“. Heinrich Heine, slávny nemecký básnik devätnásteho storočia nazval túto pieseň „Marseillaisskou hymnou reformácie.“ Je pravdou, že žiadna iná pieseň sa tak nespája s protestantskou reformáciou ako „Hrad prepevný“. Pieseň je jedna z najprekladanejších chválospevov v histórii celej kresťanskej cirkvi, ktorá bola preložená do viac ako 200 jazykov. Avšak mnohí z nás si možno ani neuvedomujú, že tak ako tento chorál, ani samotný sviatok reformácie sa za Lutherovho života neslávil.

Pieseň nevznikla na oslavu reformácie. Pamiatka reformácie je spomienkou na vydanie 95 téz, ktoré Dr. Martin Luther zverejnil 31. októbra 1517. Až neskôr, bolo to po skončení Tridsaťročnej vojny (1618-1648), sa deň pamiatky reformácie začal sláviť najprv v Sasku, v Lutherovom rodnom kraji a tak sa aj jeho chorál začal spájať s týmto sviatkom.

Je zaujímavé a prekvapujúce, že aj keď je pieseň “Hrad prepevný“ najznámejšou Lutherovou piesňou, vieme o jej vzniku pomerne málo. Hymnológovia nie sú istí ani v tom, v ktorom roku ju Luther napísal. Pieseň bola vytlačená v erfurtskom spevníku Andreasa Rauschera (1531). Keďže pieseň je zaradená do vydania Klugovho spevníka z roku 1533, predpokladá sa, že vyšla aj v stratenom prvom vydaní tohto spevníka z roku 1529, možno už v roku 1528 v rovnako stratenom spevníku Hansa Weissa. Všetky tieto staršie originálne vydania spevníkov boli zničené pri bombardovaní Drážďan počas Druhej svetovej vojny. Väčšina hymnológov sa zjednotila v presvedčení, že Martin Luther napísal svoj chorál medzi rokmi 1521 – 1529, pričom drvivá väčšina zúžila toto obdobie na roky 1527-1528. Má to svoje opodstatnenie.

Roky 1527-1528 boli totiž jedny z najtemnejších v Lutherovom živote. Aj keď sme si nie istí, čo presne podnietilo Luthera napísať tento chorál, hymnológovia a Lutherovi životopisci navrhli a ponúkli viacero udalostí, ktoré je možné považovať ako inšpiráciu pre vznik piesne.

V auguste 1527 bol umučený jeden nasledovateľ učenia Martina Luthera. Na jeseň 1527 vypukol vo Wittenbergu mor. V decembri 1527 Luther napísal svojmu kolegovi list, v ktorom uviedol, že je síce navonok zdravý, ale vnútorne ho trápi celý svet, diabol a všetci jeho „anjeli“. O niekoľko dní neskôr, v januári 1528 Luther píše, že prechádza obdobím pokušenia, ktoré bolo najhorším, aké v živote doposiaľ zažil.

Keď Luther v liste hovorí o „pokušení“, menuje ho ako „Anfechtung“, t. j. „pokušenie“ alebo  „skúška“. Určite to vzťahuje na čokoľvek, čo v živote človeka spôsobuje úzkosť, pochybnosti, strach, utrpenie alebo hrôzu. V decembri 1527 sa Lutherovcom narodila chorá dcéra Alžbeta, ktorá už v máji nasledujúceho roku zomrela. Luther zápasil s Pánom v modlitbách o záchranu svojej chorej dcéry šesť mesiacov. To určite bolo pre neho ťažkým obdobím pokušenia. Bol duševne aj duchovne vyčerpaný. Nachádzal sa pod krížom utrpenia. Potrebnú útechu nachádzal v žalmoch a učil sa dôverovať Ježišovým zasľúbeniam. Samotný chorál je veľmi voľným prebásnením 46. žalmu.

Boje v cirkvi 

Okrem silných momentov, ktoré priniesol mor, choroby aj tragédia v jeho osobnom živote, sa v tom čase rozmohli veľké nepokoje a hnutia v cirkvi. Medzi rokmi 1517 – 1525 išlo o konflikty medzi Lutherom a rímskou cirkvou. Po roku 1525 sa začali konflikty a boje na viacerých frontoch. Luther cítil, že v stávke je jeho rodina, povesť a práca pre dielo reformácie – teda celá jeho existencia.

Keďže si  mnohí spájajú pieseň „Hrad prepevný“ s reformáciou, myslia tým aj na to, že obsah bojovej piesne je namierený hlavne na boj proti pápežovi a Rímu. Treba si však uvedomiť, že v čase, kedy Luther píše svoj slávny chorál, povstali viaceré skupiny, ktoré sa odtrhli od Ríma. Boli to konkrétne osoby alebo skupiny ľudí, ktorí tvrdili, že nasledujú Bibliu (a Luthera), ktorí sa chceli vzbúriť proti vláde, čo však Luther zásadne odmietal. Iní sa pýtali, či sú vôbec potrební kňazi, lebo verili, že ktokoľvek môže hlásať Božie slovo. Niektorí začali spochybňovať krst malých detí. Najväčšia polemika, ktorá neskôr vyústila do rozkolu medzi vetvami reformácie a oddelila reformátorov Nemecka a Švajčiarska, bola polemika sviatostná, teda teologické a vieroučné boje o chápanie sviatosti Večere Pánovej.

