Domáca pobožnosť na 25. nedeľu po Svätej Trojici (21. november 2021)

Domáca pobožnosť na 25. nedeľu po Svätej Trojici (21. november 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 676

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Zj 3, 19 - 22)

            S úctou si vypočujme slová Písma z knihy Zjavenia Jána 3, 19-22:

            „Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa! Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!“

Milí bratia a sestry!

            Je posledná nedeľa cirkevného roka, nazývaná nedeľou večnosti. Tak ako už aj predošlé nedele, aj tá dnešná upiera náš pohľad do budúcnosti a tá je pre nás veľkou neznámou a neraz je aj zdrojom obáv či strachu. Azda neexistuje medzi nami človek, ktorý by sa už niekedy neprehadzoval na posteli trápiac sa úvahami, ako sa vyvinie jeho zdravotný stav či stav niekoho blízkeho, ako dopadne rozpracovaný či podaný projekt, ako skončia prijímacie pohovory alebo čo prinesie dôležité zasadnutie. Otázky nás dokážu trápiť svojou naliehavosťou a to často ešte ani neuvažujeme o svojej existencii ako takej: dokedy tu budeme, ako dlho si užijeme rodinu, deti či vnúčatá, ako dlho si oni užijú nás, čo bude s nami potom.

            Takéto otázky netrápia len nás. Trápili ľudí od nepamäti. Trápili aj kresťanov v prvej cirkvi. Doba bola veľmi zlá, začalo sa rozmáhať prenasledovanie, mnohí museli pre svoju vieru trpieť, v niektorých zboroch prevládli iné, falošné učenia, inde sa zasa rozmohol hriech a ľudia nedokázali zachovať vernosť Ježišovi. To všetko sa dialo a Pán neprichádzal. Zasľúbený druhý príchod Spasiteľa sa nekonal a v srdciach mnohých sa začali ozývať pochybnosti. Práve do tejto doby hovorí Pán Ježiš skrze apoštola Jána v knihe, ktorú dnes poznáme ako knihu Zjavenie Jána. Ak ste ju čítali, možno ste z nej mali zmiešané pocity a vydesili vás rôzne hrôzostrašné obrazy, ktoré sa v nej opisujú. Ale možno ste len nepostrehli, čo nám vlastne táto kniha chce povedať. Ona primárne nehovorí o hrôzach, ktoré prídu na svet, ale o tom, že víťazom nad všetkým je Ježiš Kristus. On porazí zlo, On zničí jeho vyznávačov i vykonávateľov. Stačí si všimnúť, že tie opisované hrôzy sa dejú práve tým, čo slúžia zlu, majú radšej svet, bohatstvo, slávu či rozkoš a utiekajú sa ku klamstvu, nevere či podvodu. Tí, čo sú verní Pánovi, sú zachránení. Práve preto je také dôležité ostať verný Ježišovi Kristovi.

            Dnes počujeme z Písma krásne slová zasľúbenia. Pán stojí pri dverách a klope. Chce vojsť k nám, chce s nami stolovať. Neprichádza ako Sudca či Kontrolór. Prichádza ako Priateľ. To, že klope, je prejav Jeho nástojčivosti a neustáleho záujmu o nás. On k nám chce vojsť a chce s nami byť. Má zmysel otvoriť?

            Mnoho ľudí vníma Pána Boha ako možného pôvodcu sveta, no ďalekého bežnému človeku. Mnohí Ho dokonca považujú za príčinu zla a nespravodlivosti (ako toto mohol dopustiť), mnohí Ho považujú za zbytočného a vôbec sa Ním nezaoberajú. Áno, On niekedy dopustí na nás aj nejaké to utrpenie, no ako nám hovoria dnešné slová: Pán toho, koho miluje, vychováva a trestá. Tak ako deti musíme niekedy aj potrestať, hoci z toho nemáme radosť, aj Pán nás niekedy musí potrestať, či nás v živote usmerniť spôsobom, ktorý nám nie je vždy príjemný. Tak ako pri nás to neznamená, že svoje deti nemilujeme, ani u Neho to neznamená, že nás nemiluje. Práve naopak. Chce nás vychovať, chce nás posilniť, chce nás pripravovať pre život. Jeho prítomnosť, starostlivosť a aj tie tresty či skúšky sú dôkazom Jeho lásky a my by sme na ne nemali odpovedať hnevom či zatrpknutosťou. Ak by sme tak urobili, náš vzťah s Ním by skončil. On nás však pozýva práve k úprimnému vzťahu.

