Európsky ekumenický študijný kurz v Josefstali

Európsky ekumenický študijný kurz v Josefstali

V nemeckej obci Josefstal, uprostred prekrásnej prírody Horného Bavorska, sa pravidelne koná Európsky ekumenický študijný kurz. Jeho hostiteľom sú Evanjelická luteránska cirkev v Bavorsku (ELKB) a jej Študijné centrum v Josefstali, v ktorom sa od r. 1967  kurz každoročne uskutočňuje, s výnimkou dvoch covidových rokov 2020 a 2021.

Študijné centrum Josefstal sa zameriava na 3 oblasti:
1) vzdelávanie pracovníkov s mládežou a farárov, 
2) vzdelávanie školskej mládeže, 
3) okrem toho ponúka hosťom dovolenkové pobyty s duchovným programom.
 
Európsky ekumenický študijný kurz poskytuje možnosť:
- intenzívneho 10 dňového stretnutia kresťanov rôznych generácií z rozličných kresťanských vierovyznaní a cirkví Európy,
- vzájomného spoznávania a učenia sa od seba navzájom ako bratov a sestier v Kristovi, so zámerom spoločne prispievať k budovaniu Európy,   
- otvoreného dialógu o teologických otázkach,
- podnetov z rôznych spirituálnych a liturgických tradícií, ktorými sa pri ranných a večerných pobožnostiach pripravovaných účastníkmi kurzu títo môžu vzájomne duchovne obohacovať.
 
Tohtoročný kurz sa uskutočnil 9. – 18. mája 2022 na tému inšpirovanú slovami z 2. Timoteovi 1, 7: „Nie Duch strachu, ale sily, lásky a rozvahy“ – kresťanská identita v meniacej sa Európe. 
 
Tému kresťanskej identity sme preberali pomocou biblických impulzov zo života apoštola Petra: 
Stretnutie Ježiša s učeníkmi – Šimon dostáva nové meno (J 1, 35 – 51 kap.), 
Povolanie Petra (Lukáš 5, 1 – 11),  
Nasmerovaný na Krista ako Peter (Mt 14, 22 – 34), 
Peter svedkom  Ježišovho premenenia (Mt 17, 1 – 9), 
Peter bráni Ježiša mečom (J 18. kap.), 
Peter a Kornelius (Sk 10. kap.) 
 
Kurz viedol medzinárodný ekumenický tím zložený z 3 žien a 3 mužov, medzi ktorými nechýbal farár Roger Schmidt – vedúci Študijného centra ELKB v Josefstali. 
Kurz prebiehal v striedavo nemčine a angličtine, pričom tá časť, ktoré sa konala v jednom z jazykov, bola simultánne tlmočená do ďalšieho zo spomenutých jazykov. O preklad sa skvele starali Eike Kohler, PhD. a Roger Schmidt – členovia tímu vedúcich kurzu, výdatne pomáhala aj najmladšia účastníčka kurzu Lara Toczdowski. 
 
Celkom 27 účastníkov tohtoročného kurzu pochádzalo z nasledovných krajín: zo Škótska, Anglicka, Švédska, Fínska, Estónska, Poľska, Nemecka, Česka, Slovenska, Rakúska, Maďarska, Srbska, Rumunska. 
Reprezentovali tieto cirkvi: evanjelickú a. v., reformovanú, unionovanú, pravoslávnu, presbyteriánsku a anglikánsku. 
Povolaním išlo o farárov v cirkevných zboroch i cirkevných školách (spirituál), učiteľov náboženstva, pedagógov pôsobiacich na teologických fakultách, študentov teológie a náboženskej pedagogiky, cirkevnú právničku pracujúcu na ústredí cirkvi, cirkvou povereného referenta pre prácu s migrantmi, dobrovoľníčku (v programe dobrovoľnícky rok). 
Aj veková škála bola široká: 19 – 81 rokov. Dvaja účastníci boli už v dôchodkovom  veku, no stále aktívne pôsobia v cirkvi. 
 
Popri samotných účastníkoch poslúžili na pobožnostiach, resp. Službách Božích v kaplnke Študijného centra Božím slovom aj Hans-Martin Gloël  cirkevný radca ELKB, Christian Kopp – regionálny biskup ELKB a Eike Kohler, PhD. – člen tímu vedúcich kurzu. Brat Eike kurz nakrátko opustil, aby bol so svojou mamou, vo chvíľach jej skonu. Navzdory úmrtiu mamy   sa účastníkom kurzu s obdivuhodnou príkladnosťou venoval. 
 
