Domáca pobožnosť na 17. nedeľu po Svätej Trojici (26. september 2021)

Domáca pobožnosť na 17. nedeľu po Svätej Trojici (26. september 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 243

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (1M 6, 11 - 22)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 1. knihy Mojžišovej 6, 11-22:

            „Ale zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia. Boh videl, že zem bola porušená, lebo každé telo viedlo porušený život na zemi. Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí zem je plná násilia. Vyhubím ich zo zeme. Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. Takto to urob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie. Lebo ja uvediem potopu vôd na zem, aby som vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zhynúť. Ja však ustanovím svoju zmluvu s tebou a do korábu vojdeš ty a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov. Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive; budú to samec a samica. Zo všetkých druhov vtáctva, zo všetkých druhov dobytka, zo všetkých druhov plazov, zo všetkého vojdú k tebe dvojice, aby ostali nažive. Ty si však naber zo všetkých potravín na jedenie a uskladni ich; budú potravou tebe aj im. Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh.“

Milí bratia a sestry!

            Oznámenie, že Pán Boh sa rozhodol zničiť dielo, ktoré sám stvoril nám znie veľmi zvláštne. Sme zvyknutí na evanjelium lásky, na to, že pán Boh len miluje, že je nekonečne dobrý a s otvorenou náručou prijíma každého nech by bol akokoľvek hriešny. To je však skreslená a veľmi nesprávna predstava. Idea Boha, ktorý k sebe vinie hocakého hriešnika je produktom dnešnej doby, ktorá podporuje ľudský egoizmus a ktorá chce čičíkať a potešovať ľudské svedomie bez nutnosti z niečoho ho priamo obviniť a niečo od neho požadovať. Ak sledujeme americké filmy tak vidíme, že dnes je moderné povzbudzovať ľudské sebavedomie, rozvíjať vieru v seba a aj prípadné chybné kroky zdôvodňovať najlepším vedomím v danom čase a nemožnosťou konať inak. Avšak to je omyl! Pán Boh je láskavý, je milostivý, ale je a zostáva aj svätý a ako svätý nenávidí hriech a nechce ho pred svojimi očami. To je ako keď poriadkumilovný rodič vstúpi do detskej izby a nájde ju hore nohami. Hoci sú to jeho deti, nikdy nad tým nemávne rukou ale urobí s deťmi poriadok a prinúti ich opäť upratať. To chce aj Pán Boh. Vo svojej spoločnosti chce mať ľudí svätých a spravodlivých. Hriech mu vždy bude odporný. A my dnes čítame, že hriech sa veľmi rozmnožil a svätý Boh sa na to nemohol dívať. Urážalo Ho to, poburovalo, zarmucovalo, takže – ako čítame na inom mieste – až oľutoval, že stvoril človeka a zabolelo Ho srdce (1M 6,6).

            A predsa aj v tejto chvíli hlbokého Božieho zármutku, sklamania a rozhorčenia sa derie na povrch Božia láska a Božia milosť. Dáva šancu zvieratám a jednému človeku. Nóachovi. Prečo práve jemu? Bola to náhoda? Alebo osobné sympatie? Žil Nóach biedne a preto ho Boh ľutoval? Vôbec nie. Písmo nám hovorí presne, prečo Pán Boh Nóacha ušetril od strašnej smrti. Bolo to preto, lebo Nóach veril Hospodinovi. Nóach nežil tak ako iní ľudia, neoddával sa hriechu, jeho život bol usporiadaný a keď mu Hospodin prikázal uprostred sucha stavať koráb, on Ho poslúchol a vykonal to. Nóach si teda Božiu milosť získal svojou vierou a touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery (Žid 11, 7).

            Pán Boh teda aj vo svojom tvrdom rozhodnutí konal láskavo. Možno je nám tých ostatných ľudí ľúto. Možno sa pýtame, prečo aj iní nedostali šancu. Aj na to nám však odpovedá Písmo. Rozpráva o skazenosti tej doby, hovorí, že ľudskí synovia si brali ľudské dcéry kedy chceli a ako chceli a veľká skazenosť bola rozšírená vo svete. Hoci dnes hovoríme, aký je svet skazený, zrejme vtedy bol skazený omnoho viac. Preto zaznelo slovo súdu nad ľuďmi a oni k tomu rozsudku sami dopomohli tým, že sa nestarali o Boha a nemali v srdci vieru. Hľa, tá viera sa stala záchranným pásom, ktorá dokázala zvrátiť dejiny sveta. Ak by ju nemal ani Nóach, možno by ľudstvo naozaj celé vyhynulo a my by sme tu dnes neboli. Ale viera v srdci Nóacha spôsobila ten veľký zvrat, že Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových (1M 6,8) a On začína ako prvý konať, aby ho zachránil.

            Toto Božie konanie nám pripomína iný Jeho čin. Tiež Ho vykonal pre záchranu človeka a tiež bol sám iniciátorom, pričom motívom k tomu bola Jeho veľká láska a milosť. Áno, hovorím o Pánovi Ježišovi Kristovi. To, že On prišiel na svet, že trpel a umrel za nás a že vstal z mŕtvych sa stalo z Božieho popudu, z Božej lásky a milosrdenstva a malo poslúžiť našej záchrane. Tak ako Nóach mal postaviť loď a tá ho potom bezpečne niesla na hladine vôd, ktoré zahubili všetkých ostatných, tak aj Pán Ježiš sa pre nás stal korábom, ktorý nás dokáže bezpečne preniesť ponad hlbiny smrti, ktorá pohltí všetkých tých, čo si myslia, že Boha nepotrebujú. Tak ako Nóachovi stačilo v deň D iba nastúpiť, dokonca aj dvere za ním zavrel sám Boh, tak aj nám stačí vierou sa pridŕžať Pána Ježiša. Všetko ostatné vykonal Boh.

            Je teda Pán Boh dnes iný? Je menej rázny, viac láskavý? Vôbec nie. Tak ako vtedy zazneli tvrdé slová súdu nad tými, čo holdovali hriechu, tak visí rozsudok smrti aj dnes nad tými, čo žijú bez Boha. Je omyl myslieť si, že Pán Boh s úsmevom čaká, víta a prijíma úplne každého. Vôbec nie. Hriech sa aj dnes Pánu Bohu protiví a nestrpí ho pred svojou tvárou. Milostivo však prijíma toho, kto má v srdci vieru, kto sa označí krvou Božieho Syna, kto sa oblečie do rúcha Ježišovej spravodlivosti a kto sa schúli do Božej náruče nie v namyslenosti a presvedčení, že aj tak robil celý život dobre ale v dôvere, že Pán mu odpustí ak robil zle. Až detská dôvera a viera v Ježiša Krista robí ten zázrak, že rozsudok smrti sa mení na dar milosti. Človek o to musí stáť, v pokání uznať vlastnú omylnosť, malosť a obmedzenosť a prijať spravodlivosť, darovanú Pánom Ježišom, nakoľko vlastnej nie je schopný. Vtedy sa stane Nóachom dneška. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Bože, hoci si svätý a spravodlivý a hoci nenávidíš hriech, ďakujeme Ti za to, že si aj láskavý, milostivý a v Tvojich očiach nachádza milosť ten, kto verí v Teba a Tvojho Syna. Ďakujeme Ti, že si Ho poslal na zem, aby sa stal korábom našej záchrany a prosíme, skrze Ducha Svätého rozhojňuj v našich srdciach vieru, aby sme v Neho vždy verili, pevne sa Ho celý život pridŕžali a nikdy sa Ho nevzdali. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 473

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Vzrastajte v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.