Domáca pobožnosť na 20. nedeľu po Svätej Trojici (17. október 2021)

Domáca pobožnosť na 20. nedeľu po Svätej Trojici (17. október 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 232

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Ef 5, 15 - 21)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Pavla Efezským 5, 15-21:

            „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.“

Milí bratia a sestry!

            „Dni sú zlé .. doba je zlá .. svet je zlý ..“ to sú vyjadrenia, ktoré často počujeme alebo aj sami vyslovujeme na adresu dnešného sveta. Zdá sa nám, že je okolo nás veľa zla, hriechu a nespravodlivosti, zdá sa nám, že za našej mladosti či detstva to bolo inak, že svet bol lepší. On ale nebol lepší. Už za čias apoštola Pavla bolo vo svete veľa hriechu, skazenosti a mravnej rozpustilosti, v Rímskej ríši sa bojovalo o moc a to zbraňou aj intrigami, obyčajnému človeku hrozilo množstvo nebezpečenstiev a mnohí utápali svoje starosti v alkohole či neviazanej zábave. To všetko bolo vzdialené pobožnému životu, preto apoštol Pavol na mnohých miestach kresťanov napomína, aby nežili takto ale aby svoju radosť hľadali v zvesti evanjelia o spáse a v očakávaní príchodu Pána Ježiša Krista.

            Toto očakávanie bolo veľmi intenzívne. Prví kresťania žili naozaj v presvedčení, že Kristus príde dnes-zajtra. Verili tomu, že zlo okolitého sveta dosahuje už maximum a že to všetko už zákonite musí skončiť a skončí to príchodom Božieho Syna. Preto Pavol hovorí, že dni sú zlé a času je málo. Možno tomuto svetu a teda aj vám ostáva len pár hodín, možno pár dní, maximálne tak pár týždňov.

            To praktické, čomu sa Pavol v dnešných slovách venuje, je rada, ako ten zvyšný čas využiť. Kresťania by sa nemali opíjať vínom, v ktorom je roztopašnosť, nemali by sami robiť či podporovať to čo kritizujú, ale mali by svojím konaním dávať svetu to, čo mu chýba. Ak je svet zlý, ak časy sú zlé, ak je vo svete málo dobra a svätosti, potom kresťania sú tí, skrze ktorých má to dobro a posvätenie do sveta prísť. Preto Pavol vyzýva kresťanov v Efeze, aby neboli vulgárni ako okolitý svet ale hovorili v žalmoch a piesňach a aby slušnosťou posväcovali svet. Vyzýva ich, aby neboli ufrflaní a na všetko sa nesťažovali ako ľudia okolo nich ale radovali sa, plesali a spievali Pánovi a aby tak ukazovali a prinášali svetu radosť. Vyzýva ich, aby neboli nevďační ako ľudia okolo, ale aby za všetko ďakovali a dobrorečili Bohu a tak ukazovali svetu príklad pokory, skromnosti a vďačnosti.

            To je podľa Pavla rozumné a správne a to nie preto, že si to myslí Pavol, ale že to je vôľa Pánova. Podliehanie tlaku sveta, prispôsobenie sa jeho mysleniu či slovníku je nerozumné, pretože v ňom chýba Boh a so svätým Bohom v ňom chýba aj svätosť. Preto je svet vo svojej podstate taký neslušný a vulgárny. Nieto v ňom ničoho, čo by ho posväcovalo, ak v ňom nie je svätý Boh. Ten ale je a má byť prítomný v srdciach a životoch kresťanov a to, na čom sa to prejavuje, je práve ich svätosť, radosť či vďačnosť. Tu teda nie je reč len o vonkajšej forme. Tu nie je reč o tom, že kresťania majú byť optimisti, veď nejako bude. Tu je reč o tom, že kresťania sa majú radovať a byť vďační, pretože patria Ježišovi Kristovi. On za nich zomrel, zaplatil za ich hriechy, vykúpil ich a teraz patria Jemu a On je ich dobrým a láskavým Pánom, ktorý z nich nerobí otrokov ale priateľov, ktorých raz vovedie do večnosti. To je to, čo spôsobuje, že kresťania prežívajú aj v tej zlej dobe radosť a túto radosť ukazujú svetu v podobe svojej vďačnosti a oslavy Božieho mena.

            To je výzva aj pre nás. Je ľahké konštatovať, že svet je zlý, že doba je ťažká, že sú všetci falošní, že je tu veľa vulgárnosti či klamstva. Skúsme však práve my byť tí, ktorí tomuto svetu dajú to, čo nemá. Ak si uvedomujeme, že Pán Boh nás tak miloval, že svojho Syna obetoval za nás, ak si uvedomujeme, že Boží Syn umrel namiesto nás aby nás vykúpil a zaplatil životom za naše hriechy, potom sa z toho radujme nielen v súkromí svojho srdca či mysle, ale vnášajme radosť tam, kde sa ľudia len sťažujú a nadávajú na všetko okolo nich. Vnášajme pokoj a zmierenie tam, kde sa ľudia hádajú alebo sa ohovárajú. Vnášajme vďačnosť tam, kde sú ľudia nevďační, vnášajme skromnosť tam, kde sa ľudia vyvyšujú nad iných a myslia si o sebe, že sú čosi viac.

            Apoštol Pavol bol vo svojich výzvach veľmi naliehavý pretože bol presvedčený, že na to všetko ostáva už len pár dní. „Vykupujte čas“ je výzva k tomu, aby kresťania časom nemrhali ale aby boli v posväcovaní seba, svojich rodín i sveta okolo nich veľmi aktívni. Je škoda každej minúty, ktorú človek-kresťan nevyužije na oslavu Božieho mena či šírenia pokoja a radosti. My dnes vieme, že s tým druhým príchodom Pána Ježiša to až také akútne nebolo. Možno nás toto vedomie vovádza do pasivity a máme dojem, že nás sa ten Jeho príchod až tak veľmi netýka. No to nič nemení na tom, že aj my musíme „vykupovať čas.“ Ani my nevieme koľko ho máme a či už nás zastihne príchod Pána Ježiša alebo náš odchod z tejto časnosti, všelijako nám treba s časom narábať múdro. A to je konanie podľa Božej vôle, na oslavu Božieho mena, na posvätenie seba i okolitého sveta a na zvestovanie radostnej zvesti evanjelia o víťazstve Pána Ježiša Krista. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si trpel namiesto nás, že si zaplatil za naše hriechy a že my sa už nemusíme báť večnej smrti, ale môžeme žiť v nádeji večného života. Ďakujeme Ti za to, že si našim láskavým Pánom, ktorý nás nenazýva sluhami ale priateľmi, že smieme s Tebou trpieť a s Tebou byť aj dedičmi Tvojho kráľovstva. Prosíme Ťa, svojim Svätým Duchom v nás rozhojňuj radosť a otváraj naše srdcia i ústa, aby sme plesali Tebe na chválu, prinášali svetu svedectvo pokoja a radosti, posväcovali ho Tvojim svätým slovom a budovali tak Tvoje kráľovstvo už tu na zemi. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 315

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.