Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Veľkej Noci (25. apríl 2021)

Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Veľkej Noci (25. apríl 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 128

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Jób 19, 25 - 27)

            S úctou si vypočujme slová Písma z knihy Jóba 19, 25-27:

            „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom.“

Milí bratia a sestry!

            Prvé slová dnešného biblického textu „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom“ sú veľmi známe. Často sa objavujú na drevených tabuľkách či výšivkách s biblickými citátmi. Sú vyznaním viery v Ježiša Krista, ktorý žije a jedného dňa zjaví svoju prítomnosť. V skutočnosti však ide o viac. Skúsme sa dnes pozrieť na pravý význam týchto slov a preniknúť do hĺbky tohto vyznania.

            V prvom rade si musíme uvedomiť, kto a za akých okolností tieto slová hovorí. Je to Jób, ktorý sa ocitol vo veľmi ťažkej situácii. Bol bohatý a bohabojný, čo už samo o sebe je ojedinelá kombinácia, pretože bohatý človek je často srdcom ďaleko od Boha. Jób dostal od Hospodina veľa milosti, uvedomoval si to a verne Bohu slúžil, dokonca prinášal obete zmierenia aj za svoje deti mysliac si: čo ak náhodou hoc i nechtiac zhrešili? Jóbovi veľmi záležalo na tom, aby si on i jeho rodina zachovali mier s Hospodinom, preto konal všetko, čo od neho náboženský kult vyžadoval. Napriek tomu sa dostal do ťažkostí. Prišiel o všetky deti, o majetok i o zdravie. To samo o sebe mu prinieslo mnoho utrpenia, no to sa ešte viac prehlbuje, keď k nemu prídu traja priatelia, aby ho potešili. V skutočnosti mu však vôbec nerozumejú, jeho slová a počínanie sa im zdá zvláštne a obviňujú Jóba z hriechov, ktoré ukrýva pred Hospodinom, obviňujú ho tiež z namyslenosti či sebaklamu, vytýkajú mu, že sa Bohu vysmieva a že sa rúha. Úplne mylne interpretujú Jóbove slová a tak sa vlastne Jób stáva vo svojom utrpení osamelý. Obrazne by sa dalo povedať, že sa dostal na samé dno telesného i duševného utrpenia. To je stav, kedy má človek tendenciu hnevať sa na Boha, všetko Mu vytýkať a dávať za vinu. Z nášho pohľadu ho k tomu oprávňuje práve skutočnosť, že Bohu tak verne slúžil. Veď prečo takto nedopadne ten, kto sa naozaj rúha a vysmieva Bohu, kto sa Mu obracia chrbtom a žije si svoj život podľa seba? Prečo takto dopadne práve ten verný?

            Toto je veľmi ťažká otázka, ktorá sa bytostne dotýka aj nás. Aj pri nás sa totiž často deje niečo podobné. Niekoho v zbore stihne ťažká choroba, všetci sa modlia za jeho uzdravenie, no on svojej nemoci podľahne. Niekto utrpí úraz a všetci sa modlia, aby sa mohol vrátiť do normálneho života, jemu však ostanú ťažké trvalé následky a nemôže už normálne žiť a pracovať, čo má vplyv na kvalitu nielen jeho života ale aj na kvalitu života jeho rodiny, ktorú nemôže zabezpečiť. Ako ľahko by sa nám, kresťanom, vydávalo svedectvo o Bohu, keby nebolo takýchto smutných koncov našich životných príbehov a modlitebných zápasov. Spomíname si na uzdravenia, ktoré konal Pán Ježiš, dokonca na zázraky, ktoré konali apoštolovia v prvej cirkvi a hovoríme si: keby aj dnes Pán Boh konal viac zázrakov, bolo by naše svedectvo pred ľuďmi hodnovernejšie. Takto sa nás neraz pýtajú: kde je ten váš Boh, keď ste sa modlili za sestru a ona umrela, keď ste prosili o uzdravenie brata a on ostal na vozíku? Náš zármutok je o to väčší, ak oná sestra či brat verne slúžili Pánu Bohu a boli tak nielen svojím údelom ale aj svojou službou podobní Jóbovi.

