Domáca pobožnosť na 2. pôstnu nedeľu (28. február 2021)

Domáca pobožnosť na 2. pôstnu nedeľu (28. február 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 85

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (1Tes 4, 1-7)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z 1. listu apoštola Pavla Tesalonickým 4, 1-7:

            „Napokon však prosíme vás, bratia, a napomíname v Pánovi Ježišovi, aby ste sa vždy viac rozhojňovali v tom, čo ste od nás prijali, totiž, ako máte žiť - ako už aj žijete - a páčiť sa Bohu. Veď viete, aké príkazy sme vám dali v mene Pána Ježiša. Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie. Zdržiavajte sa smilstva, a nech si každý z vás vie získať manželku s posvätnosťou a úctivosťou, nie s vášnivou žiadostivosťou ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. Nech sa nikto vo svojom počínaní nedopúšťa prehmatov a neklame brata, pretože pomstiteľom všetkého toho je Pán, ako sme vám to už skôr povedali a osvedčili. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení.“

Milí bratia a sestry!

            Od svojich piatich rokov som pravidelne chodieval do kostola na detské služby Božie, kam ma privádzali rodičia. Keď som mal asi 10, začal som chodiť aj na hlavné služby Božie, no to už sám. Vždy som sa ráno pekne obliekol, sadol na bicykel a ponáhľal sa do nášho kostolíka. V jednu nedeľu som zistil, že na Tatranskej ulici, ktorou som prechádzal ku kostolu, začali stavať nové paneláky. Pri ceste stáli ťažké stavebné stroje, napravo i naľavo boli prvé výkopy a cesta bola plná blata. Myslel som si, že ulicou prejdem, no blata bolo stále viac a viac. Kolesá bicykla sa mi stále viac ponárali do blata a čo bolo horšie, blato bolo už aj na mojich topánkach a potom aj nohaviciach. Napokon som zistil že ulicou neprejdem, no do kostola som už nemohol. Celý od blata som sa vrátil domov a rodičia sa na mňa hnevali, že som si sviatočné šaty tak veľmi zašpinil.

            Na túto príhodu si spomeniem vždy vtedy, keď je reč o posvätení. Ľudia tomuto pojmu často nerozumejú, hoci jeho význam je vlastne veľmi jednoduchý. Znamená naniesť na seba vrstvu svätosti. Tak ako sa od farby zafarbíme, od vody zamokríme či od blata zablatíme, tak ako by sme sa mohli zlatom pozlátiť či striebrom postriebriť, tak sa môžeme od niečoho svätého posvätiť. A práve k tomu nás vyzýva dnešné Písmo i dnešná nedeľa, ktorej téma znie: „Zápas o posvätenie.“

            Kľúčovými slovami dnešného textu je oznámenie, že Božou vôľou je naše posvätenie. Čo to znamená? To znamená, že Boh chce, aby sme na sebe mali čo najviac svätosti, aby sme sa tak podobali Bohu, ktorý je sám dokonale svätý. Vo svojej ľudskej hriešnosti by sme totiž nemohli pred Boha predstúpiť a už vôbec by sme nemohli žiť v Jeho svätej blízkosti. Pred tvár svätého Boha môžu len svätí ľudia. Kto je ale taký? Jediným takým bol Pán Ježiš, ktorý smie tak smelo zastať pred Bohom. Z ľudí nikto tú možnosť nemá, preto je potrebné aspoň trochu zakryť ľudskú hriešnu podstatu vrstvou svätosti. To je rovnaké, ako keď položíme vedľa seba zlatý a hliníkový kalich. Rozdiel bude nielen vo výzore, ale aj v hodnote. Kým ten zlatý bude žiariť a vynímať sa, ten hliníkový – už sám o sebe bezcenný – bude stále škaredší a škaredší. Ten zlatý sa bude určite každému páčiť viac. Čo s tým? Z hliníka sa zlato nikdy nestane. No ak hliníkový kalich pozlátime, nebude vo svojom jadre zlatý, ale bude rovnako pekný a bude ozdobou každého príbytku, aj keď jeho hodnota bude menšia. Ak by sme sa my postavili vedľa svätého Boha, bol by rozdiel priepastný. Veď Pán Boh je dokonalý – svätý a my... Pán Boh však chce, aby sme sa posvätili, čím sa síce nestaneme dokonalými a svätými ako je On, ale budeme lepší, krajší a hodnotnejší.

