Domáca pobožnosť na 19. nedeľu po Svätej Trojici (10. október 2021)

Domáca pobožnosť na 19. nedeľu po Svätej Trojici (10. október 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 323

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (2M 34, 4 - 10)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 2. knihy Mojžišovej 34, 4-10:

            „A on si vytesal dve kamenné dosky, ako boli prvé; keď Mojžiš včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin, a vzal do rúk dve kamenné dosky. Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin. I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia. Tu sa Mojžiš rýchlo sklonil k zemi, klaňal sa a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom. On riekol: Hľa, ja uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom urobím zázraky, ktoré sa nestali na celej zemi a u všetkých národov; všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí dielo Hospodinovo, lebo je hrozné, čo urobím s tebou.“

Milí bratia a sestry!

            Konflikty sú bežnou súčasťou nášho života. Niekedy ich sami vyvoláme, inokedy sa do nich dostaneme nechtiac. Niekedy sme tí, ktorí ublížia, inokedy sme tí, ktorým je ublížené. V každom prípade konflikt znamená narušenie vzťahu, odcudzenie a tento stav trvá, kým jeden neurobí prvý krok a ten druhý pozitívne neodpovie. Len ak obe strany prejavia vôľu zmieriť sa, môže byť konflikt vyriešený. To však nie je také jednoduché. Drobnú roztržku zažehnáme relatívne ľahko. Ale veľký konflikt, manželskú neveru, spor o majetok, podraz v práci už ťažšie a často sa to vôbec nedá, pretože buď má človek problém urobiť prvý krok, alebo na prvý krok pozitívne reagovať a dať vzťahu druhú šancu. Koľkokrát človek namiesto slov zmierenia povie: „Už nikdy viac!“

            Náš dnešný text nás vovádza do situácie, kedy sa izraelský národ prehrešil voči Hospodinovi. Pán Boh ich vyviedol z Egypta, previedol ich cez Červené more i cez púšť a potom povolal Mojžiša na vrch Sinaj, aby mu tam odovzdal zákon, ktorý mal byť normou pre ďalší vzťah národa k Pánu Bohu. Bola to teda chvíľa, kedy sa to celé nekončilo, ale vlastne iba malo začať, pretože Pán Boh chcel s národom uzavrieť zmluvu na večné veky - zmluvu o večnom vlastníctve, ochrane a požehnaní. Ale národ sa od Boha odvrátil a postavil si zlaté teľa so zámerom: mať iného boha. To vyvolalo Boží hnev, privodilo na národ Boží trest a vzťah s Pánom Bohom sa načisto pokazil. Bez Boha však nemožno ísť ďalej. To čoskoro spoznal aj Izrael a zatúžil po obnove vzťahu. Sledujme teda, ako možno obnoviť narušený vzťah, aby sme tak obnovili a vylepšili aj naše narušené vzťahy s Pánom Bohom i ľuďmi:

            Na začiatku obnovy vzťahu je pokánie. Pán Boh by nepozval Mojžiša na vrch a neprikázal by mu vytesať nové dosky, ak by predtým Mojžiš neprosil o odpustenie, nevyznával vinu národa a nežiadal pre národ druhú šancu. Bol to prvý krok, ktorý musí urobiť ten, kto sa previnil - čiže my. To my sa rôznym spôsobom prehrešujeme voči Pánu Bohu a náš vzťah s Ním sa následkom toho rôzne oslabuje, chladne a Pán Boh sa nám vzďaľuje. Pre obnovu vzťahu musíme pred Ním pokľaknúť a vyznať: „Pane, zhrešil som, odpusť mi!“ Robíme to však v pevnej viere, pretože vieme, že

- Pán Boh je ľútostivý - to znamená, že pokazený vzťah Ho mrzí. Márne by Mojžiš volal k Pánu Bohu a prosil o druhú šancu, márne by sme my prosili o odpustenie, ak by sme boli Pánu Bohu ľahostajní, ak by si „vychutnával“ oslavu od anjelov a bolo by mu jedno, čo s nami bude. Pánu Bohu však na nás záleží, hoci nás pre svoju vlastnú existenciu nepotrebuje. Je to číra Božia láska, ktorá spôsobuje, že na nás myslí, že sme Mu vzácni a že Mu je ľúto pokazeného vzťahu. Túto lásku dokázal v Ježišovi Kristovi, ktorého poslal na zem ako vystretú pravicu, podanú na zmierenie. 

- Pán Boh je milostivý - to znamená, že nám odpúšťa a napráva náš vzťah. My sami by sme ťažko mohli Pána Boha prinútiť, aby nám odpustil, aby nám znova pomáhal, aby pri nás znova stál, aby nám dával, čo potrebujeme. Ale Pán Boh to všetko robí a to z milosti a lásky, ktorú voči nám má. Z tejto lásky a milosti poslal svojho Syna Ježiša Krista na zem, aby tu za nás utrpením a smrťou za všetko zaplatil a vytrpel trest, určený nám, takže nám vďaka tomu môže byť odpustené a to definitívne. Pán Boh chce na všetky naše hriechy a spory zabudnúť. Nie je ako človek, ktorý neraz povie: „Odpustím ale nezabudnem.“ Je milostivý Boh, ktorý vraví: „Odpustím a nespomínam!“ Chladné by bolo srdce, ktoré by na takú veľkú milosť a lásku tiež neodpovedalo láskou.

- Pán Boh je zhovievavý - to znamená, že nám druhú šancu dáva vždy znova a znova. Človeka by to asi donekonečna nebavilo. Neraz, ak sa konflikt opakuje, si človek povie: „Dokedy to mám znášať? ... Viac ti to trpieť nebudem...“ Ľudská trpezlivosť má svoju hranicu, a Božia určite tiež, ale za celé tisícročia existencie sveta sme k nej ešte neprišli. Božia zhovievavosť spôsobuje, že hoci nám už toľkokrát odpustil, je ochotný odpustiť nám znova, že hoci už toľkokrát opravil náš vzťah, má snahu urobiť to aj dnes. To však neznamená, že by sme to mali zneužívať. Veď nepoznáme deň ani hodinu, kedy Pán Boh povie: „Dosť!“ Ale doteraz to nepovedal. To v nás rozhojňuje nádej, pretože vďaka tomu vieme, že ak máme v našom vzťahu nejakú prekážku alebo problém, máme stále čas napraviť to práve tak, ako sme si to dnes predstavili: vyznaním nášho problému a očakávaním Božej milosti, ktorá sa nám dostáva, pretože Pán Boh je ľútostivý, milostivý a zhovievavý.

            Obnovme preto ešte dnes naše pokazené vzťahy a to v pevnej viere, že to je možné; v láske voči Pánu Bohu i ľuďom a v nádeji, že v dnešný deň na to ešte budeme mať čas. Amen.

            Pomodlime sa:

            Všemohúci a láskavý Bože, ďakujeme Ti za to, že si ľútostivý, milostivý a zhovievavý. My neustále hrešíme, odvraciame sa od Teba a ideme si svojou cestou, no Ty nás stále znova a znova otcovsky prijímaš ak sa k Tebe vraciame. Prosíme, prijmi nás aj dnes, odpusť naše poblúdenia a skrze svojho Svätého Ducha nás posilni vo viere, aby sme sa viac nestratili ale verní Ti zostali a Tvojho Syna ako nášho Spasiteľa sa pevne pridŕžali až do konca. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 325

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.