Domáca pobožnosť na 18. nedeľu po Svätej Trojici (3. október 2021)

Domáca pobožnosť na 18. nedeľu po Svätej Trojici (3. október 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 477

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (R 10, 1 - 4)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Pavla Rímskym 10, 1-4:

            „Bratia, túžbou môjho srdca a prosbou k Bohu za nich je, aby boli spasení. Lebo vydávam im svedectvo, že horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania; keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej. Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešný text prináša na malej ploche veľa tém. V liste apoštola Pavla do Ríma nás to ani neprekvapuje, pretože tento list písal Pavel rímskym kresťanom, ktorých osobne nepoznal a oni nepoznali jeho. Vo svojom liste preto predstavuje seba i svoje učenie a práve vďaka tomu je tento list taký komplexný, ucelený a hutný. V dnešných slovách ani nehovorí o sebe, ale hovorí o niekom inom. O kom? Je tu reč o Izraelcoch, jeho súkmeňovcoch. To o nich sa hovorí, že nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju. To je narážka na to, že Izraelci sa stále snažia dodržiavať zákon, byť tak čo najlepší a vďaka tomu sa páčiť Bohu. Nepochopili, že koniec zákona je Kristus, čo neznamená, že pri Kristovi zákon končí. Slovo „koniec“ tu nepredstavuje zánik, ale dokončenie, naplnenie, vyvrcholenie. A nepochopili, že vďaka Kristovi sa dostane spravodlivosti všetkým, pretože Kristus jediný dokonale naplnil zákon a dosiahol tak dokonalú spravodlivosť, no nenecháva si ju len pre seba ale dáva z nej aj nám, aby sme sa aj my mohli touto spravodlivosťou prezentovať pred tvárou Božou.

            Popri všetkých týchto závažných témach si však všimnime jedno nenápadné slovíčko, ktoré možno v dnešnom texte často prehliadame, no ktoré je pre Pavla kľúčové. Je to slovíčko horlia„“. Pavel chce pred Bohom i ľuďmi dosvedčiť, že jeho súkmeňovci horlia, akurát nie podľa správneho poznania. Celé si to zle vysvetľujú, idú na to zo zlého konca, no v ich srdci je horlenie, je tam vôľa, je chuť. To je to, čo môžeme Izraelcom závidieť. My ich často odsudzujeme, v našich predstavách sú najmä farizeji úplne pomýlenou skupinou ľudí, no na čo často zabúdame a v čom nám oni môžu byť príkladom je ich horlivosť. Tá by sa aj nám veľmi zišla. My dnes už málo horlíme za veci viery, národnosti či len obyčajnej ľudskosti a tak sa nám tieto otázky stávajú čoraz viac ľahostajné a vidno to aj na stave našej spoločnosti.

            Horlenie je pritom dvojsečnou zbraňou. Čím viac za niečo horlíme, tým viac nám na tom záleží a tým viac sa potom aj bičujú naše emócie a stávame sa kritickými voči tým, ktorí za danú vec až tak nehorlia alebo majú iní názor. Tak sa naše horlenie môže zvrhnúť do konfliktu alebo až nepriateľstva. Ak napríklad jeden horlí za tatranskú prírodu a chce zachrániť stromy a druhý horlí rovnako nadšene za turizmus a chce stromy vyrúbať, nastáva konflikt, do ktorého sa dostali práve vďaka svojmu horleniu a ktorý nevedia vyriešiť. A to horlíme za rôzne veci. Situácia však môže byť ešte horšia, ak horlíme za to isté. Predstavme si napríklad športový zápas, kde každý fandí inému mužstvu, no neraz namiesto toho, aby všetci spoločne horlili za šport a prežili tak pekný športový večer, obrátia svoje emócie proti sebe a večer môže skončiť tragicky. Podobne sa neraz do konfliktov zvrhne aj horlenie za náboženské otázky, hoci navonok všetci horlia za to isté. Stojí potom vôbec za to horliť?

            Písmo sväté nás neraz vyzýva, aby sme horlili za Pána Boha, za Ježiša Krista, za vieru. Avšak aj horliť treba vedieť. Písmo nám k nášmu horleniu dáva aj usmernenie a tým je láska. Ona má určovať jeho smer a pretvárať naše prípadné negatívne emócie na pozitívne. Hoci v dnešných slovách sa o láske priamo nehovorí, predsa ju môžeme v apoštolových slovách cítiť. On predsa hovorí o svojich súkmeňovcoch, ktorí neprijali Krista, nemajú správne poznanie a vlastne všetko čo robia, robia zle. Podľa toho by nemali byť spasení, veď jedine Ježiš je cesta, pravda a život a nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze Neho. A on napriek tomu túži po tom a modlí sa k Bohu, či by azda predsa len nemohli byť spasení. Veď horlia za Boha, veď majú v srdci túžbu i lásku k Nemu, len nemajú to správne poznanie. To je túžba, ktorá je podriadená láske. Pavel je síce kritický voči svojim súkmeňovcom, no predsa na nich hľadí cez optiku lásky. Prosili by sme my takto za našich oponentov? Naša predstava jednoty je často taká, že všetci budú s nami súhlasiť. Aké krásne by bolo, keby sme boli jednotní, teda keby ste si všetci mysleli to čo ja, pozerali na veci tak ako ja, súhlasili so mnou. To ale nie je cesta lásky. To je cesta egoizmu.

            Dnešná nedeľa má tému „Poslušnosť lásky.“ Stretajú sa tu v jednom slovnom spojení dva pojmy, ktoré na prvý pohľad akoby k sebe ani nepatrili. Poslušnosť a láska. A predsa. Pán Ježiš je nám príkladom lásky aj poslušnosti. On ako milujúci Boh je poslušný Otcovi, On ako poslušný Syn miluje nás. Tak aj naša láska má byť poslušná voči Bohu, aby sa nestala sebeckou a má vnášať poslušnosť do ostatných zákutí nášho srdca a osobnosti, aby vniesla Boží rozmer tam, kde by inak vládlo naše „ja“. Takým zákutím je práve aj naše horlenie. Bez lásky sa stáva egoistické alebo až fanatické, hľadajúce len našu pravdu. S láskou sa stáva skutočným horlením za vec, za vieru, za spoločné dobro, za spasenie, hľadiac pritom aj na dobro či spasenie tých druhých.

            Nebuďme preto ľahostajní voči tomu čo sa deje okolo nás, nebuďme chladní voči otázkam viery či morálky. Nehorlime však proti sebe, ale horlime spoločne za Pána Ježiša Krista a to s láskou, lebo to prvé prikázanie, ktoré je nad všetkým je práve prikázanie lásky. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, Ty si príkladom skutočnej lásky i poslušnosti. Ty si sa vzdal nebeskej slávy, aby si v poslušnosti Otcovi trpel za nás. Ďakujeme Ti za tú lásku, za tú poslušnosť i za tú obeť a prosíme Ťa, uč aj nás takej láske a takej poslušnosti. Pomáhaj nám svojím Svätým Duchom, aby sme nehľadeli iba na seba a svoje dobro, ale aby sme videli aj dobro našich bratov či sestier, boli ochotní niekedy možno aj ustúpiť, prijať, že tiež môžu mať pravdu či môžu mať dobrú myšlienku. Rozhojňuj nás v horlení, aby nám Tvoje meno a Tvoje slovo neboli ľahostajné a to všetko preto, aby sme mohli byť Tebe podobní a právom sa tak označovať Tvojím menom. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 634

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Kristov nech prebýva medzi vami! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.