Otázkam  kresťanskej identity v meniacej sa Európe venovali svoje príspevky 
Jacqueline Björnram, ev. farárka zo Švédska (referovala z perspektívy väčšinovej cirkvi), 
Jerzy Samiec, biskup ECAV v Poľsku (prostredníctvom video prenosu referoval z perspektívy menšinovej cirkvi),  
Georgios Vlantis, vedúci ACK (Arbeitsgemeinschaft Christlicher Kirchen – Pracovného spoločenstva kresťanských cirkví) v Bavorsku, 
aj Prof. Dr. Daniel Benga, pravoslávny univerzitný pedagóg na Univerzite v Mníchove, kde pôsobí ako profesor liturgiky, dejín raného kresťanstva a patrológie (života, spisov a učenia cirkevných otcov).
 
Podľa Jacqueline Björnram  chápalo Švédsko samo seba ako evanjelickú krajinu. Badať to už z názvu tamojšej ev. cirkvi: Švédska cirkev. Dlho v nej boli zakázané domáce pobožnosti, aby medzi ľudí neprenikalo falošné učenie. Cirkev sa s radosťou oddelila od štátu. Ten jej naďalej pomáha pri údržbe početných historických kostolov. 
Švédska cirkev zatiaľ má väčšinové postavenie, avšak stráca ho. „Prišlo to tak náhle a rýchlo. Evanjelikov je menej a menej, ale nič sme s tým nerobili.“ T. č. z 10,35 milióna obyvateľov Švédska sa k ev. cirkvi hlási 5,65 mil. členov. Mnohí majú „svoje“ náboženstvo. Švédi nechcú od nikoho počúvať, čo majú robiť a veriť. Je veľká tolerancia k tomu, čo iní veria a robia. Dnes je v krajine, aj kvôli migrantom, veľa rôznych náboženských skupín. Vyvoláva to i určité obavy. 
Navzdory práci, ktorú cirkev koná (mnoho skupín v nej sa napr. venuje spevu – jestvujú skupiny spevu matiek s bábätkami, kde spievajú piesne na motívy biblických veršov a tak sa im texty Písma snažia vštepiť), Švédsko je sekulárnou spoločnosťou. Nie je v nej ľahké povedať: „Verím v Boha.“ Opýtať sa druhého: „Veríš v Boha?“, je pokladané za niečo príliš osobné. Dnes už mnohí nepoznajú biblické príbehy, nepoznajú význam kresťanských sviatkov, poriadok Služieb Božích, znenie Kréda (Viery všeobecnej kresťanskej). Aby sa v kostole nestrápnili, radšej zostanú doma. V školách sa síce koná vyučovanie o rôznych náboženstvách, no sami učitelia o tom veľa nevedia. Starší ľudia si myslia, že už sotva existujú kresťania. Cirkev sa snaží deti v školách oboznamovať s Bibliou prostredníctvom metódy Biblodrámy. Formou divadla a básní hrajú deti príbehy zo Starej zmluvy – napr. o statočnej kráľovnej Ester. 
 
Georgios Vlantis, narodený v Grécku, t. č. žije a pracuje v Nemecku, kde vedie ekumenické  multilaterálne oddelenie, zdôraznil, že úlohou cirkvi je nasmerovať ľudí na Ježiša Krista. Máme veriť tomu, čo robíme. „Kristus vstal z mŕtvych – On skutočne vstal!“, to nie je len pozdrav pravoslávnych kresťanov vo veľkonočnom období, ale aj životný program. „Ak neberieme vážne, že Kristus vstal z mŕtvych, druhí nás nebudú brať vážne.“  
 
