„Ekumenický a medzináboženský dialóg: podobnosti a rozdiely“

„Ekumenický a medzináboženský dialóg: podobnosti a rozdiely“

V dňoch 5.-10.júla 2021 sa konal 54. medzinárodný ekumenický seminár organizovaný Inštitútom pre ekumenický výskum. Inštitút, ktorý je profesionálnym pracoviskom venujúcim sa ekumenickým dialógom a výskumu v oblasti ekumény, slúži Svetovému luteránskemu zväzu a sídli v Štrasburgu. Každoročne začiatkom leta organizuje letný seminár na dôležité a aktuálne ekumenické témy. Minulý rok sa po prvý krát seminár nekonal z dôvodu pandémie COVID-19. Tento rok bol tiež výnimočný – seminár sa po prvýkrát konal online formou. Téma semináru bola „Ekumenický a medzináboženský dialóg: podobnosti a rozdiely“.

Okolo 40 účastníkov z celého sveta, predovšetkým z evanjelických cirkví a Katolíckej cirkvi, sa zúčastnilo seminára, ktorý prebiehal 6 po sebe nasledujúcich poobedí. Každé poobedie účastníci začali krátkym videom, ktoré ich virtuálne prenieslo do Štrasburgu – do jeho ulíc, kostolov, do budovy Inštitútu pre ekumenický výskum, na letné ekumenické semináre z predchádzajúcich rokov. Stretnutie každé popoludnie následne otvorila spoločná pobožnosť. Nasledovala prednáška týkajúca sa medzináboženského dialógu, prípadne bližšieho oboznámenia sa s niektorým svetovým náboženstvom (Islam, Židovstvo, Budhizmus).


Druhá hodina stretnutia bola vždy venovaná ekumenickým dialógom. Účastníci počuli od prof. Susan Wood o najdôležitejších výsledkoch a najnovších krokoch v dialógu medzi evanjelikmi a katolíkmi, o tom, čomu sa v súčasnosti venuje a ako pracuje Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe, ktoré je založené na Leuenbergskej zmluve o úplnom spoločenstve medzi signatárskymi cirkvami z roku 1973. Ďalšie dni v tejto časti programu boli venované prehľadu priebehu a tém medzinárodného dialógu medzi Svetovým luteránskym zväzom a pravoslávnymi cirkvami, a predstaveniu letničného hnutia v rôznorodosti jeho foriem.


Posledná dôležitá časť každého popoludnia bola venovaná diskusii v malých skupinkách, kde mali účastníci dostatok času prebrať témy, ktorým sa venovali prednášky daného dňa, hľadať odpovede na otázky týkajúce sa ekumenického a medzináboženského úsilia, ale tiež vzájomne sa zdieľať o situácii v ich cirkvách a krajinách.


Evanjelickú cirkev a.v. na Slovensku na seminári zastupovala predsedníčka Ekumenického výboru ECAV Eva Guldanová, ktorá tiež na seminári pripravila úvodnú pobožnosť na 6.júla. Keďže v našej cirkvi je tento deň spomienkou na Majstra Jána Husa a predchádzajúci deň spomienkou na apoštolov Slovanov, vierozvestcov Cyrila a Metoda, bola pobožnosť príležitosťou podeliť sa s ostatnými účastníkmi o toto naše duchovné dedičstvo.


Niekoľko zaujímavých myšlienok, ktoré zazneli v prednáškach počas webinára:

Dr. Stefan Dienstbeck (pracovník Inštitútu pre ekumenický výskum v Štrasburgu):

Nemusíme vysvetľovať našu jednotu, ale naše rozdelenia.

Spoločnosti sa stávajú čoraz viac pluralistické. Nemôžeme sa preto sústreďovať len na naše vnútorné záležitosti, vzniká čoraz väčšia potreba venovať sa medzináboženským otázkam.

Otázka pre ekumenistov je, čo sa môžeme naučiť z medzináboženského dialógu, čo sa tieto dva typy dialógov môžu naučiť jeden od druhého.


Prof. Susan Wood (RKC, venuje sa dlhodobo ekumenickému dialógu):

V otázke vzájomného uznávania jedni druhých ako cirkvi (v evanjelicko-katolíckom dialógu) nepostupujme na prvom mieste sústredením sa na rozriešenie doktrinálnych otázok, začnime pohľadom na bohoslužbu, liturgiu, odtiaľ získame pochopenie prítomnosti cirkvi v jednom i druhom spoločenstve a na základe toho hodnoťme duchovný ordinovaný úrad v jednotlivých spoločenstvách.

To, čo spôsobuje neraz problém pre pokrok vo vzájomnom zblížení a jednote je, že cirkvi majú strach zo straty identity v prípade zjednotenia. Táto existenciálna otázka a dôraz na ochranu vlastnej identity je nevypovedanou prekážkou na ceste k jednote.

Sme často príliš cirkvo-centrickí, dávame do stredu pozornosti cirkev, namiesto aby sme boli evanjeliovo-centrickí, aby bolo v centre všetkého evanjelium. Aj to je prekážkou na ceste k jednote.


Prof. Felix Körner (RKC, venuje sa dlhodobo medzináboženskému dialógu, zvlášť moslimsko-kresťanskému dialógu):

Medzináboženské stretnutia vedú k očisťovaniu našich vzájomných mylných predstáv a stereotypov o tom druhom a k vzájomnému obohateniu.

Nezačnime od vlastnej identity ale od vzájomného stretnutia.

Biblický pojem pre identitu je povolanie.

Identita nie je niečo, čo máme zadefinovať, ale niečo, čo môžeme nájsť v stretnutiach s druhými.

Našou úlohou ako náboženstiev je spoločne formovať svet pre všeobecné dobro.


Dr. Miriam Rose (Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe):

Cirkvi združené v Spoločenstve protestantských cirkví v Európe vzájomné úplné spoločenstvo nielen deklarovali, dôraz je na tom, že sa ho usilujú uskutočňovať.

Programová téza od roku 2018: „Sme cirkev spolu“ (zatiaľ nie „Sme jedna cirkev“).

Protestantské cirkvi združené v Leuenbergskom spoločenstve majú tieto 3 dlhodobé ciele:

1. prehlbovať vzájomné spoločenstvo

2. napomáhať kresťanskej jednote (Spoločenstvo je v dialógu s anglikánmi, baptistami, pravoslávnymi a Vatikánom)

3. slúžiť spoločnosti

Spoločenstvo uprednostňuje dostatočný čas pre vzájomný dialóg pred rýchlymi, náhlymi a možno nedozretými vyhláseniami.


Prof. Dale M. Coulter (predstaviteľ letničného hnutia, profesor cirkevných dejín, venuje sa zvlášť cirkevným otcom):

Sviatosti ako miesto stretnutia s Bohom sú možným priestorom pre dialóg s letničnými kresťanmi, pre ktorých sviatostná teológia a terminológia nie je veľmi blízka.


Prof. Simone Sinn (Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví, Ekumenický inštitút Bossey, bývalá teologička Svetového luteránskeho zväzu):

Sekularizácia vs. sekularizmus: sekularizácia posilňuje pluralitu v pozitívnom zmysle, sekularizmus je ideológia, ktorá posúva náboženstvo na okraj spoločnosti.