            Jób však práve na dne svojho utrpenia vyznáva: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom .. srdce mi v hrudi prahne po tom!“ Tým nám ukazuje, že práve toto je chvíľa, kedy človek musí lpieť na svojom Bohu. Ak sa turista či záchranár vydáva do nebezpečných miest, istí sa lanom. Ak ide všetko hladko a nepríde žiadny problém, lano ani nie je potrebné. Je tam len „pre istotu“. Ak ale nastane problém, človek sa pokĺzne a spadne do priepasti, vtedy to lano začína byť dôležité a práve to je chvíľa, kedy sa naň človek spolieha, ono mu zachraňuje život a môže mu pomôcť opäť sa vrátiť do bezpečia. Bola by hlúposť práve v takej chvíli sa od lana odviazať a povedať: „Kašlem na lano, veď napriek tomu že som ho mal, spadol som do priepasti.“ Rovnako je chybou, ak sa človek vzdáva Boha práve vtedy, keď Ho najviac potrebuje. Nikto iný nemôže človeka vytiahnuť z dna utrpenia, iba Boh.

            Nie vždy porozumieme tomu, prečo sme sa na ono dno dostali. Možno niekedy je to aj naša vlastná vina, naša hlúposť či neopatrnosť, niekedy je to možno Božia skúška našej viery, niekedy možno lekcia, ktorá nás má niečomu naučiť. Niekedy nás možno Pán Boh vovedie do ťažkostí práve preto, aby nám vo chvíli, keď zlyhávajú naše ľudské možnosti a my sme úplne závislí na Ňom, ukázal svoju moc. V každom prípade práve to je chvíľa, kedy sa nám treba najviac Pána Boha držať. Pokušenie útočí a prichádzajú otázky „prečo“, pochybnosti či strach. To je práve okamih najväčšieho duchovného zápasu, do ktorého však tiež preniká lúč Svetla - Pána Ježiša Krista. Nechajme sa týmto svetlom presvietiť, otvorme práve vo chvíľach utrpenia, otázok či pochybností srdce Duchu Svätému a skrze Neho novej sile viery a spolu s Jóbom vyznávajme: „Ja viem, že môj Spasiteľ žije a nakoniec nad všetkým zvíťazí, všetko zlé premôže a postaví sa nado mnou, aby ma vzal za ruku a dal mi lepší a krajší život. Srdce mi po tom túži, už teraz sa na to teším.“ Ak ostaneme verní Bohu, budeme možno prekvapení novou milosťou, ktorej sa nám od Neho dostane už v tejto časnosti. Veď ani Jóbovo utrpenie netrvalo do smrti, ale Pán ho za jeho vernosť odmenil a už tu na zemi mu dal nové požehnanie, novú milosť a tým aj nový život. Možno sa tak stane aj pri nás, ak vo viere vytrváme. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, často nerozumieme tomu, čo sa v našom živote deje a nechápeme, prečo nás vedieš práve tou cestou, ktorou nás vedieš. Vnímame zlo, bolesť a utrpenie okolo seba a neraz sa stávame aj jeho súčasťou. Radi by sme žili život bez starostí a zármutku, no Tvoja vôľa je iná. Prosíme Ťa, daj nám pevnú vieru, aby sme sa Ťa nikdy nespustili, aby sme vždy pevne dôverovali Tvojej svätej vôli a aj vtedy, keď je naše srdce smutné a telo rozrušené pevne vyznávali, že veríme a čakáme ten deň, keď Ty zjavíš svoju prítomnosť a postavíš sa nad nami. Posilňuj nás mocou svojho Svätého Ducha a evanjeliom o Tvojom vzkriesení uisťuj nás každodenne o tom, že ako Ty žiješ, aj my po našom časnom žití budeme s Tebou v sláve žiť večne. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 132

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Ježiša Krista, Otcovho Syna, buď s vami v pravde a láske! Amen.