Už 1500 rokov Cirkev chápala a vyznávala, že Ježiš dal jesť a piť pri svätom prijímaní svoje pravé telo a pravú krv. Nikto to v cirkvi nespochybnil. V rokoch po začatí reformácie sa objavovali rôzne výklady o Večeri Pánovej. Ľudia začali tvrdiť, že Ježiš nemohol skutočne myslieť vážne to, čo povedal, a že slová: „Toto je moje telo“... a „Toto je moja krv“ treba chápať iným spôsobom.

Napríklad švajčiarsky reformátor Uldrych Zwingli tvrdil, že „je“ neznamená „je“, ale skôr „symbolizuje“. Iní tvrdili, že je nemožné, aby Ježiš položil svoje telo a krv na viacero oltárov súčasne. Ďalší hovorili, že keďže Ježišovo telo je teraz v nebi, nemôže byť súčasne ani na zemi. Celkovo sa v tomto období objavilo niekoľko stoviek rôznych výkladov, ktoré všetky popierali, že Ježiš skutočne dal jesť a piť svoje telo a krv pri sviatosti oltárnej.

Luther videl túto polemiku priamo súvisiacu s ohlasovaním evanjelia. Veril, že doslovné Ježišove slová treba vyznávať a brániť.

V tejto polemike Luther tvrdil, že neexistuje nič pravdivejšie, istejšie alebo mocnejšie ako Božie slovo. Skutočne, Pánovo slovo je „hrad prepevný“. V boji medzi Lutherom a tzv. sakramentármi (popierači reálnej prítomnosti Ježiša v sviatosti) bolo Pánovo slovo „dôveryhodným štítom“ („zbroj výborná i sila“, ES 263, v.1). Štítom na obranu pred ich chybou a „zbraňou“ použitou na boj proti nim. Zlý nepriateľ používal „veľkú moc a klam“ (v češtine „moc a mnohá lest“), aby zakryl Ježišove slová.

V 3. verši sa spieva: „Hoc diablov plný bol by svet“. Luther skutočne veril, že žije v posledných dňoch, pretože kázanie Evanjelia – že sme ospravedlnení milosťou skrze vieru – a Písmo boli jasne vyučované a pritom stále a stále vychádzali na povrch spory a kontroverzie. Svet sa zdal naozaj plný „diablov“, ktorí prekrúcali Ježišovo učenie. Tento verš končí nádejou, že „slovíčko ho porazí“. V prípade sporu o Večeru Pánovu, to malé slovo, ktoré diabla „porazí“ je z Ježišových slov pri Večeri Pánovej: „Toto je moje telo... Toto je moja krv.“

Lutherov chorál končí vyznaním, že Pánovo Slovo zostáva naveky, aj keď nepriatelia budú stále útočiť. Za Lutherových čias hrozilo veľmi reálne nebezpečenstvo, že by mohol prísť o život, všetok majetok, povesť a rodinu. Napriek tomu sebavedome spieva, že víťazstvo bolo vybojované a kráľovstvo neba nám zostáva. Lutherov chorál „Hrad prepevný“ je tak chválospevom útechy a nádeje uprostred životných skúšok, rôznych pokušení a sporov v cirkvi.

Hymnus, ktorý spája

Lutherov chorál (nem. originál: „Ein feste Burg ist unser Gott“) sa v nemeckých luteránskych zboroch spieva nielen v deň pamiatky reformácie 31. októbra, ale je určený aj ako hlavná pieseň na 1. pôstnu nedeľu. Evanjelium 1. pôstnej nedele  totiž hovorí o Ježišovom pokúšaní na púšti (Mt 4, 1-11). Po 40 dňoch na púšti bol Ježiš pokúšaný všetkými spôsobmi, ktorými budeme aj my vždy pokúšaní. Bol v pokušení spochybňovať a pochybovať o samotných Božích zasľúbeniach.

Uprostred svojho pokušenia Ježiš „porazil“ diabla jediným „maličkým“ Slovom. Vzýval Božie zasľúbenia, zaznamenané v Písme. Pretože Ježiš porazil diablove pokušenia, vieme, že v Ňom aj my prekonáme diablove pokušenia a skúšky.

Môj priateľ navštívil ostrov Madagaskar a tam vyhľadal evanjelický zbor. Luteránsky zbor je veľmi aktívny. Počíta vyše milión ľudí. Bola práve 1. pôstna nedeľa. V preplnenom kostole sa po prečítaní spomínaného evanjelia rozozvučala melódia Lutherovho chorálu. Tu na Madagaskare, tisíce kilometrov od našich kostolov spievali Malgaši tento veľký chorál. Prostredníctvom spoločnej liturgie, kázne a slávneho Lutherovho chorálu sa luteráni na celom svete zjednotili vo vyznávaní pravdy, že Pán je náš prepevný hrad, výborná výzbroj a znamenitá sila. Pevnosť žitia...

Myslime na to, keď budeme aj na Pamiatku reformácie spievať „Hrad prepevný je Pán Boh náš“. Lutherova pieseň nie je len „bojovou hymnou reformácie“, znamená pre nás oveľa viac. Je to nádherný hymnus útechy uprostred skúšok, utrpenia a pokušení.

Pripomína nám, ako reformátor Dr. Martin Luther a iní hlásali v ťažkých dobách pravdu v láske napriek mnohým prekážkam a ťažkostiam. V živote nášho reformátora mor, smrť dieťaťa, spory v cirkvi a iné boje spôsobili, že Luther ešte viac  priľnul k svojmu Pánovi, ktorý je mocným hradom, pevnosťou pre všetkých, ktorí Mu dôverujú.

Spievajme preto tento veľký Lutherov chorál nielen raz v roku, ale vždy, keď potrebujeme útechu a potešenie, povzbudenie a posilnenie pre našej životné putovanie.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.