Prof. Daniel Benga povedal, že živá viera nemôže byť iná ako pozývajúca a pohostinná. Ježiš Kristus žil vo svete múrov medzi kultúrami, ľuďmi a náboženstvami. On však vždy prekračoval hranice. V súčasnom svete sa, žiaľ, opäť budujú fyzické aj kultúrne múry. Povolaním nás, kresťanov je rozpoznať núdzu brata ako vnútornú potrebu našej vlastnej cesty. 
V 1,5 miliónovom Mníchove žije 110 tisíc pravoslávnych kresťanov – gréckych, srbských, rumunských a i. Rumunských je 50 tisíc,   majú tri zbory, v nedeľu sa ich 1000 zúčastní sv. liturgie (tak nazývajú pravoslávni svoje bohoslužby). V hlavnom meste Rumunska, Bukurešti, za na sv. liturgii  zúčastňujú 2% pravoslávnych veriacich. Sekularizácia je teda zrejmá. 
V Európe je pluralita kultúr. Ako kresťania sa evanjeliom chceme zasadiť za dôstojnosť človeka ako Božieho obrazu a národy a kultúry pozývať k zmiereniu. Kresťania majú najkrajšiu antropológiu, podľa ktorej je človek stvorený na obraz Boží. Nik iný takto o človeku nezmýšľa. Keď sa toto zmýšľanie vytratí z povedomia ľudí, zmizne niečo veľmi cenné. 
 
Z moslimskej perspektívy priblížila svoj pohľad na spolužitie kresťanov a moslimov Gönül Yerli, náboženská pedagogička a jedna z vedúcich islamskej obce v bavorskom meste Penzberg. Otvorene sme ňou diskutovali ako s reprezentantkou europeizovaného islamu, pre ktorý je príznačné, že má odvahu poukázať na to, že v určitých praktikách konajú prívrženci islamu nad rámec toho, čo sa píše v koráne. V koráne sa napr. nenachádza, že o vyznaní dieťaťa rozhoduje výlučne otec (moslim). Nenachádza sa v ňom ani to, že  islam nemožno beztrestne opustiť. Pri modlitbách kresťanov, židov a moslimov sú sekvencie, keď sa kresťania, židia a moslimovia modlia spolu, ale aj také, keď sa modlia (každý) za seba. Moslimovia sa napr. nemodlia Otčenáš, ale ako hostia na medzináboženskom stretnutí si ho vypočujú.  
Podľa G. Yerli nie Európa je islamizovaná, ale islam europeizovaný. Považovať džihád  za svätú vojnu je prekrútenie islamu a významu džihádu. Džihád znamená držať zlo v sebe na uzde. V tomto zmysle sme všetci „na ceste“. 
G. Yerli zdôraznila, že nestretávajú sa náboženstvá, ale ľudia. Ako rodáčka z Turecka sa s rodičmi v detstve prisťahovala do Nemecka, kde bola srdečne prijatá a má prevažne pozitívne skúsenosti. Sú krajiny, kde je nepredstaviteľné viesť medzináboženský dialóg. Dialóg nie je ľahké viesť ani v rodine, ani v rámci jednej cirkvi, či náboženstva, nieto ešte medzi náboženstvami. No „ak sa to nepodarí nám v Európe, sotva sa to podarí inde. Som smutná a trochu bezmocná, že neviem menovať moslimskú krajinu, ktorú  by som mohla uviesť ako príklad. Vlastnú náboženskú tvár mi pomáhajú vidieť iní.“
 
Súčasťou program kurzu boli aj viaceré diskusné stretnutia v menších skupinách
V nich účastníci priblížili ďalším niečo sebe, svojej rodine a cirkevnom zbore. 
Podelili sa navzájom o to, ako prišli ku kresťanskej viere a prečo sú radi kresťanmi.
Zhovárali sa, či existuje kresťanská identita a ak áno, čo podľa nich kresťanská identita je. 
Preberali sme aj otázky: 
Aký význam má cirkev pre občiansku spoločnosť?
Musí sa cirkev líšiť od sveta? Ak áno, ako?
Aký je rozdiel medzi sociálnymi aktivitami cirkvi (diakonia, charita) a inými (občianskymi) ponukami v sociálnej oblasti?
Aký zmysel má medzináboženský dialóg?
Ako je cirkev vnímaná v našom kontexte politickými aktérmi? 
Ako sú cirkev a kresťanstvo vnímané v našom kontexte kultúrnymi aktérmi (hudba, televízia, umenie atď.)? 
Ako si zachovať svoju identitu a zároveň byť ekumenický?
 
