Domáca pobožnosť na 16. nedeľu po Svätej Trojici (19. september 2021)

Domáca pobožnosť na 16. nedeľu po Svätej Trojici (19. september 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 520

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Žid 2, 14 - 15)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu Židom 2, 14-15:

            „A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život.“

Milí bratia a sestry!

            Strach je veľmi zlá emócia. Ochromuje človeka a vedie ho k nesprávnym rozhodnutiam. Človek, ktorý sa bojí, často nedokáže reálne uvažovať a v zajatí strachu robí veci, ktoré by inak nerobil, ktoré by za iných okolností sám vyhodnotil ako nesprávne a neefektívne. Stačí pozrieť napríklad na situácie, keď sa človek v nebezpečenstve rozbehne tým nesprávnym smerom alebo keď človek niečo zatají zo strachu, že tomu druhému ublíži alebo ho stratí. Začne klamať, ďalšími a ďalšími klamstvami sa zamotávať do siete výmyslov až nakoniec všetko praskne a on naozaj stratí dôveru svojho partnera, no nie pre to, čo bolo na začiatku ale pre všetky tie klamstvá, ktoré v zajatí svojho strachu povedal. Mohli by sme nájsť mnoho ďalších situácií zo života, kedy strach priviedol človeka k nesprávnym rozhodnutiam a v konečnom dôsledku mu spôsobil viac škody ako osohu.

            Dnešné slová hovoria o strachu zo smrti. Kto by ho nemal? Je to prirodzená vec a zmocňuje sa rovnako ľudí na prelome tisícročí ako nás dnes. V Písme pritom nejde o telesnú smrť ale o tú duchovnú, ktorá je trestom za hriechy a predstavuje koniec akejkoľvek nádeje na zmenu. Môžeme si spomenúť na boháča z Ježišovho podobenstva. Keď umrel, pochovali ho a on sa ocitol v pekelnom ohni, v ktorom sa trápil. Volal po zmilovaní, ale pomoci nebolo. Večná duchovná smrť neznamená zánik existencie, ale znamená život bez Boha a bez nádeje. Preto sa mýli ten, kto si myslí, že veď po smrti mu to už môže byť všetko jedno. Ak by smrť bola zánikom existencie, potom by sme veru naozaj mohli všetci zaujať úplne pragmatický postoj a povedať: „No tak teda umrime a o viac sa starať nemusíme.“ Boháč z podobenstva však nezanikol, neprestal existovať. Žil ďalej, ale v pekelnom ohni a to, čo bolo na jeho stave to najhoršie bolo práve to, že mu nebolo pomoci a on teda nemal žiadnu nádej. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. V pekle však už nádej umrela.

            Takejto smrti sa ľudia v čase Ježiša Krista báli a od takejto smrti Pán Ježiš zachraňuje ich aj nás. Je to radostné posolstvo, ktoré by už samo o sebe bolo dôvodom k tomu, aby sme sa tešili a Pána Boha za to oslavovali. Veď nás zbavil duchovnej smrti a teda aj strachu z nej. List Židom nám však v 2. kapitole hovorí omnoho viac. Hovorí nám, akým spôsobom Pán Ježiš toto oslobodenie vykonal a čo teda pre nás urobil. To našu radosť a vďačnosť voči Pánu Bohu ešte znásobuje.

            Zo slov Písma sa dozvedáme, že Pán Ježiš sa stal človekom. Na určitý čas opustil nebeskú slávu a dočasne sa vzdal aj niektorých svojich božských vlastností. To je aj odpoveď na otázku, či bol Pán Ježiš v čase svojho pozemského života všadeprítomný alebo vševedúci. Nie, nebol. Stal sa človekom a ako človek prijal aj limity ľudského tela a ľudského bytia. Jeho poníženie šlo až tak ďaleko, že sa v ľudskej podstate stal rovný ľuďom a preto Ho Písmo nazýva naším bratom. On žije v ľudskom tele v rovnakých podmienkach ako my a má toho istého Otca ako my. Preto tá dokonalá rovnosť, preto možnosť nazvať Ho tak familiárne.

            Tu pritom nie je reč len o nejakej duchovnej rovnosti ale priamo o telesnej rovnosti. Slovami „dietky majú účasť na krvi a mäse“ je povedané, že Božie deti, teda my, ľudia, sme z mäsa a kostí, teda bytosti, žijúce v hmotnom ľudskom tele. Preto tak ako my sme takíto „hmotní“ a „telesní“, stal sa takým istým aj Pán Ježiš. Týmito zdanlivo zvláštnymi slovami je vyjadrená absolútna rovnosť s ľuďmi, ktorú Pán Ježiš prijal. A prečo? Aby tak v ľudskom tele podstúpil ľudskú smrť rovnako ako všetci ľudia, no tá Jeho smrť mala poslúžiť tomu aby zničila moc toho, „ktorý má moc smrti“, teda diabla. Na to, aby bola zlomená moc smrti musel umrieť niekto dokonalý. Tak ako drtička odpadu ničí všetko čo do nej hodíme a zničila by aj nás, keby sme do nej spadli, pokazí a zasekne sa len vtedy, ak by sme do nej hodili predmet z tak silného a odolného materiálu, že by ho „zuby“ drtičky nedokázali zničiť a zničila by sa sama. Takto podobne funguje smrť, ktorá ničila všetko, až kým nenarazila na niekoho, na kom si „vylámala zuby“. Tým niekým, dokonalým, bezhriešnym bol Pán Ježiš. Ježiš, ktorý sa síce stal človekom a naším bratom, ktorý síce prijal ľudské telo, v ňom žil a v ňom aj umrel, ale ktorý v sebe stále mal a nosil božskú podstatu a tak ani na čas svojho ľudského života neprestal byť Bohom. Práve táto Jeho božskosť spôsobila Jeho víťazstvo nad diablom. Práve ona je tým, na čom si smrť „zlomila zuby“. Tak sa Boží Syn po svojej ľudskej smrti stal víťazom nad večnou smrťou, pretože táto Ho nepohltila a On mohol byť vzkriesený a v oslávenom tele sa vrátiť do sveta ľudí. To je údel, ktorý čaká aj nás. On ho dáva svojim verným a preto Písmo hovorí, že nás Pán Ježiš oslobodzuje od otroctva strachu pred smrťou.

            Vidíme teda, aké úžasné je Božie konanie a Božia láska, ktorá je motívom tohto konania. Nie len samotné naše oslobodenie, ale aj Jeho poníženie, život v ľudskom tele, to že sa stal naším bratom a že nás zbavuje strachu zo smrti je dôvodom k tomu, aby sme sa radovali a ďakovali Mu. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si zostúpil z neba, prijal obmedzenia ľudského tela a stal sa naším bratom. Dal si nám príklad cnostného kresťanského života a napokon si umrel za nás, aby si porazil smrť a zachránil tak tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval. Chceme Ťa oslavovať, Tvoje meno vyznávať a k Tebe sa hlásiť žiadajúc od Teba pomoc a ochranu nielen pre náš časný život ale aj pre hodinu našej smrti. Prosíme, buď s nami. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 465

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Láska Božia a účasť Svätého Ducha nech je medzi vami! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.