            Možno sa niekto opýta: načo? Prečo by som mal mať vzťah k Ježišovi, prečo by som mal horliť pre Neho? Nuž je to jednoduché. Preto, lebo On nás tak veľmi miloval, že svoj život položil za nás. Naša láska k Nemu sa tak stáva odpoveďou na Jeho lásku. A to stále nie je všetko. Pán Ježiš sa vo vzťahu k nám stáva naším Priateľom, Pomocníkom i Ochrancom a to je konexia, aká vo svete nemá páru.

            S Ježišom Kristom víťazíme nad všetkými ťažkosťami života. On je ten, ktorý nám môže dať pokoj do našich bezsenných nocí, vliať optimizmus do beznádeje, ktorá sa nás zmocňuje pri pomyslení na budúcnosť, môže však aj aktívne zasiahnuť do našich situácií a problémov. Pán Ježiš nie je iba Utešovateľ, ktorý dáva nádej, že to bude dobré. On je aktívny konateľ, ktorý môže veci aj ovplyvniť. Neraz zvráti beh udalostí tak, ako by sme si sami nikdy nevymysleli a vyrieši zdanlivo neriešiteľné.

            No nie len to. Ježiš Kristus nie je Pomocníkom iba pre naše problémy v časnom živote. Jeho moc siaha až za hrob. Jeho víťazstvo má dosah na dejiny, minulosť i budúcnosť. Práve kniha Zjavenia nám hovorí, že aj keď nebo a Zem pominú, On a Jeho kráľovstvo ostanú. Aj keď každé mesto, každé hmotné telo a každé ľudské dielo zanikne, On tu bude ďalej a spolu s Ním tí, čo v Neho veria. A to je odpoveď na naše otázky typu: čo bude s nami potom.

            Strach zo smrti je prirodzený. No oveľa viac preniká tých, ktorí nemajú nádej, ktorí si nedokážu za onou hranicou života nič predstaviť. Pre nich je veľmi ťažké aj lúčenie s blízkymi. Je pre nich nepredstaviteľná, ba priam až depresívna myšlienka, že sami raz zomrú. No nie tak pre nás, kresťanov. Víťaz Ježiš Kristus má moc aj nad smrťou. Jasne to dokázal na Golgote. Je sprievodcom, ktorý svojich verných prevedie chvíľami umierania a vovedie do večného života. Je ten, ktorý odchádzajúcim z tejto časnosti otvára svoju náruč a utešuje ich, vlievajúc im do srdca pokoj a radosť, ktoré nikdy nekončia. A tak vyprevadiť blízkeho na poslednej ceste pre kresťanov nie je traumou, ale gestom prajnosti a odísť z tohto sveta pre kresťanov nie je fiasko, ale zavŕšenie ich života, naplnenie nádejí večnej radosti a pokoja, ktoré od Ježiša očakávali. Vidíme teda, že aj s dosahom na samotný život, jeho koniec a pokračovanie, veriť v Ježiša Krista a dôverovať Mu, má zmysel. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, Ty si svoj život položil za nás, aby si nás vyslobodil z moci hriechu i smrti a umožnil nám stať sa Tvojimi priateľmi a raz vojsť s Tebou do nebeského kráľovstva. Prosíme Ťa, pripomínaj nám každý deň túto Tvoju obeť lásky, aby sme na ňu nikdy nezabúdali, Teba sa nevzdávali, ale vernosť Ti zachovávali, podľa Tvojho slova žili a raz s Tebou aj v nebesiach prebývali. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 696

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom! Amen.