Ako kresťania sme na jednej lodi. Keď sa sústredíme na spory medzi sebou, a nie na veslovanie, nepohneme sa vpred za Kristom. Potrebujeme vedieť, kam patríme a zároveň byť otvorení. Vtedy sa vieme navzájom prijímať. Tradícia je rovnako dôležitá ako otvorenosť novému – nejdú proti sebe. Potrebujeme skúsenosti jednotlivcov aj skúsenosti jednotlivých spoločenstiev. 
V rámci spoznávania špecifík rôznych kresťanských vierovyznaní sa, podľa spôsobu pravoslávnych veriacich, konal jeden obed v tichu. 
Pravoslávni majú 200 pôstnych dní v roku (pričom ide o rôzne prísny pôst). Zdôrazňujú postenie sa všetkými zmyslami: 
ústami: môžeš mlčať, 
ušami: nemusíš všetko počuť,  
očami: nemusíš všetko vidieť, 
rukami: môžeš pomôcť (t. j. nepracovať iba pre seba), 
duchom: premýšľaj, čo si urobil a čo môžeš zmeniť.   
 
Účastníci kurzu si mohli vybrať 4 zo 6 ponúknutých workshopov
Bibliológ (Rainer Brandt) – viac o tejto metóde: https://www.ecav.sk/aktuality/spravodajstvo/kurz-bibliologu-vo-vroclav
Novinky v práci s konfirmandmi (Michael Stein),  
O spirituálnom putovaní  (Michael Kamiski), 
Význam spoločného spevu (Teresa Pfefferkorn), 
Vedenie domácej skupinky (Hauskreis), 
Kresťanská meditácia (workshop viedol hosť z pravoslávnej cirkvi). 
 
K interaktívnym častiam kurzu patrili  praktické cvičenia. Cieľom jedného (Balans) bolo, dostať do rovnováhy naklonenú plošinu, na ktorú viacerí ľudia vystúpili. Nebolo to ľahké, stačil jeden krok či len zmena ťažiska niekoho na plošine a táto sa rýchlo prevážila na niektorú zo strán. Jediná osoba mohla stať jazýčkom na váhach. Čím viac ľudí sa na plošine nachádzalo, tým ťažšie bolo dosiahnuť vyváženosť. Vybalansovať plošinu sa rýchlejšie podarilo pomocou rád ľudí stojacich mimo plošiny. Na druhej strane byť na plošine prinášalo omnoho viac zábavy a dobrodružstva, ako sledovať dianie z oblasti mimo plošiny. 
Cvičenie pomohlo uvedomiť si, potrebu počúvania a sledovania toho, čo robia druhí, dôležitosť kvalitného poradenstva. spätnej väzby a vzájomnej spolupráce. Byť v cirkvi je väčšie dobrodružstvo a radosť, ako pasívne sledovať dianie v nej. Podobné  situácie, v ktorých je potrebné nájsť balans, poznáme aj z cirkevných zborov a zasadnutí cirkevných grémií.
 
V inom cvičení (Bezavta) sme boli rozdelení na dve skupiny. Jedna mala zoradiť stoličky v miestnosti za sebou tak, aby vytvorili čo najdlhší zástup. Úlohou druhej skupiny bolo v rovnakom čase z tých istých (stohovateľných) stoličiek postaviť čo najvyššiu vežu. Počet stoličiek bol obmedzený. V snahe dosiahnuť cieľ vlastnej skupiny, spočiatku členovia každej zo skupín odoberali („kradli“) stoličky zo zástupu stoličiek, či veže stoličiek druhej skupiny. Toto cvičenie poukázalo, aké náročné je pre ľudí rôznych pohľadov a vierovyznaní dosiahnuť čo najviac s obmedzenými zdrojmi. Žiadna zo skupín svoj cieľ nedosiahla, nebola celkom spokojná. Bolo však celkom zrejmé, že lepšie je vzájomne spolupracovať ako bojovať proti sebe.
 
Počas troch večerov sa konalo Európske fórum, na ktorom v limitovanom časovom priestore 3 minút mal každý z účastníkov možnosť predstaviť svoju krajinu, cirkev z ktorej pochádza a zbor či iné pôsobisko, kde pracuje. 
 
Zaujímavý bol saj kulinársky večer, kde účastníci buď navarili jedlo typické pre svoju domovskú krajinu, alebo priniesli na ochutnanie niektoré z pre ňu príznačných produktov. 
 
