Domáca pobožnosť na 7. nedeľu po Svätej Trojici (18. júl 2021)

Domáca pobožnosť na 7. nedeľu po Svätej Trojici (18. júl 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 230

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (2M 16, 2-3. 11-18)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 2. knihy Mojžišovej 16, 2-3 a 11-18:

            „Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie. Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh. Večer prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraelci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo nevedeli, čo je to; Mojžiš im povedal: To je chlieb, čo vám dal Hospodin na pokrm. To je to, o čom Hospodin prikázal: Zbierajte z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si naberte podľa počtu duší, ktoré máte v stane. Izraelci urobili tak; nazbierali jeden viacej, druhý menej. Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol.“

Milí bratia a sestry!

            Prečítaný text nás vovádza do doby, keď Izrael po 400 rokoch útlaku v Egypte konečne odišiel za novým životom, odišiel do zasľúbenej krajiny. Bol to Boh, ktorý počul náreky svojho ľudu, ich prosby o pomoc a poslal Mojžiša, aby vykonal neľahkú úlohu – zastal pred egyptským faraónom a žiadal o slobodu pre Izrael. Ako vieme, nebolo to vôbec jednoduché, no s Božou pomocou sa to podarilo a teraz je už ľud na ceste do Kanaánu. Cesta to samozrejme nie je ľahká a tak ľud repce a sťažuje sa. Zrazu mu v tom Egypte vlastne ani nebolo zle, zrazu ľutuje, že vôbec niekam šiel, akoby to nebol on sám, ktorý túžil po zmene.

            To sa presne podobá nám – ľuďom. Často túžime po zmene a myslíme si, že tá prinesie hneď merateľne lepší výsledok. Nie je to ale vždy tak. Niekedy musíme prejsť určitú cestu, kým sa dostaneme do cieľa, o ktorom môžeme už spokojne povedať, že stál za to. Ako keď človek opustí jednu prácu a nájde si lepšiu. V tej je najprv začiatočníkom a všetko je pre neho nové a ťažké. Mohol by vtedy povedať, že táto námaha nestála za to a že mu bolo lepšie tam kde bol predtým. Avšak keď sa už novej práci priučí, získa v nej rutinu a bude ju tým pádom vykonávať ľahšie, až potom môže skutočne porovnať a zhodnotiť, či mu zmena stála za to alebo nie. Inak povedané, je nesprávne hodnotiť cieľ, kým sme k nemu ešte neprišli, kým sme len na ceste. Aj Izrael je len na ceste, no už vyhlasuje súd nad svojím cieľom a hovorí, že v Egypte bolo lepšie. To by sa mohlo celkom ľahko dotknúť Mojžiša a najmä Hospodina. Mohol by trestať svoj ľud a nechať ho napospas hladu a smädu, no On aj tu prejavuje svoju lásku a koná všetko pre to, aby Jeho ľud netrpel a neľutoval svoj odchod z Egypta.

            V tomto prípade Hospodin až zázračne dáva svojmu ľudu živobytie. Každý deň im spadne z neba chlieb a oni si ho len nazbierajú. Dostanú tak to, čo v tejto chvíli najviac potrebujú – každodenný prísun jedla. A to sa udeje preto, aby – povedané slovami Hospodina - spoznali, že „Ja som Hospodin, váš Boh.“ Cieľom celého skutku teda nie je iba postarať sa o prežitie ľudu a zahnať jeho hlad ale aj priniesť skúsenosť, ktorá posilní ľudí a povzbudí ich k ďalšej dôvere v Hospodina. To je dôležité. Ľud mal pred sebou ešte dlhú cestu a mnoho podobných skúšok. Mal kráčať púšťou, stretať sa s nepriateľmi a napokon zaujať krajinu, ktorá nebola pustá ale v ktorej žili iné národy. Ako sa to všetko môže podariť, ak to bude záležať len na nich – obyčajných ľuďoch? Hospodin chce svojmu ľudu ukázať, že je s ním a že ak On žehná, všetko sa dá. Chce svoj ľud uistiť o svojej láske, preto ich netrestá za ich reptanie, ale koná skutok lásky – dáva im chlieb a tak ich pripravuje na ďalšie ťažkosti a chce ich naučiť, aby vždy dôverovali Jemu.

            My dnes už vieme, že ani tento skutok nestačil k tomu, aby ľud bezvýhradne veril Hospodinovi. Keď napokon prišli ku Kanaánu zľakli sa a usúdili, že zaujatie takej krajiny sa im – hŕstke ľudí – nikdy nemôže podariť. Zabudli na to, že to bol cieľ celej ich cesty, že to Hospodin im sľúbil túto krajinu a že Jeho požehnanie pomáha a zachraňuje. Zabudli na chlieb z neba a to sa im stalo osudným. Museli sa vrátiť do púšte a blúdiť po nej 40 rokov.

            Nerobme tú istú chybu. Pán Boh aj nám často prejavuje svoju lásku a zachraňuje nás svojím požehnaním. Často nám vnukne riešenie nášho problému, pošle niekoho, kto nám poradí alebo nám niečo doslova „spadne z neba“ ako tá manna na púšti. A nie len to. Pán Boh nám dal svojho Syna – Pána Ježiša Krista – aby sa stal naším Záchrancom a umožnil nám večne žiť v nebeskom kráľovstve. Pán Ježiš, prinášajúci život hriešnemu človeku je preto tiež ako manna, ktorá prišla z neba a dávala život Izraelcom. Pán Ježiš sa sám označuje za „chlieb života, ktorý prichádza z neba.“ Jeho príchod je vrcholom Božej lásky a ochoty obetovať pre nás naozaj všetko. A čo my? V kritickej chvíli na to zabudneme, zabudneme na Božie požehnanie, zabudneme na chlieb, ktorý prišiel z neba – na Pána Ježiša Krista a buď podľahneme malomyseľnosti alebo sa vzdávame v mylnom domnení, že toto predsa sami nezvládneme. Sami nie, ale s Božou pomocou a s Božím požehnaním určite.

            Toto Božie požehnanie, požehnanie, ktoré tak rázne mení situáciu človeka, ktoré zachraňuje a ktoré nám Pán Boh dáva, nám pripomína dnešná nedeľa i dnešné Božie slovo. Radujme sa z neho, ďakujme zaň a prijímajme ho v živote ako tú najdôležitejšiu devízu, ako istiace lano, ako symbol istoty v našom nestálom a neistom svete a živote. Žiadajme si ho od Pána Boha každý deň a jedine s ním začínajme každú prácu a púšťajme sa do všetkých životných úloh či zmien. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane a Bože náš, ďakujeme Ti za všetky prejavy Tvojej nekonečnej lásky, aj za všetko Tvoje všemocné a zachraňujúce požehnanie, ktoré sa nám od Teba dostáva. Nadovšetko Ti ďakujeme za dar Tvojho Syna, ktorý k nám prichádza ako Chlieb z neba. Prosíme, odpusť nám, keď niekedy myslíme iba na seba, keď sa spoliehame na svoje sily a schopnosti, keď po Tvojom požehnaní a po daroch Tvojej lásky netúžime. Sme potom sklamaní a čudujeme sa neúspechom. Ty nám ukazuj správnu cestu, dávaj nám stále znova a znova spoznávať, že
Ty si Hospodin, náš Boh a zostávaj štedrý vo svojom požehnaní, lebo len s ním môžeme v tomto živote víťaziť a prísť raz do Tvojho kráľovstva. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 343

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Kristov a láska Božia nech prebýva medzi vami! Amen.