Domáca pobožnosť na 8. nedeľu po Svätej Trojici (25. júl 2021)

Domáca pobožnosť na 8. nedeľu po Svätej Trojici (25. júl 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 253

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (2Tim 4, 1-5)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 2. listu apoštola Pavla Timoteovi 4, 1-5:

            „Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu.“

Milí bratia a sestry!

            Apoštol Pavol bol misionár, ktorý sa vo svojej službe zameriaval na nežidovské miesta. Vykonal tri veľké misijné cesty a v rámci nich navštívil niekoľko krajín od Izraela cez dnešné Grécko, Turecko až po severnú Afriku a napokon prišiel aj do Ríma. Na svojich cestách založil mnoho cirkevných zborov, v ktorých kresťanský život nebol hneď taký jednoznačný. Ľudia, ktorí uverili v Pána Ježiša do svojej viery často primiešavali pozostatky toho, v čo verili predtým a tak sa kresťanské učenie neraz zakalilo a v praxi sa prejavovalo skutkami, ktoré nesvedčili o nasledovníkoch Ježiša Krista. Pavol tieto problémy riešil, napomínal osobne i v listoch a keď to bolo potrebné, posielal na inkriminované miesta svojich spolupracovníkov. Toto je práve prípad aj nášho dnešného textu. Pavol poslal svojho najšikovnejšieho spolupracovníka Timotea na Krétu, pretože tam bola čistota evanjelia veľmi ohrozená. Úlohou Timotea teda bolo kázať čisté evanjelium a robiť všetko preto, aby sa prípadné „nánosy“ vo viere tamojších kresťanov odstránili. Už z prvých slov cítime, ako veľmi na tom Pavlovi záleží a z celého textu vidíme ten dôraz na tom, aby aj cestou karhania, napomínania, znášania protivenstiev a vytrvalého kázania Timoteos urobil pre čistotu evanjelia všetko čo môže.

            Zdá sa nám to ako dávna minulosť a povieme si, že to bolo vtedy, keď ľudia ešte Krista nepoznali? Omyl! Takéto zápasy musela cirkev v dejinách viesť mnohokrát. Už v prvých stáročiach sa objavovali učitelia, ktorí hlásali nezmysly. Jeden napríklad, že Ježiš nebol Boží Syn iba učiteľ a filozof, iný zasa, že Ježiš nebol skutočným človekom ale iba zjaveným Bohom a zasa iný, že ak Boh Otec a Boh Ježiš sú jedno, tak na golgotskom kríži Boh zomrel a viac Ho niet. Neraz sa museli poprední predstavitelia cirkevných zborov schádzať na konciloch, aby o tom hovorili a odstraňovali to, čo bolo v rozpore s evanjeliom.

            Rôzne omyly a extrémy v učení cirkvi však prichádzali aj neskôr. V dobách stredoveku napríklad cirkev povyšovala Bibliu nad všetko ostatné do takej miery, že popierala rozumové poznávanie sveta a následkom toho prenasledovala a upaľovala tých, čo sa o to pokúšali, potom v dobe racionalizmu zasa naopak tvrdila, že všetko sa dá rozumom pochopiť a vysvetliť a biblické zázraky tak vlastne ani zázrakmi nie sú. Inou nebola ani doba 13. storočia, kedy cirkev začala odpustenie hriechov predávať.

            Našťastie Pán Boh vždy poslal do cirkvi nejakého toho „Timotea“, ktorý mal aj za cenu vlastného života urobiť všetko pre nápravu. Takýmito bol napr. majster Ján Hus, ktorého 606. výročie smrti sme si tento mesiac pripomenuli a takým bol aj Dr. Martin Luther, ktorého prvým zámerom nebolo zakladať novú cirkev, ale očistiť učenie vtedajšej cirkvi od toho, čo zatieňuje Božiu lásku a Božiu milosť v kázaní cirkvi, totiž že Pán Boh tak miloval svet, že svojho Syna dal, aby každý, kto verí v Neho, mal večný život.

            Dnes to tiež nie je inak. Hoci všetci máme Biblie a hoci ich všetci môžeme čítať, vôbec to neznamená, že vždy znie čisté evanjelium. Kým Ján Hus či Martin Luther boli pokornými služobníkmi Božími, my sme dnes často príliš sebavedomí a keďže sa nám nechce podriaďovať svoj život Písmu Svätému, radšej v ňom hľadáme niečo, čo náš spôsob života ospravedlní a biblicky zdôvodní. Stretol som sa napríklad s človekom, ktorý o sebe hovoril že je kresťan, no holdoval alkoholu. Svoje konanie zdôvodňoval biblickými slovami: „Všetko čiňte na slávu Božiu“ a tvrdil, že on pije na slávu Božiu, veď aj Pán Ježiš premenil vodu na víno a dal tak zelenú alkoholizmu. Takto by sme mohli pokračovať a menovať mnoho príkladov, kedy aj kresťania v dnešnej liberálnej dobe hľadia na Písmo liberálne – teda slobodomyseľne – a hľadajú v ňom niečo, čo ospravedlní ich hriech. Je pritom až desivo zarážajúce, aké veľké proroctvo vyslovil Pavol keď napísal, že príde doba, kedy ľudia neznesú zdravé učenie a budú si zháňať takých učiteľov, ktorí budú kázať to, čo sa im páči. To sa dnes deje a často ten, kto dokáže biblicky zdôvodniť a tak vlastne schváliť hriech je vítaný na rozdiel od toho, ktorý káže čisté evanjelium.

            O čom je teda to čisté evanjelium? V prvom rade o tom, že všetci sme hriešni. Tak ako kedysi bolo úlohou Timotea či Luthera ukázať na hriech, je aj dnes našou úlohou hriech rozpoznávať, pomenovávať a odsudzovať. Nie však iba hriech tých druhých ale aj a hlavne hriech svoj! Každý z nás má čosi na rováši a je možno len naše šťastie, že ten náš hriech je menej zjavný na rozdiel od niekoho, koho hriech vyšiel najavo. Evanjelium však pokračuje. Hovorí, že Boh kajúcich hriešnikov prijíma a hriechy im pre zásluhy Pána Ježiša Krista odpúšťa. Biblicky ospravedlňovať a zdôvodňovať hriešne konanie je preto medvedia služba, pretože hriech ostane hriechom aj vtedy ak ho obalíme do pekných slov, či dokonca do biblických citátov. Vtedy však hriešnik nebude činiť pokánie a nedostane sa mu Božej milosti. Je preto dôležité hriech rozpoznávať, oľutovať ho a vyznať pred Bohom. Vtedy sa človek stáva prijímateľom Božej milosti, ktorá vedie k spáse.

            Nezakrývajme teda hriech a nesnažme sa hľadať kazateľov, ktorí nám ho schvália, ale sa hriechu zriekajme, bojujme proti nemu, kajajme sa a žime vo vedomí Božej lásky a milosti, ktorá nám hriech odpúšťa a pokorných nás prijíma do večnej slávy. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane a Bože náš, ďakujeme Ti, že si poslal svojho Syna na svet, aby nás Spasil a voviedol do večného života. Vieme, že sme všetci zhrešili a nemáme slávy Božej, no vieme aj to, že u Teba je odpustenie a Ty nás pre zásluhy svojho Syna s láskou prijímaš. Prosíme, odpusť nám preto a pomáhaj nám svojím Svätým Duchom, aby sme v živote čisté evanjelium zachovali a podľa neho žili. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 284

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána nášho Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.