Nedeľný obed bol pripravený z bavorských špecialít (Bayerische Brotzeit). 
 
Súčasťou podujatia boli vychádzky do neďalekej prírody (vskutku bavorský raj), v jedno popoludnie aj dlhšia, náročnejšia túra. Vychádzky, podobne ako tematické večery, cielene  napomáhali vzájomnému poznaniu. 
 
Počas exkurzie do bavorskej metropoly Mníchova,  sme si pozreli  rumunské  pravoslávne centrum, diskutovali sme s vedúcimi Gréckeho domu – protestantského migračného centra, ktoré ponúka jazykové kurzy, sociálne poradenstvo a pomoc integrovať sa odídencom z rôznych krajín, v minulosti najmä gréckym gastarbeitrom (cudzincom dlhodobo pracujúcim v hospodársky vyspelejšej krajine).
Bol čas prezrieť si aj pamätihodnosti v historickom centre Mníchova. 
 
Na záver kurzu, podľa roky zabehnutej praxe, bola z návrhov účastníkov kurzu demokraticky  hlasovaním vybratá téma pre Európsky ekumenický študijný kurz 2023; znie: Radosť byť kresťanom. 
 
Po záverečných Službách Božích sa konal rozlúčkový večer, do scenára ktorého prispeli kultúrne hodnotným a zároveň radostným programom vedúci kurzu, no najmä jeho účastníci.  
 
Počas kurzu sa z účastníkov vytvoril menší spevokol, v ktorom som mal česť spievať v rámci niektorých pobožností a bohoslužobných podujatí kurzu, či na nedeľných  Službách Božích ev. kostole apoštola Petra v obci Neuhaus am Schliersee. 
Spoločne s kolegom z ČR sme pripravili jednu z ranných pobožností, v rámci ktorej on poslúžil najmä hudbou a v češtine zaspievaným Áronovským požehnaním na slovenský agendálny nápev (tzv. Hošťálkovská verzia), ja biblickým výkladom a prípravou príhovorných modlitieb, ktoré predniesli viacerí ďalší účastníci kurzu, ako to bolo na podujatí obvyklé. 
 
Osobné zhodnotenie: 
Európsky ekumenický študijný kurz priniesol inšpiratívne stretnutia s novými ľuďmi. Na mnohých budem rád spomínať. Azda sa podarí s niektorými zostať aspoň v občasnom kontakte. 
Povzbudený som bol vierou mladých ľudí, ktorí sú nádejou pre cirkev, aj  skúsenosťami najstaršieho účastníka i priateľskosťou a srdečnosťou všetkých účastníkov a vedúcich. 
Milo ma prekvapila otvorenosť pravoslávnych veriacich. 
Tiež mnoho krásnych starších i novších piesní. Zneli výborne aj vďaka hudobníčke a dirigentke Terese Pfefferkorn a službe ďalších, ktorí sa k jej klávesám pridali hrou na trúbku či husle. Organizátori kurzu sa o nás výborne postarali po stránke programovej vyváženosti medzi pracovným a voľným časom – t. j. medzi oficiálnym programom v pléne či menších skupinách na jednej strane a neoficiálnymi stretnutiami počas vychádzok, rozhovorov pri stole či po skončení večerného programu na strane druhej. Aj vďaka ich vkladu vznikla na kurze výborná atmosféra. 
 
Pripájam sa k slovám dvoch účastníkov, ktorými kurz zhodnotili:
„Boli sme pozvaní do raja na ohraničený čas. Smeli sme, ako kedysi Adam a Eva, čerpať z plnosti, lebo tu bolo všetko. Nemuseli sme byť o nič ustarostení. Smeli sme sa hrať ako deti a nachádzať radosť. Mali sme ju. Potom sa raj skončil a museli sme z neho odísť. Na rozdiel od Adama sme však neboli vyhnaní ani potrestaní. Odišli sme dobrovoľne, no návrat späť do všedných povinností nebol ľahký. Taký raj v našich denných úlohách nemáme.  Môžeme si ho však zachovať v srdci a sýtiť sa ním vediac, že raj nie je stratený.  
 
Soli Deo Gloria
 
Martin Šefranko, zborový farár v CZ ECAV Bratislava Legionárska, účastník kurzu