            Ostáva otázka: ako to urobiť. Apoštol Pavel nám dnes dáva niekoľko praktických rád, ktoré ale majú niečo spoločné: vyhýbanie sa zlému a konanie dobra. Ak sa kresťan chce posväcovať, nemal by sa uchyľovať k perverznej vášnivosti ale k úctivej láske, nemal by používať podvody a „prehmaty“ ale férovosť a čestnosť, nemal by klamať ale hovoriť pravdu, nemal by žiť podľa vlastných emócií ale podľa Božieho slova. Preto Pavel priam prosí, aby sa kresťania stále viac rozhojňovali v evanjeliu, ktoré od apoštolov prijali. Tak sa budú páčiť Bohu. Človek teda musí vyhľadávať dobro a zlu sa aktívne vyhýbať, pretože inak nie je možné nezašpiniť sa hriechom. Mýli sa ten kto si myslí, že bude holdovať zlu, nečestnosti, perverznosti či chamtivosti a jeho srdca sa to nedotkne. Dopadne ako ja, keď som vo svojich desiatich rokoch šiel do kostola. Myslel som si, že zablatenou ulicou prejdem bez poškvrny. No nestalo sa. Mal som sa tej ulici úplne vyhnúť a ísť inou. Len tak by som ostal čistý. A srdce človeka ostane čisté len tak, ak sa hriechu bude úplne vyhýbať a zvolí si cestu svätosti, dobra, lásky, poctivosti, úcty či skromnosti. Len tak svoje srdce ochráni pred špinou hriechu a čo viac – nanesie naň vrstvu dobra a tým sa posvätí.

            Samozrejme pri tom nemožno zabúdať na pôvod všetkej svätosti, ktorým je sám Pán Boh. Láska a dobro nás posväcujú, pretože sami pochádzajú od Boha, no sú to len kvapky svätosti, rozliatej do sveta v Božom Duchu. Ten najväčší zdroj svätosti stále zostáva v Pánu Bohu, s ktorým sa môžeme stretať v Jeho slove a modlitbe. V blízkosti svätého Boha sa tak najviac posväcujeme a naše srdce, ochránené od zla a hriechu v konaní dobra a rozhojňovaní sa v evanjeliu, prijíma od svätého Boha svätosť, ak svätý Boh doň vstupuje, napĺňa ho a posväcuje. Preto je najdôležitejšie zotrvávať v Božom slove, ktoré sme prijali. Povedané ústami apoštola Pavla: „prosíme vás, bratia a sestry, rozhojňujte sa v Božom slove, vyhýbajte sa vášni, zlu a podvodom a konajte dobro, lebo Pán Boh chce, aby ste sa posväcovali“. A to je každodenný zápas, o ktorom pravdivo hovorí aj dnešná nedeľa. Amen.

            Pomodlime sa:

            Svätý náš nebeský Bože, vieme, že vo svojej hriešnosti by sme nemohli pred Teba predstúpiť, ba ani svoj hlas pozdvihnúť k Tebe. Ty nás však miluješ a prijímaš nás pre zásluhy Pána Ježiša Krista. Odievaš nás rúchom Jeho spravodlivosti, aby si zakryl hanbu našej hriešnosti, posväcuješ nás svojou milosťou, aby sme my – nehodní, získali na hodnote v Tvojich očiach a smeli s Tebou prebývať. Ďakujeme Ti za tú veľkú milosť a prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme túto Tebou darovanú svätosť nestratili v konaní hriechov. Dávaj nám silu vyhýbať sa zlu, konať dobro a tak sa slovom i skutkom posväcovať, k Tebe prichádzať a u Teba hľadať prameň svätosti, lásky a milosti. Kiež tak v tomto živote, ale i potom raz večne, žijeme s Tebou. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 486

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony.! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.