Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Svätej Trojici (13. jún 2021)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Svätej Trojici (13. jún 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 264

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (1K 12, 12-18)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 1. listu apoštola Pavla Korintským 12, 12-18:

            „Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel.“

Milí bratia a sestry!

            Každý z nás už zažil stavbu alebo aspoň rekonštrukciu domu či bytu. Vieme si predstaviť, aká je to veľká práca no aj to, koľko ľudí sa na nej musí podieľať. Projektant musí stavbu naprojektovať, murár ju musí vymurovať, elektrikár zavádzať elektrinu. Pri menších renováciách je tých ľudí menej, no ani tu sa nezaobídeme bez dodávateľov materiálu, obchodníkov či odborníkov, ktorí nám s tým či oným pomôžu. Aj keď dnes si každý, kto len trochu môže, chce robiť všetko sám, dá sa to len pri menších prácach a taký dom stále bez spolupráce s inými ľuďmi postaviť nemožno.

            Aj cirkev je takýmto domom. Jej stavba je samým Bohom zverená do ľudských rúk a my sme tí, ktorí majú za úlohu tento dom postaviť. No aj tu platí to, čo o tých našich domoch - nemôže ho postaviť jeden človek sám. Musia ho stavať mnohí. Kto? Kňazi? Cirkevní funkcionári? Nie. My všetci. My všetci – kresťania, pokrstení v meno Pána Ježiša Krista totiž tvoríme cirkev.

            Apoštol Pavel prirovnáva cirkev k telu. Každý jeden orgán je dôležitý a každý má svoju úlohu. Tieto orgány spolu tvoria jeden celok – ľudské telo. Tak aj my spolu tvoríme jedno telo cirkvi. Pavel to hovorí veľmi jasne hneď v prvom verši nášho textu: “všetky údy tvoria jedno telo aj keď je ich mnoho”.

            Dôležitým slovíčkom, ktoré sa v apoštolových ústach často opakuje je “všetci”. Hovorí, že všetky údy tvoria telo. Hovorí, že všetci sme súčasťou tohto tela – cirkvi. Všetci, teda každý jeden z nás. Pokúsme sa teraz chvíľu nevnímať toto slovo ako výraz pre zovšeobecnenie, ale ako slovo, ktoré hovorí o nás. Od toho sa totiž odvíja náš postoj k cirkvi – tej stavbe nášho domu. Všetci, znamená každý vrátane mňa. Teda aj ja. Je veľkým omylom myslieť si, že cirkev je tu len pre niektorých, resp. pre tých druhých. Je pre mňa. To ja som jej súčasťou, veď to mňa stvoril Boh Otec, za mňa mrel Pán Ježiš a mňa pozýva Duch Svätý do spoločenstva ľudí, ktorí sa teraz stávajú mojimi bratmi a sestrami.

            Na čo nám to spoločenstvo je? Aby sme si posedeli, vypočuli kázeň, prípadne sa porozprávali alebo vypili spolu kávu? Viete si predstaviť, že by ste mali telo, ktoré iba počuje, no nevidí, nehovorí a nechodí? Viete si predstaviť, že by ste mali telo, ktoré iba je, ale nedokáže nič iné? Taká predstava je absurdná. No presne do takej predstavy my často vtláčame cirkev, keď si ju predstavujeme ako spoločenstvo ľudí, ktorí sa modlia, počúvajú kázne či spievajú. Áno, to všetko ľudia v cirkvi robia, ale keby robili iba to, podobali by sa telu, ktoré zo svojich mnohých činností dokáže iba jednu-dve. Pavlov obraz, v ktorom prirovnáva cirkev k telu je úžasný práve v tom, že poukazuje nie len na rozmanitosť častí ľudského tela – či už v otázke vzhľadu, veľkosti či funkcie – ale že poukazuje aj na rozmanitosť úloh, ktoré ľudské telo ako celok – v dokonalej súhre všetkých svojich častí dokáže robiť. Zdravé telo dokáže chodiť, pracovať rukami, hovoriť, vidieť, počuť, rozprávať, komunikovať, zabávať sa, spievať, cvičiť, tancovať a mnoho mnoho iných vecí. Aj cirkev je vo svojich úlohách takáto rozmanitá. Ak to nevidíme, resp. ak takou nie je, je to práve preto, že niektoré jej časti prestali plniť svoju úlohu. Možno ochrnuli a teraz sú nečinné, no možno si povedali, že ich úloha sa im nepáči a chcú nejakú inú. Možno si ruky cirkvi povedali, že chcú byť ústami, a tak cirkev veľa veľa hovorí, no málo pracuje. Možno si uši cirkvi povedali, že chcú byť rozumom a tak cirkev veľa preveľa špekuluje, no nepočúva. Možno si jej nohy povedali, že chcú byť radšej očami a tak cirkev síce vidí veľa zla, no nemá nohy, ktoré by ju odniesli na miesto určenia, aby tam priniesla pokoj a spravodlivosť. Už Pavol hovorí, že takto telo nemôže fungovať a nemôže tak fungovať ani cirkev. Taká cirkev by bola invalidnou cirkvou. A chceme azda takú cirkev? Pán Ježiš určite nie.

            Dnešná nedeľa má tému “Vážne pozvanie”. Znamená to aj pozvanie k práci na Božom diele, na stavbe Jeho domu, na budovaní Jeho cirkvi. Skrze našu prácu znamená toto pozvanie aj pozvanie do nebeského kráľovstva. Nepohrdnime teda touto možnosťou, ale skúsme pouvažovať, ako vieme my tej našej cirkvi pomôcť, aby sme pri tejto vážnej práci, ktorej výsledkom je život v nebesiach, neostali bokom. Všetci sme predsa boli pokrstení v jedného Trojjediného Boha. Všetci máme v cirkvi svoje miesto a to nie len ako formálni „papieroví“ členovia, ale aj ako pracovníci. Každá naša schopnosť môže byť v cirkvi užitočná, každá naša zručnosť, vložená do služby cirkvi ju môže rozvinúť a urobiť schopnejšou. Ak teda cirkvi vytýkame jej neschopnosť, pamätajme, že to vytýkame hlavne sebe. A ak chceme, aby bola naša cirkev iná – zdravšia a schopnejšia, je na nás, aby sme jej dali k dispozícii svoje ruky, nohy, um, reč, zrak či sluch. Ona to všetko potrebuje. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš trojjediný Bože, Otče, Synu i Duchu Svätý, ďakujeme Ti, že si nás ako svoje deti stvoril, vykúpil i posvätil, že nás pozývaš do svojho kráľovstva a už tu na zemi nám ponúkaš spoločenstvo v cirkvi. Často jej kadečo vytýkame, často na ňu hľadíme krivým okom. Daj nám však poznať, že to my sme tí, ktorí sme pozvaní k jej budovaniu tu na zemi. Ty nás obdarúvaš vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami, ktoré môžeme a máme dávať do služby cirkvi. Prosíme, povzbuď nás k tomu, aby sme to aj robili a to s láskou, radosťou a vedomím, že aj naším nepatrným dielom bude Tvoja cirkev tu na zemi schopnejšia a živšia. Nech sa to deje na Tvoju slávu a náš úžitok. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 648

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Vám a pokoj od nášho Boha na veky! Amen.